Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

V mayskom kalendári našli najstarší hieroglyf

Justína Mertušová

Je súčasťou rituálneho kalendára a vedci ho nazvali „sedem jeleňov“.

Fragment hieroglyfu z mayskeho kalendara

Fragment hieroglyfu „sedem jeleňov“. Zdroj: ScienceAdvances, autor: Heather Hurst a David Stuart.

Tisíce maľovaných úlomkov nástenných malieb pochovaných v pyramíde, nazvanej Las Pinturas, v San Bartolo v Guatemale sú oknami do starovekej mayskej civilizácie. Niektoré časti pyramídy využívali Mayovia na rituály alebo ako astronomické observatórium. Steny takýchto miestností obohacovali maľbami a písmom.

Počas neskorého predklasického obdobia mayskej civilizácie (datovanej 300 rokov pred naším letopočtom – 100 rokov nášho letopočtu) bolo maľovanie na vápencové steny jednou z najdôležitejších foriem ikonografie a písma. Nástenné maľby potvrdzujú využitie spracovaných minerálnych pigmentov železa v odtieňoch červenej, tmavočervenej, svetločervenej, ružovej i žltej aj čiernej na platforme uhlíka a železa.

„Mayovia prestavali pyramídu až sedemkrát od roku 400 pred naším letopočtom, čím vytvorili sériu uzatvorených časových kapsúl naskladaných na seba,“ hovorí spoluautorka štúdie Heather Hurstová, projektová riaditeľka regionálneho archeologického projektu San Bartolo-Xultun. Steny rituálnych miestností a observatória pyramídy sú strhnuté, ale ich úlomky ostali ležať na báze novopostavenej časti pyramídy.

Jedinečný objav

Tisíce fragmentov muriva z pyramídy Las Pinturas skúmal tím archeológov desať rokov. Pomocou uhlíkovej metódy datovali vedci materiál úlomkov z miesta, kde našli časť rituálneho mayského kalendára, ako aj materiál, ktorý obklopoval danú lokalitu.

Dva z nájdených fragmentov tvoria doposiaľ najstarší známy záznam mayského kalendára. Jeho vytvorenie datujú do obdobia 300 – 200 rokov pred naším letopočtom.

Fragmenty vyobrazujú hieroglyf dátumu, zvaný sedem jeleňov, ktorý bol súčasťou 260-dňového rituálneho kalendára. Archeológ David Stuart a jeho kolegovia zo štúdie, ktorú publikovali v Science Advances, tvrdia, že bol zaužívaný v starovekej Mezoamerike a dodnes ho používajú domorodé komunity v Guatemale a južnom Mexiku.

Vo vrchnej časti hieroglyfu je čierna linka a bodka, ktoré označujú číslo sedem (jedna bodka chýba). V centre hieroglyfu sa nachádza hlava jeleňa. Hlavu obklopuje jednoduchá obruba, v egyptologickom ponímaní označená ako kartuša. Priestor medzi hlavou a obrubou je vyplnený červenou farbou, ktorá zvýrazňuje zviera. Uši jeleňa sa rozširujú a prechádzajú cez ohraničenú kartušu.

Ilustrácia hieroglyfu sedem jeleňov.

Ilustrácie hieroglyfu „sedem jeleňov“. Zdroj: ScienceAdvances, autor: David Stuart

Význam hieroglyfov býval v rôznych jazykoch naprieč Mezoamerikou často podobný. Kalendárny systém, ktorý mali obyvatelia tejto oblasti vytvorený, sa stal základným pilierom pri definovaní Mezoameriky ako kultúrneho regiónu. Aztékovia hovoriaci jazykom nahuatl označovali siedmy deň slovom mazatl, čiže jeleň. Podobne to majú aj iné kmene, žijúce na tomto území.
„Dĺžka používania kalendárneho systému svedčí o pretrvávaní mayskej intelektuálnej kultúry,“ tvrdí Stuart z Univerzity v Texase.

Po desaťročiach vykopávok je miesto naďalej dôležitým zdrojom starovekých mayských artefaktov. Najstaršie známe mayské písmo, tiež datované medzi rokmi 300 a 200 pred naším letopočtom, bolo nájdené v rovnakej oblasti ako sedem jeleňov.

Desať ďalších fragmentov, popísaných v štúdii, uvádza, že na hieroglyfoch na nástenných maľbách pracovalo viacero pisárov, pretože niektoré z nich majú iný rukopis. „To naznačuje, že mayská kultúra mala už v tom čase vytvorené solídne zázemie pre pisárov,“ hovorí Houston.

Mayský kalendárny systém

Rozdiel medzi našou a mayskou matematikou spočíva v tom, že Mayovia používali miesto desiatkovej sústavy dvadsiatkovú. Na zobrazenie čísel im slúžili iba dva znaky – bodka a čiarka. Čísla sa najčastejšie vyskytovali v hieroglyfickom kalendárnom zápise.

Mayovia vytvorili akési cyklické kalendáre, ktoré prepájajú viacero systémov do jedného celku. Jedným z nich je kalendár Haab, ktorý sledoval bežný solárny rok trvajúci 365 dní. Druhý kalendár Tzolk’in, považovaný za posvätný, sa skladá z kombinácie 20 rôznych dní/názvov s číslami od 1 po 13. Kombináciou „každý s každým“ dostaneme celkový počet dní tohto kalendára – 260. Cykly sa po 18 980 dňoch (52 rokoch) stretnú, a všetko tak začne odznova.

„Dvestošesťdesiatdňový kalendárový systém prežil v mayskom svete predtým, ako sa objavili Španieli takmer tisícosemsto rokov a v niektorých domorodých kmeňoch pretrváva dodnes,“ hovorí Stuart. „Považujem to za neuveriteľnú vec,“ dodáva.

Zdroje: ScienceNews, HistorickaRevue, DOI: 10.1126/sciadv.abl9290

Zdroj obrázkov: DOI: 10.1126/sciadv.abl9290

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky