Známy archeológ Matej Ruttkay hovorí o najzaujímavejších tohtoročných nálezoch zo života dávnych ľudí na Slovensku.
Unikátna lokalita z doby kamennej vo Vrábľoch, kde tento rok archeológovia odkryli kumuláciu takmer štyridsiatich ľudských kostier, ktoré, teda až na jednu, boli bez hlavy. Foto: M.Ruttkay
Medzinárodný deň archeológie si pripomíname každoročne tretiu sobotu v októbri od roku 2011. Tento rok pripadá na 15. októbra a je oslavou archeológie aj jej prínosu pre spoločnosť. Vedecko-popularizačné podujatia súvisiace s týmto dňom však prebiehajú po celý október. Taktiež o tom, aké budú v réžii Ústavu archeológie Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre, hovorí jeho riaditeľ, archeológ Matej Ruttkay. Najmä však približuje najunikátnejšie archeologické nálezy tohto roku na Slovensku.
Kostry bez hlavy
Ktoré objavy z predošlých kultúr na našom území tento rok najviac nadchli archeológov a mohli by zaujímať i verejnosť?
K tým najväčším unikátom jednoznačne patrí výskum vo Vrábľoch v polohe Veľké Lehemby. Už viac rokov tam medzinárodný výskumný tím skúma významnú sídliskovú aglomeráciu z obdobia medzi rokmi 5200 – 4950 pred Kristom z doby osídľovania strednej Európy prvými roľníckymi komunitami. Ide o jednu z vôbec najväčších stredoeurópskych aglomerácií, ktorá predstavuje tri susediace neolitické osady. Jedna z nich je dokonca obohnaná priekopou.
Z akého dôvodu?
To ešte presne nevieme. Priekopa je z mladšej fázy osídlenia. Možno sa jej obyvatelia bránili pred nejakým nebezpečenstvom alebo sa jednoducho odčlenili od susedných sídlisk. Ale práve v tomto roku sa v nej podarilo nájsť kumuláciu takmer štyridsiatich ľudských kostier, ktoré, teda až na jednu, boli bez hlavy. Zaujímavé je aj to, že boli cez seba rôzne nahádzané. Bola to jedinečná udalosť i v európskom meradle, kde s podobnými situáciami dominujú dve lokality, jedna v Nemecku (Herxheim), druhá v Rakúsku (Schletz), ale v menšom objeme sú taktiež ďalšie (v Nemecku Vaihingen či Talheim, vo Francúzsku Rubané a pod.).
Konflikt, alebo rituál?
Prečo nájdeným ľudským kostrám chýbajú hlavy?
Mohol to zapríčiniť nejaký bojový konflikt, ale aj obetný rituál. Vo vyššie uvedených lokalitách sa najčastejšie spomínajú udalosti ako konflikt a masaker. Zatiaľ príčinu smrti týchto jedincov nepoznáme. Taktiež sa v priebehu výskumu v teréne nepodarilo prítomným antropologičkám zistiť, či boli hlavy odseknuté alebo odrezané, prípadne oddelené až po nejakej dobe, keď už boli telá rozložené.
Odpoveď musíme zistiť v rámci ďalšieho výskumu v laboratóriách prostredníctvom nových metód, ako sú napríklad genetika, rôzne izotopové analýzy, ktoré dnes už štandardne používame. Tie nám umožňujú nájsť odpovede tiež na to, či boli v hroboch domáci alebo cudzinci, či mali medzi sebou genetické väzby, aké mali choroby a podobne. Štandardný antropologický výskum zase prinesie informácie o tom, čo mohlo byť príčinou smrti.
Zdroj: AÚ SAV – VirtualArch /You Tube
Nové technológie v archeológii
Aké nové technológie ešte pomáhajú archeológom?
Napríklad takzvaný lidar, zjednodušene povedané skenuje terén z lietadla či dronu, čím umožní doslova vygumovať lesný porast a ukázať vzhľad terénu. Priniesol tisícky nových nálezísk, ktoré sú, žiaľ, často drancované takzvanými detektorármi (amatérskymi „archeológmi“ – pozn.red.).
Zaujímavý výskum prebieha spolu so Slovenským banským múzeom v lokalitách nad Hodrušou, kde práve lidar dokonale zmapoval dávnoveké relikty banskej činnosti. My tieto údaje, a to aj vďaka podpore APVV, aktuálne dopĺňame geofyzikálnym prieskumom – to znamená, že sa s prístrojmi pozeráme pod zem. Identifikovali sme osadu, ktorú založili baníci v stredoveku v kopcoch nad Hodrušou a má aj historické pomenovanie – Kerling. Je to prvá takáto osada nájdená na Slovensku, v nasledujúcom roku ju budeme archeologicky odkrývať. Podobné aktivity prebiehajú tiež v rozsiahlych zaniknutých banských revíroch medzi Bojnou a Zlatníkmi.
Pomocou lidaru sme objavili súbor mohýl z 8. – 9. storočia, teda aj z obdobia Veľkej Moravy v lokalite Bojná. Ich náročný výskum v posledných dvoch rokoch doplnil mozaiku osídlenia tejto rozsiahlej včasnostredovekej aglomerácie. V tej istej aglomerácii v neďalekej Radošine sa nám podarilo vďaka šikmému leteckému snímkovaniu objaviť úplne nové pohrebisko z doby Veľkej Moravy. Takéto fotografovanie terénu je stále nesmierne dôležité, lebo najmä na poľnohospodársky obrábanej pôde vieme vďaka takzvaným porastovým príznakom identifikovať zaniknuté objekty či hroby.
Na uvedenom pohrebisku preskúmali prvé hroby, medzi nimi i bojovnícky hrob v obrovskej hrobovej jame viac ako tri metre dlhej a skoro dva metre širokej, ktorý zase potvrdzuje veľký význam tohto priestoru v čase formovania našich najstarších dejín, teda v 9. storočí. Musím dodať, že všetky spomenuté aktivity, ale aj mnohé ďalšie sú možné vďaka tomu, že nás podporuje Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá patrí pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Malá zmena v datovaní s veľkým významom
Stáva sa niekedy, že archeológovia prehodnotia vek nálezu?
Najmä v posledných rokoch sa tak deje pomerne často. Je to hlavne vďaka novým presnejším a dostupnejším metódam. Nedávno sme prehodnotili datovanie mnohých včasnostredovekých hradísk alebo sa spresnilo datovanie unikátnych neandertálskych lebečných kostí zo Šale.
Stalo sa to aj tento rok v súvislosti s Pustým hradom vo Zvolene, ktorý má za sebou už tridsaťjeden výskumných sezón. Práve vďaka špeciálnym technologickým metódam sme zistili, že hrad bol postavený zhruba o päťdesiat rokov skôr, ako sme si mysleli, čiže už na začiatku 13. storočia. Posun o päť desaťročí môže na prvý pohľad vyzerať smiešne, ale je to veľmi dôležitý údaj, lebo vyvracia predstavu, že väčšina kamenných hradov sa budovala až po vpáde Tatárov v rokoch 1241 – 1242.
Archeológ Matej Ruttkay pri archeologických prácach v teréne. Zdroj: M. Ruttkay
Východ Slovenska je archeologicky bohatý
Čo je ešte v archeologickom výskume pre Slovensko dôležité?
Napríklad to, že sa tu znovu rozbieha výskum paleolitu a mezolitu, starších období, ktorý posledné roky driemal. V tejto súvislosti musím spomenúť jaskyňu Hučivá diera – z dnešného pohľadu zdanlivo malú jaskyňu, ktorá bola osídlená v období Magdaleniénu zhruba v období 12- – 13-tisíc rokov pred Kristom. Nepredpokladali sme, že v tomto čase by ju mohol obývať človek a teraz z nej navyše máme mnohé zaujímavé poznatky aj dôkazy o tom, že lovil kozorožce. O danom náleze už kolegovia zo slovensko-poľského výskumného tímu stihli napísať článok, ktorý bol publikovaný vo významnom archeologickom časopise Antiquity.
Východnému Slovensku prischla nálepka miesta „kde nič nie je“. Ako je to v súvislosti s archeologickými náleziskami?
Tak ako v dnešnom živote, tak ani v minulosti mu táto nálepka nepatrila. Práve naopak, ide o archeologicky veľmi „úrodný“ región. Spomedzi množstva výskumov by som zdôraznil najmä nové poznatky zo staršej a strednej doby kamennej. Menoval by som aspoň lokalitu pod jedným jaskynným previsom v katastri obce Ružín, kde sa objavili stopy z mezolitického osídlenia.
Keďže máme tiež pracovisko v Košiciach, tento rok sa pri príležitosti Medzinárodného dňa archeológie sústredíme na unikátnu východoslovenskú lokalitu Nižná Myšľa. Výskumy v nej prebiehajú už viac ako štyri desaťročia a je tu aj azda najaktívnejší archeologický skanzen na Slovensku. Práve v ňom bude 15. októbra prebiehať podujatie, ktoré priblíži život človeka v dobe bronzovej, keďže ide o lokalitu z tejto doby. Avšak pri tejto príležitosti organizujeme prednášky o archeológii i v iných mestách alebo múzeách na Slovensku.
Úžasné objavy v Pompejach a ich blízkosti
Asi je ťažké vyzdvihnúť jediný významný archeologický nález v tomto roku vo svete. Mohli by ste ale priblížiť aspoň taký, ktorý je vašou srdcovkou?
Skutočne je ich veľmi veľa, mňa ale stále viac oslovujú tie, ktoré sú k Slovensku bližšie, teda v Európe. V tomto roku ma zaujali nové objavy v Pompejach a ich bezprostrednej blízkosti. V Civitas Giuliana sa ukončil výskum v minulom roku nájdeného ceremoniálneho voza z 1. storočia. Našli ho v stojacej polohe a je neuveriteľne zachovaný. Musíte si na ňom domyslieť organické časti, tie zhoreli, ale kovové súčasti ostali a sú vo veľmi dobrom stave – či už ide o kolesá, alebo ozdobné bronzové kovania okolo voza.
Priamo v Pompejach sa ukončil výskum domu „strednej triedy“, v ktorom sa našlo viac-menej kompletné vybavenie domácnosti vrátane viacerých zuhoľnatených častí nábytku či prekrásna výzdoba niektorých priestorov naznačujúca predstavy obyvateľom o akomsi ideálnom rajskom svete. Pozoruhodných objavov je však pomerne veľa.
A nedá mi nespomenúť ešte jeden svetový unikát, ktorý mi teraz zišiel na um a mal by sa sprístupniť verejnosti v trvalej expozícii v Podtatranskom múzeu v Poprade do konca tohto roka. Je to hrobka popradského kniežaťa z konca 4. storočia nášho letopočtu, ktorá sa dlhé roky rekonštruovala a konzervovala. Vďaka tomu bude môcť jej najvýznamnejšie časti vidieť domáca i zahraničná verejnosť.
