Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Titani pravekej Austrálie

VEDA NA DOSAH

Ilustračná fotografia kostry titanosaura. Zdroj: WIKIMEDIA CC

Veríte v titanov? Mali by ste. Paleontológia odhalila, že po našej planéte sa premiestňovali celé stáda titanov. Príchod do Austrálie im uľahčilo globálne oteplenie pred 100 miliónmi rokmi. A kdeže sa podeli? Jednoducho skameneli.

Skamenelých titanov objavili na každom kontinente. Ovládli celú planétu, na viac ako 100 miliónov rokov. Vládli v druhohorách, presnejšie v mladších druhohorách, pred 66 až 140 miliónmi rokov, v období nazývanom krieda. Dostali sa až do pravekej Austrálie. A ako to dokázali? Zdá sa, že v tom malo prsty globálne otepľovanie. Osídlenie Austrálie titanmi odhaľuje príbeh, ktorý sa začal v neznámej časti austrálskeho štátu Queensland, neďaleko mesta Winton.

Prvá hrobka queenslandského titana

Písal sa rok 1974, keď na ovčej farme (Elderslie) neďaleko Wintonu objavili prvé kosti akéhosi dinosaura. Keith Watts, vlastník farmy, oznámil objav queenslandskému múzeu. Pracovníci múzea Mary Wadeová a Andrew Elliot sa podujali na profesionálny zber kostrových pozostatkov. Zistili, že ide o dinosaura zo skupiny sauropodov, obrovitých dinosaurov so žirafím krkom a dlhým chvostom, malou hlavou a sudovitým telom podopretým štyrmi mohutnými stĺpovitými nohami. V tom čase bol v Austrálii známy jediný sauropod – Austrosaurus. A tak sa objavitelia domnievali, že neďaleko Wintonu našli ďalšieho takého jedinca.

Jeden z najväčších suchozemských tvorov planéty titanosaurid Argentinosaurus z Južnej Ameriky. Foto z archívu Martina KundrátaPo tridsiatich rokoch zabudnuté nálezisko opäť ožilo. Noví vlastníci ovčej farmy, rodina Elliottovcov, zorganizovala v roku 2006 prieskum. Objavili ďalšie kosti dinosaura, ktorý dostal prezývku Clancy, podľa básne miestneho poeta Andrewa Bartona Banjo Patersona. Od roku 2009 je tento dinosaurus známy v odborných kruhoch pod vedeckým menom Wintonotitan wattsi. Pomenovali ho na počesť pôvodného vlastníka farmy, ktorý objavil hrobku nového queensladského titana.

Titan od rieky Diamantina

Wintonotitan patril skôr k vyšším a štíhlejším titanosaurom (dĺžka tela: 16 až 20 m, výška bedrovej oblasti: 3 m). Ďalší titan, ktorého neďaleko Wintonu objavili, bol o niečo menší, ale mal robustnejšie telo (dĺžka tela: 15 – 18 m, výška bedrovej oblasti: 2,5 m). Tento 17-tonový obor dostal v roku 2009 vedecké meno Diamantinasaurus matildae. Jeho objavitelia ho dôverne oslovujú menom Matilda, podľa názvu piesne už spomenutého básnika Patersona. Kosti Matildy boli na prekvapenie zmiešané s kosťami ďalšieho dinosaura. Išlo o mäsožravca, ktorému dali familiárne meno Banjo po obľúbenom básnikovi. Pre vedecký svet je tento dinosaurus známy ako Australovenator wintonensis (dĺžka tela: 5 m, výška bedrovej oblasti: 1,6 m).

Hypotetická migračná cesta titanosaurov do Austrálie. Ilustrácia Scientific Reports

Objavom pozostatkov dinosaurov Wintonotitan a Diamantinasaurus sa skončil 35 rokov trvajúci pôst, ktorým trpela austrálska paleontológia od objavu slávneho dinosaura rodu Muttaburrasaurus v roku 1981. Clancy a Matilda pochádzajú z rovnakej lokality, no nepatria do rovnakej rodiny titanov: Wintonotitan má starší pôvod ako Diamantinasaurus. Diamantinasaurus je prvý austrálsky sauropod, z ktorého sa zachovali pozostatky lebky vrátane kompletnej mozgovne. Na žiadosť austrálskych kolegov som mozgovňu analyzoval. Mojou úlohou bola trojrozmerná rekonštrukcia centrálneho nervového systému Matildy, ktorá bola súčasne prvou virtuálnou rekonštrukciou mozgu austrálskeho dinosaura v histórii vôbec.

Autor: doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD., Centrum interdisciplinárnych biovied, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach

Foto a ilustrácie: autor; Australian Age of Dinosaurs (AAOD); Scientific Reports

Uverejnil: MZ

 

Viac o pravekých titanoch z Austrálie, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 12/2016), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky