Islandia by sa mohla rozprestierať od Grónska až k Európe.
Ilustračná fotografia osídlenia na Islande. Zdroj: iStockphoto.com
Možno nie je len obyčajným ostrovom. Island by mohol byť vyčnievajúcim územím celého kontinentu, ktorého veľká časť je potopená pod Atlantickým oceánom. Medzinárodný tím vedcov ho pomenoval Islandia.
Mal by sa rozprestierať na rozlohe šesťsto tisíc štvorcových kilometrov od Grónska až k Európe. Ak sa však do Väčšej Islandie prirátajú aj priľahlé oblasti západne od Veľkej Británie, môže mať rozlohu až milión štvorcových kilometrov. Na porovnanie možno uviesť, že najmenší kontinent Austrália má rozlohu približne 8,6 milióna štvorcových kilometrov.
Hypotézu predstavili v článku v rámci zbierky In the Footsteps of Warren B. Hamilton: New Ideas in Earth Science, ktorú vydala Americká geologická spoločnosť. Jej autori zároveň dodávajú, že existenciu Islandie je stále potrebné potvrdiť. Nejde pritom o jedinú podobnú oblasť, ktorú v nedávnej dobe tím navrhol označiť ako potopený kontinent. Tou ďalšou je Zélandia.
Miatol geológov
Sopečný ostrov Island sa nad hladinou oceánu prvýkrát objavil pred šestnástimi až osemnástimi miliónmi rokov. Predpokladá sa, že ho vytvoril tamojší horúci chochol (lokalita, kde dochádza k sopečnej činnosti, pozn. red.). Taktiež sa nachádza na hranici severoamerickej a euroázijskej dosky. Priamo na ostrove sú miesta, kde je možné prechádzať z jednej dosky na druhú.
Island dlho miatol geológov. Doterajšie teórie, ktoré hovorili, že ostrov obklopuje a vznikol z oceánskej kôry, totiž nepodporujú geologické údaje. Napríklad kôra pod Islandom je hrubá viac ako štyridsať kilometrov, čo je približne štyri- až päťkrát viac, než má oceánska kôra bežne.
„Keď sme však zohľadnili možnosť, že táto hrubá kôra má kontinentálny charakter, údaje zrazu začali dávať zmysel. Okamžite nás to priviedlo k myšlienke, že kontinentálna oblasť bola oveľa väčšia než samotný Island a pod morom je skrytý kontinent,“ vysvetľuje v tlačovej správe Americkej geologickej spoločnosti geologička Gillian Foulgerová.
Ak by sa hypotéza potvrdila, znamenalo by to, že superkontinent Pangea sa pred viac ako päťdesiatimi miliónmi rokov úplne nerozlomil, ako sa predpokladá. Tiež by mohla spochybniť doterajšie hypotézy o rozsahu typov kôr v severnom Atlantiku. V neposlednom rade by mohla viesť k debate o nových zdrojoch minerálov a iných surovín, ktoré pevninská kôra obsahuje.
Morfologická mapa dna severovýchodnej časti Atlantiku. Purpurovou farbou je vyznačená hranica pevninskej kôry. Rovnakou farbou je vyznačená oblasť Islandie, bledoružovou je vyznačená Väčšia Islandia. Zdroj: Americká geologická spoločnosť
Známa skutočnosť
Na to, aby sa o území, ktoré vyčnieva nad hladinu svetového oceánu, dalo hovoriť ako o kontinente, musí spĺňať niekoľko podmienok.
„Zloženie kontinentálnej kôry by malo byť zastúpené horninami, ktoré sú charakteristické pre pevninskú kôru, v danom prípade sú to granity-žuly. Ďalej musí spĺňať geofyzikálne charakteristiky kontinentálnej kôry,“ vysvetľuje pre web Veda na dosah geofyzik Miroslav Bielik z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
„Jej hrúbka musí byť väčšia ako 25 kilometrov, musí byť podstatne zložitejšia ako oceánska kôra a mala by sa skladať z vrchnej a spodnej kôry. Rýchlosti pozdĺžnych seizmických vĺn Vp by sa mali pohybovať od 1,5 až po zhruba 7,8 kilometra za sekundu a jej hustota by mala byť v intervale od dva až po 3,1 gramu na kubický centimeter,“ dopĺňa.
Autori hypotézy ju opisujú ako revolučnú, no podľa Miroslava Bielika to až také prekvapivé a revolučné nie je. Za pozoruhodnú považuje inú skutočnosť.
„Ak by Islandia ako mikrokontinent mala existovať, tak jej západná časť, ktorá sa rozprestiera západne od stredoatlantického oceánskeho chrbta a ktorú buduje Grónsko a západná polovica Islandu, patrí k severoamerickej doske. Zatiaľ čo jej východná časť, ktorá sa nachádza východne od tohto chrbta, patrí k euroázijskej doske. Bolo by to po prvýkrát, čo by jeden kontinent, respektíve mikrokontinent ležal na dvoch rôznych litosferických doskách,“ vysvetľuje geofyzik.
Skeptický voči Islandii je aj geológ Jozef Hók z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Podľa neho to, že hrúbka kôry je v oblasti Islandu väčšia, ako je zvyčajné, je dlhodobo známe.
„To však nie je dôvod myslieť si, že ide o nejaký nový kontinent. Jednoducho môže ísť o zvyšok kontinentálnej kôry po rozpade Pangey a otvorení sa Atlantického oceánu,“ hovorí Jozef Hók. Oceánska kôra je totiž tenká a ťažká, avšak pevninská hrubá a ľahká. Oceánska sa preto môže v subdukčných zónach podsúvať pod pevninskú, čo umožňuje putovanie kontinentov.
Pozrite si
Ďalšie potopené kontinenty?
Prípadné potvrdenie existencie kontinentu by naše mapy veľmi neovplyvnilo, skôr by ich spresnilo. Výskumný tím, ktorý vypracoval hypotézu, už pripravuje spoluprácu s ľuďmi z celého sveta. Čakajú len na uvoľnenie protipandemických opatrení. Aj samotní autori hovoria, že vysvetlenie doterajších zistení novou hypotézou ešte nič neznamená. Na definitívnu odpoveď bude potrebných mnoho meraní a analýz, napríklad hĺbkové vrty, pri ktorých by mohli naraziť na špecifické horniny. Datovanie zirkónov by zas pomohlo stanoviť vek vrstiev v kôre. Potrebné sú aj detailné celokôrové seizmické reflexné, ale i refrakčné merania (sleduje sa rýchlosť šírenia vĺn v rôznych vrstvách kôry, pozn. red.) a ďalšie metódy.
„Nebude to však ľahké, keďže sa domnievam, že v tejto oblasti bude naozaj problematické oddeliť oceánsky a kontinentálny typ kôry. Predpokladal by som tu úplne hybridnú zemskú kôru, ktorá predstavuje mix kontinentálnej a aj oceánskej kôry,“ hovorí geofyzik Bielik.
Islandia nie je jediným regiónom, ktorý by mohol byť kandidátom na potopený kontinent. V Atlantickom oceáne je to napríklad vyvýšenina Rio Grande, v Indickom oceáne Madagaskia či Conradia a v Tichom oceáne zas Zélandia.
Vedci v článku na webe Americkej geologickej spoločnosti tvrdia, že práve posledný menovaný región sa dostal do pozornosti v roku 2017. Ostrovy Nový Zéland a Nová Kaledónia sú síce oddelené, no pod morskou hladinou ich spája rozsiahla časť pevninskej zemskej kôry. Rozloha oblasti je 4,9 milióna štvorcových kilometrov. Až 94 percent rozlohy je pod vodou, nad hladinu vyčnievajú len spomenuté ostrovy. Voči Zélandii je geofyzik Bielik veľmi skeptický, keďže podľa neho zatiaľ vôbec nespĺňa základné definície pevninskej kôry.
„Morfológia (batymetria) dna svetového oceánu je dnes dostatočne známa a zmapovaná. Výskyt takýchto „kontinentov“ je známy a skúmaný z hľadiska výskytu a zásob ropy a plynu. Na druhej strane však nemôžeme hovoriť o kontinentoch v tom zmysle, ako ich chápeme a sú definované v súčasnosti,“ uzatvára Miroslav Bielik.
Zdroje: DOI: 10.1130/2021.2553(04), Tlačová správa Americkej geologickej spoločnosti
