Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nová štúdia: Neandertálci menili lesy v pasienky už pred 125-tisíc rokmi

Andrea Bučičová

Neandertálci používali oheň, aby udržali otvorenú krajinu, čím výrazne ovplyvnili miestny ekosystém.

Ilustračná fotografia požiaru v lese. Zdroj: Pixabay/Ylvers

Ilustračná fotografia požiaru v lese. Zdroj: Pixabay/Ylvers

Najnovšia štúdia, zverejnená v časopise Science Advances, prispieva k pochopeniu toho, akým spôsobom praveký človek ovplyvňoval a menil krajinu, v ktorej žil.

Výskum archeológov vznikol na základe prác v hnedouhoľnom lome Neumarkt-Nord neďaleko nemeckého mesta Halle. Vedci urobili analýzy peľu, dreveného uhlia, pozostatkov zvierat a iných materiálov, ktoré získali. Okrem informácií o podobe životného prostredia objavili aj množstvo dokladov o živote neandertálcov v tejto oblasti.

Narazili tiež i na najstaršie dôkazy o tom, ako pravekí ľudia menili krajinu.

„Okrem iného sme našli pozostatky stoviek zabitých zvierat, ktoré boli obklopené početnými kamennými nástrojmi a obrovským množstvom zvyškov dreveného uhlia,“ píše v tlačovej správe Leidenskej univerzity archeológ Wil Roebroeks.

Krajinu udržiavali odlesnenú

Pred 125-tisíc rokmi bol lom pokrytý zmiešanými lesmi, v ktorých žila potenciálna korisť neandertálcov, napríklad kone, jelene, dobytok, bizóny či diviaky, ale aj zver, ktorú predchodcovia moderných ľudí nelovili. Tento zmiešaný les sa rozprestieral cez celú strednú Európu a siahal od Holandska až k Poľsku.

V oblasti sa tiež nachádzali jazerá, na okrajoch ktorých výskumníci našli doklady o prítomnosti neandertálcov. V čase, keď sa v lokalite objavili títo predkovia moderných ľudí, ustúpil uzavretý les voľnej krajine, čiastočne v dôsledku požiarov.

Vedcov zaujímala otázka, či sa táto zmena krajiny stala v dôsledku príchodu alebo či prišli do tejto oblasti preto, že bola otvorená. Podľa Roebroeksa našli dostatok dôkazov, že lovci a zberači udržiavali túto krajinu odlesnenú po dobu najmenej dvetisíc rokov. Les v podobných jazerných lokalitách, kde žili rovnaké zvieratá, ale kde sa nenašli stopy neandertálcov, totiž zostal nedotknutý.

Otvorená krajina poskytovala neandertálcom množstvo výhod. Pasienky lákali veľkých bylinožravcov, a dávali tak pravekým ľuďom ďalšie možnosti lovu. Okrem toho sa tu nachádzali lieskovce, žalude, plané ovocie, pšenica, jačmeň a ďalšie plody a plodiny, ktorými sa živili.

Práve tieto faktory mohli prispieť k tomu, že neandertálci túto oblasť osídľovali viac-menej stálo približne 2 000 rokov. Krajinu menili rôznymi aktivitami – zakladaním ohňov a ohnísk, lovom a spracovaním zveri, zberom pazúrika a kameňov na výrobu kamenných nástrojov, zhromažďovaním dreva na kúrenie, výrobu nástrojov a budovanie obydlí.

Ilustračná fotografia. Zdroj: WIKIMEDIA COMMONS

Vhodná krajina

Každodenné aktivity neandertálcov mohli významným spôsobom ovplyvniť podobu krajiny a jej ekosystém.

Kamenné nástroje a fragmenty kostí vykazujú známky ohňa. Zuhoľnatené drevo, semená a čiastočky dreveného uhlia naznačujú, že neandertálci v skúmanej lokalite často zakladali ohne. Analýza peľu z priľahlých oblastí Neumarkt-Nord ukázala, že v rovnakom čase, keď žili neandertálci v trávnatej krajine, sa na okolí rozliehal les.

Tieto nálezy sú podľa Roebroeksa dôkazom toho, že neandertálci pravdepodobne sami zmenili podobu krajiny v Neumarkt-Nord, neusadili sa tam teda po zmenšení lesov.

Vzniknuté podmienky boli pre nich výhodné a pravdepodobne ich to povzbudilo, aby krajinu v takejto podobe naďalej udržiavali. Išlo zrejme o väčšiu skupinu ľudí s usadlejším spôsobom života, a teda aj vyššou produktivitou. Pre nich bola táto lokalita bohatá na zdroje magnetom.

Ako ľudia pretvárali krajinu v praveku?

Nové poznatky z archeologickej oblasti Neumarkt-Nord vnášajú svetlo do diskusie vedcov o tom, kedy začali mať ľudia významný vplyv na formovanie svojho životného prostredia.

Doteraz vedci predpokladali, že ľudia začali výraznejšie premieňať svoje prostredie, až keď sa začali venovať poľnohospodárstvu v období pred približne desaťtisíc rokmi. Kálali stromy a lesy, aby vytvorili polia. Avšak niektorí archeológovia sa domnievajú, že ľudia so zmenami krajiny začali už skôr, i keď len v menšom rozsahu. Práve lokalita Neumarkt-Nord je podľa Roebroeksa toho dôkazom.

Lovci a zberači používali oheň na vytváranie otvorenej krajiny už v praveku. Doklady o tom pochádzajú z celého sveta naprieč rôznymi biotopmi. Predkovia moderných ľudí si znalosť ohňa odovzdávali najmenej pred 400-tisíc rokmi.

„Nemalo by nás prekvapiť, keby sme pri budúcich výskumoch našli stopy, ktoré by naznačovali, že hominíni mali významný vplyv na krajinu omnoho skôr, prinajmenšom v lokálnom meradle,“ hovorí archeológ.

Vedci datujú prvé stopy o používaní ohňa pri modifikácii krajiny v Austrálii do obdobia pred 40-tisíc rokmi. Na Novej Guinei to bolo v období pred 45-tisíc rokmi, na Borneu pred päťdesiattisíc rokmi. Z rovnakého obdobia pochádzajú dôkazy aj z juhovýchodnej Ázie. Najstaršie doklady o používaní ohňa pri úprave krajiny pochádzajú z okolia jazera Malawi v južnej časti centrálnej Afriky, kde prví moderní ľudia menili husté lesy na otvorenú trávnatú krajinu pred 85-tisíc rokmi. Otvorená krajina je tu prítomná aj v súčasnosti.

Aktuálna štúdia však posúva túto hranicu ešte viac do minulosti a otvára nový pohľad na aktivity neandertálcov.

Zdroje: DOI: 10.1126/sciadv.abj5567, Tlačová správa Leidenskej univerzity, Web České televize

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.