V starovekom Grécku bežne vstupovali do manželstva bratranci a sesternice. Vedci sa domnievajú, že dôvodom bola rodinná pôda.
Rodina z bronzovej doby žne obilie. Ilustrácia: © Nikola Nevenov. Zdroj: Inštitút Maxa Plancka
Odborníci z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Nemecku spolu s medzinárodným tímom partnerov publikovali včera 16. januára 2023 vo vedeckom časopise Nature Ecology & Evolution vzrušujúcu štúdiu o spoločenskom poriadku egejskej bronzovej doby.
Ich zistenia dokazujú, že na rozdiel od iných európskych spoločností toho obdobia sa bratranci a sesternice na minojskej Kréte a v mykénskom Grécku často stávali manželmi. K tomuto záveru vedci dospeli na základe analýzy 102 genómov pozostatkov ľudí z bronzovej doby z Egejského mora. (Genóm je podľa portálu biopedia.sk v širšom zmysle súbor všetkých génov organizmu. Genóm bunky tvorí súbor všetkých jej génov.)
Sobášili sa pre hrozno a olivy
Archeológ profesor Philipp Stockhammer, jeden z hlavných autorov štúdie, pre spravodajský portál CNN povedal, že na základe genómových dôkazov vstupovalo do manželstva priveľa sesterníc a bratrancov, aby to bola iba náhoda. „Povedal by som, že to bola dosť prísna prax, nepísané pravidlo, pretože sa ním riadil každý,“ citoval ho portál Inštitútu Maxa Plancka. Profesor dodal, že vedci v posledných rokoch preštudovali tisíce genómov ľudí z dávnej minulosti z rôznych kútov sveta. Avšak dôkazy o takýchto manželských zväzkoch takmer neexistujú. Preto je to z historického hľadiska čosi výnimočné.
Stockhammer a jeho kolegovia sa domnievajú, že tieto manželstvá zabránili rozdeleniu rodinnej pôdy, čiže mali ekonomický dôvod. Slúžilo to nielen na zjednotenie rodín, ale aj krajiny. „Ľudia v tých časoch pestovali hrozno aj olivy na olivový olej, čiže plodiny, ktoré museli na určitom mieste rásť desaťročia. Ak ste sa zosobášili v rámci svojej rodiny, znamenalo to, že ste sa zamerali na pobyt v rovnakej lokalite,“ vysvetlil Stockhammer.
Zároveň dodal, že v iných častiach Európy bronzovej doby ženy, ktoré sa chceli vydať, často cestovali stovky kilometrov do oblastí, ktoré boli úrodnejšie.
Hrobky pod dvorom
Zistenie o tomto pravidle bolo pre vedcov prekvapením: pôvodne totiž geneticky rekonštruovali rodokmeň obyvateľov jedného domu z mykénskej dediny.
Zistili, že niektorí mladí muži ostávali žiť v dedine svojich rodičov a deti pochovávali v hrobe pod dvorom usadlosti – nezabúdajme, že úmrtia detí boli vtedy časté, nie všetky sa dožili dospelosti. Pomocou tohto hrobu zistili aj to, že jedna z manželiek, ktorá sa do spomínaného domu vydala, priviedla do rodiny sestru. V tom istom hrobe bolo totiž pochované aj jej dieťa.
Pokrok odhalí viac o bežných ľuďoch z minulosti
Stockhammer vysvetlil význam objavu tým, že doposiaľ sme starogréckej spoločnosti prisudzovali úžasné umelecké diela a architektúru.
„S novými znalosťami sme v podstate nútení prehodnotiť organizáciu spoločnosti. Máme písomné záznamy o správe paláca, ale teraz sme schopní povedať niečo aj o bežných ľuďoch.“
Výskum sa mohol uskutočniť vďaka nedávnemu metodologickému pokroku vo výrobe a vyhodnocovaní starých genetických súborov údajov. Umožňuje totiž získavať rozsiahle dáta aj v regiónoch, ako je Grécko, kde bolo vplyvom klimatických podmienok zachovanie DNA problematické.
Ak vás pokrok v tomto smere zaujíma hlbšie, prečítajte si na portáli VEDA NA DOSAH článok o genetikovi Svantem Pääbovi, ktorý prostredníctvom svojho priekopníckeho výskumu dokázal niečo zdanlivo nemožné: sekvenovanie genómu neandertálca – vyhynutého príbuzného súčasných ľudí – a urobil aj senzačný objav dovtedy neznámeho hominina denisovana. Pääbov kľúčový výskum umožnil vznik úplne novej vedeckej disciplíny, paleogenomiky, a minulý rok mu za to udelili Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Viac sa dozviete po kliknutí na nasledujúci link: Nobelovu cenu za fyziológiu získal švédsky genetik Svante Pääbo.
Zdroje: CNN, Inštitút Maxa Plancka, biopedia.sk, DOI: /10.1038/s41559-022-01952-3
