Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

VIDEO: Sociálne siete, smartfóny a neobmedzené zdroje. Ako informačné technológie menia jazyk?

VEDA NA DOSAH

Nestihli ste prednášku doktorky Sibyly Mislovičovej? Pozrite si video.

Jazyk sa mení tak, ako sa menia jeho používatelia. A na tých mali posledné desaťročia veľký vplyv nové technológie. O vplyvoch technológií na slovenský jazyk sme sa rozprávali so Sibylou Mislovičovou, pracovníčkou Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave, v januárovej Vedeckej cukrárni.

Technológia mení reč

To, že sa jazyk mení, je podľa pani doktorky prirodzená záležitosť. Zmeny často ani veľmi neregistrujeme. Najviac ich vnímame v slovnej zásobe, kde sa mení škála slov, ktoré sú najčastejšie používané. Pohyb v jazyku koreluje s historickými udalosťami, keď nastane prelomové obdobie alebo významná situácia. Náš jazyk ovplyvnila napríklad nežná revolúcia v roku 1989, keď sa zmenilo spoločenské zriadenie. Niektoré slová sme prestali používať a iné, naopak, začali.

Informačné technológie sa k nám na Slovensko dostali približne pred 20 až 30 rokmi a postupne sa začali všeobecne rozširovať do každodenného života. Počítače máme dnes všade navôkol, využívame ich nespočetné hodiny denne a týmto spôsobom technológie menia náš jazyk. Kebyže ľuďom spred 50 rokov rozprávame o našich technológiách a ich využití, vôbec by nám nerozumeli. Informačné technológie spôsobili v zásade trvalú zmenu, viac sme sa otvorili svetu a angličtina prestúpila aj do nášho jazyka.

Akým spôsobom sa vyrovnávame s anglickými slovami? „Je to normálny spôsob obohacovania slovnej zásoby,“ uviedla Mislovičová. V minulosti sme preberali slová napríklad z latinčiny. Za príklad doktorka uviedla pre nás typické slovenské slovo košeľa. Anglické slová sa prispôsobujú nášmu gramatickému systému.

Kedy a ako preberáme slová?

Slovenčinu tvoria jej používatelia, čiže keď začneme slovo frekventovane používať, dostane sa do slovnej zásoby. Neznamená to však, že sa stane spisovným. Študenti napríklad používajú slangové slová a angličtinu úplne prirodzene. Treba si však uvedomiť, že slangové výrazy nepoužívame v oficiálnom vyjadrovaní.

„Slovo počítačová myš sme prebrali a preložili z anglického mouse a nikto s tým nemá problém. Sú potom slová, ako napríklad ikona alebo aplikácia, ktoré nadobudnú s technológiou nový význam. Niektoré slová prevezmeme a prispôsobíme ich do slovenskej podoby, napríklad dizajn nepíšeme design,“ vysvetľuje doktorka. Sú aj slová, ktoré si neupravujeme z angličtiny do slovenčiny, ako napríklad interview.

skupinka deti so skolskymi taskami pozera do mobilnych telefonov

Je časté, že pri písaní esemesiek a mailov nepoužívame diakritiku. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Problém s prepínaním z digitálneho sveta

„V minulosti sme museli telefonovať z pevnej linky, napísať list a poslať ho poštou, bolo to náročnejšie. Internet nám umožňuje byť stále online, okamžite sa s niekým spojiť a podobne,“ uviedla Mislovičová. Tento spôsob komunikácie môže vytvárať problém, pretože na sociálnych sieťach sa snažíme slová a vety skracovať, prípadne používame smajlíkov, obrázky a podobné pomôcky. Ľudia môžu mať potom problém prepnúť sa do normálneho života, do komunikácie z očí do očí a strácajú schopnosť rozprávať sa plynule. Informačné technológie ovplyvnili aj pravopis. Keď píšeme sms alebo mail, nepoužívame diakritiku. Pokým však rozlišujeme komunikačnú rovinu, je to v poriadku. Mali by sme vedieť, kedy si to môžeme dovoliť a kedy nie. Mnohí ľudia majú pocit, že obsah na internete nie je taký dôležitý a netreba mu preto venovať veľkú pozornosť.

Jazykovedný ústav poskytuje dôveryhodné informačné zdroje a odpovede na rozličné otázky. Ak máte pochybnosť, môžete sa obrátiť na stránku ústavu https://www.juls.savba.sk/. Počas prednášky pani doktorka Mislovičová vysvetlila aj používanie portálu a ich voľne dostupných slovníkov.

O prednášajúcej

PhDr. Sibyla Mislovičová je pracovníčkou Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave. Venuje sa výskumu súčasného slovenského jazyka, najmä v oblasti jazykovej kultúry, terminológie, jazykového poradenstva, ako aj sledovaniu problémových pravopisných a gramatických javov z hľadiska profesionálnych i bežných používateľov súčasnej slovenčiny. Je vedúcou oddelenia jazykovej kultúry a terminológie a hlavnou redaktorkou časopisu Kultúra slova. Verejnosť ju pozná vďaka jej rozsiahlej popularizačnej práci, najmä z relácie Slovenčina na slovíčko v RTVS. Okrem iného aj prekladá, prebásňuje a píše knihy pre deti.

Čo je Vedecká cukráreň?

Ide o pravidelné stretnutia študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky. Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave oslovuje vedcov odborníkov, ktorí vedia študentom populárnou formou a jednoduchým spôsobom vysvetliť zložitosti vedeckého výskumu. Vedecká cukráreň je pre študentov aj jedinečnou príležitosťou a priestorom na konfrontáciu vlastných poznatkov a názorov na dianie vo vede a v technike. Vo Vedeckej cukrárni sa diskutuje v uvoľnenej a priateľskej atmosfére pri čaji, minerálke a koláčikoch a svoje zohráva aj mimoškolské prostredie. Témy Vedeckých cukrární sa vyberajú podľa aktuálnosti. Vedecká cukráreň trvá približne 90 minút (45 minút vystúpenie vedca a 45 minút diskusia).

 

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky