Prví moderní ľudia žili v Európe pravdepodobne už pred 45-tisíc rokmi. Ich línia vyhynula

Denisa Koleničová

Naznačuje to nový výskum medzinárodného tímu vedcov. Lebku ženy, ktorej genóm odborníci zrekonštruovali, našli v Koněpurských jaskyniach.

Študovaná lebka ženy zvanej Zlatý kôň: predný pohľad. Foto Martin Frouz, PřF UK, Nature Ecology & Evolution

Študovaná lebka ženy zvanej Zlatý kůň: predný pohľad. Foto Martin Frouz, PřF UK, Nature Ecology & Evolution

Lebku, ktorú vedci objavili začiatkom 50. rokov 20. storočia, pomenovali podľa Národnej prírodnej pamiatky Zlatý kůň.

Prvý odhad jej veku vedci urobili na základe tvaru. Na začiatku päťdesiatych rokov tak predpokladali, že je stará približne 30-tisíc rokov. 

Neskoršie rádiokarbónové dátovanie však prinieslo rozličné výsledky. Jedným z nich bol aj odhad, že má približne 15-tisíc rokov. 

Najnovšia štúdia publikovaná v časopise Nature Ecology & Evolution hovorí, že všetko môže byť inak. 

Podľa vedcov pri pôvodných analýzach došlo ku kontaminácii vzoriek kostí a rekonštrukcia genómu ukázala, že lebka môže byť stará viac ako 45-tisíc rokov. 

Odborníci tiež hovoria, že zrekonštruovaný genóm ženy obsahuje dlhšie úseky neandertálskej DNA než 45-tisíc rokov starý jedinec Ust’-Ishim, ktorého našli na Sibíri. 

Jeho genóm považovali doposiaľ za najstaršiu zrekonštruovanú genetickú informáciu moderných ľudí. 

Na medzinárodnej štúdii spolupracovali aj profesor Jaroslav Brůžek z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity a doktor Peter Velemínsky z Národného múzea v Prahe, kde sa skúmaná lebka ženy nachádza. 

„Žena bola rovnakou miešankou neandertálcov a moderných ľudí, ako sme dnes my. Vo svojom genóme mala asi 3 percentá genetického materiálu, ktorý zdedila po svojich predkoch. Tí sa s neandertálcami miešali asi 2000 až 3000 rokov pred jej narodením. Jej línia bola skutočne prastará, čo potvrdzuje najmä mitochondriálna DNA. Žena Zlatý kůň bola nositeľkou mitochondriálnej haploskupiny, ktorá je najstaršia po príchode nás, anatomicky moderných ľudí do Európy,” vysvetlil významnosť vedeckého objavu pre portál Veda na dosah profesor Jaroslav Brůžek. 

Určiť jej vek nebolo ľahké

Stanoviť vek ženy, ktorej lebku našli v Českom krase, nebolo vôbec jednoduché. V rozhovore pre UK forum profesor Brůžek vysvetľuje, ako prebiehalo určenie veku nálezu.  

„Pôvodné pokusy v polovici minulého storočia určiť obdobie, v ktorom žila žena nazývaná Zlatý kůň, boli založené na pozostatkoch zvierat nájdených v blízkosti danej lokality (Koněpurských jaskýň, pozn. redakcie) a na morfológii (tvare, pozn. redakcie) pomerne dobre zachovanej lebky. Podľa týchto údajov patrila do obdobia pred 30-tisíc rokmi.” 

Dodáva, že v roku 2002 analyzovali vedci lebku pomocou rádiokarbonového dátovania. Z výsledkov predpokladali, že vek ženy môže byť 15-tisíc rokov. Najnovší výskum však ukázal, že analyzované ľudské kosti boli kontaminované kravskou genetickou informáciou, čo spôsobilo „omladenie” nálezu. 

Študovaná lebka ženy zvanej Zlatý kôň: z boku. Foto Martin Frouz, PřF UK, Nature Ecology & Evolution

Študovaná lebka ženy zvanej Zlatý kôň: zboku. Foto Martin Frouz, PřF UK, Nature Ecology & Evolution

Antropológ hovorí, že rekonštrukcia genómu je veľmi komplikovaná a venuje sa jej len niekoľko vedeckých inštitúcií. Českí vedci preto pri dešifrovaní veku ženy Zlatý kůň požiadali o spoluprácu genetické laboratórium nemeckého Inštitútu Maxa Plancka. 

„Postup rekonštrukcie fosílneho človeka je zložitý, nie je to rutinná záležitosť. Počet pracovísk v Európe sa dá spočítať na prstoch jednej ruky. Úspešnosť závisí od mnohých faktorov, od reálnej prítomnosti starodávnej DNA cez jej odber až po laboratórne postupy, ktoré sú zložitejšie, než by sme si mohli predstaviť,” vysvetľuje pre portál Veda na dosah profesor Brůžek. 

Podľa genetických analýz ide pravdepodobne o doposiaľ najstarší zrekonštruovaný genóm anatomicky moderného človeka. 

Je možné, že táto populácia žila v Európe ešte pred oddelením línie, ktorá vedie k súčasným obyvateľom Európy a Ázie.

Prečo táto línia neprežila? 

Prvá línia anatomicky moderných ľudí v Európe neprežila. Vedci hovoria, že o tom, prečo sa tak stalo, môžeme dnes už iba špekulovať. 

V publikácii však uvádzajú, že jedným z dôvodov môže byť výbuch sopky, ku ktorému v Európe došlo približne pred 39-tisíc rokmi. 

„Zhruba pred 39-tisíc rokmi vybuchol blízko Neapolu vulkán. Popol z tejto erupcie pokryl významnú časť strednej a východnej Európy,” hovorí profesor Brůžek. 

„Predpokladáme, že táto katastrofa ovplyvnila celé prírodné prostredie a mohla časť ľudí, ktorí žili na tomto území, zahubiť nielen priamo, ale aj nepriamo, teda v dôsledku neúrody či zmiznutia zvierat. To sa mohlo týkať aj potomkov  našej ženy z Koněpurských jaskyní, rovnako ako riedkej populácie neandertálcov, ktorí na tomto mieste žili.” 

Dospelá žena s tmavými očami

Vďaka genetike vedia vedci povedať, akú by mala žena farbu pleti aj očí.

„Naša žena Zlatý kůň mala hnedšiu pleť, určite tmavšiu, než majú obyvatelia Európy dnes, a to aj vrátane ľudí, ktorí žijú v južných častiach európskeho kontinentu. Mala by tiež tmavé oči,” vysvetľuje profesor Brůžek. 

Keďže odborníci majú k dispozícii len lebku a niekoľko drobných úlomkov kostry, nevedia určiť, aká by bola výška ženy. 

Profesor Brůžek tiež hovorí, že rovnako komplikované je pre vedcov i presné určenie jej veku. 

„Aj dnes je určenie jej veku pre antropológov orieškom. Napriek tomu môžeme povedať, že šlo o dospelú ženu.” 

Zdroje

doi: https://doi.org/10.1038/d41586-021-00916-0

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.