Dávame vám do pozornosti najzaujímavejšie články a novinky zo sveta vedy a techniky, ktoré priniesol časopis Quark za posledný mesiac.
Obálka marcového vydania časopisu Quark. Zdroj: Quark
Peter Poliak: Vesmírni hostia (Téma)
Aj na území Slovenska sa našlo niekoľko meteoritov, z ktorých jeden objavili veľmi zvláštnym, doslova neobvyklým spôsobom. Ide o malý, nenápadný kamenný meteorit Rumanová.
V lete roku 1994 boli na poliach družstva v katastri obce Rumanová (cca 15 km západne od Nitry) v plnom prúde žatevné práce. Všetko prebiehalo hladko, bez problémov. No predsa len sa na jednom kombajne vyskytla porucha. Práce sa museli prerušiť a zisťovalo sa, čo sa stalo. Ukázalo sa, že do žacieho ústrojenstva kombajnu sa dostal nejaký pevný materiál a prevody sa zasekli. Najprv si mysleli, že ide o tvrdú hrudu zeme, následne zistili, že je to hnedý, akoby hrdzavý kameň. V súčiastkach kombajnu bol zakliesnený tak, že sa ním nedalo pohnúť. Keďže bolo treba čo najrýchlejšie pokračovať v práci a kameň sa nedal vybrať vcelku, prišlo na rad kladivo. Stačilo pár úderov a zvetraný kameň povolil a rozsypal sa na niekoľko väčších a viacero menších častí. Keď uvoľnili a vyčistili žací mechanizmus, úlomky kameňa odhodili nabok a po krátkej prestávke pokračovali v kosení obilia ďalej.
Pri tejto udalosti bol, našťastie, prítomný aj agronóm miestneho družstva Ing. Jozef Tehlár, ktorému sa kameň zdal zvláštny. V družstve robil desiatky rokov, družstevné lány poznal ako svoju dlaň, no takýto materiál tam ešte nikdy nevidel. Všetky úlomky preto pozbieral a odložil. Myšlienka, že by mohlo ísť o niečo mimozemské, mu nedala spávať, preto sa neskôr rozhodol odniesť nález do najbližšej hvezdárne v Nitre.
Toto pracovisko nebolo vybavené na identifikáciu a geologický rozbor prineseného materiálu, požiadalo preto o pomoc a spoluprácu Astronomický ústav SAV v Bratislave. Na viacerých odborných pracoviskách sa vzápätí začali geochemické, mineralogické, izotopické a vekové analýzy prineseného materiálu. Začas bolo ticho, akoby sa nič nedialo. Bolo to však len zdanlivé. Po niekoľkých mesiacoch práce vedci dokázali, že nájdené kamene majú skutočne mimozemský pôvod a súborne mohli byť pomenované pravým menom – meteorit.
Hlavným dôkazom vesmírneho pôvodu kameňov z Rumanovej bolo to, že na rezoch a tenkých výbrusoch objavili pomocou polarizačného mikroskopu malé okrúhle útvary, tzv. chondruly. Majú veľkosť od 0,3 cez 1,0 až po 2,5 milimetra a ich hlavnými zložkami sú agregáty pyroxénu, olivínu a drobné zrnká niklového železa a troilitu. Chondruly sa však nevytvárajú v nijakých procesoch prebiehajúcich na Zemi a neobsahuje ich nijaký pozemský materiál. Tento objav vo vzorkách bol preto priamym dôkazom ich mimozemského pôvodu.
Kamenný meteorit Rumanová obsahuje okrem prevládajúcej minerálnej zložky aj pomerne vysoký podiel železa (fragment). Zdroj: Peter Poliak
Meteorit pomenovali po mieste nálezu – Rumanová. Je to silne zvetraný kamenný meteorit hnedohrdzavej farby so zvrásneným povrchom. Na to, že ide o kamenný meteorit, sa vyznačuje pomerne vysokým obsahom železa s prevládajúcimi minerálmi, ktorými sú enstatit, olivín, kamacit, pyroxén a troilit. Po symbolickom zložení jednotlivých rozbitých kusov do celku by mal rozmery 18,5 × 14,0 × 12,5 centimetra a hmotnosť 4,3 kilogramu.
Meteorit Rumanová dopadol na zemský povrch asi pred 12 000 rokmi. Dlho ležal hlboko v pôde, čo dosviedča jeho značné zvetranie. Na povrch sa dostal pravdepodobne vtedy, keď cez pole kopali ryhu na uloženie plynového potrubia. Po zahrabaní výkopu meteorit zrejme zostal na povrchu poľa a v lete sa počas žatevných prác dostal do ústrojenstva kombajnu.
Záujemcovia môžu vidieť dva najväčšie kusy meteoritu Rumanová v Mineralogickej expozícii Slovenského národného múzea v Bratislave, prípadne si môžu malý kúsok z neho pozrieť v Nitrianskej hvezdárni KOS v Nitre.
Ďalšie články z oblasti astronómie: Najtesnejší pár čiernych dier, Vesmírna 3D biotlačiareň
Výzvy našej vedy (Rozhovor s Andreou Settey Hajdúchovou)
Andrea Settey Hajdúchová s knihou 10-10-10. Zdroj: Lucia Kralovičová
Ako a prečo vznikla kniha 10-10-10?
Myšlienka pozrieť sa na výzvy, ktorým čelia vedkyne a vedci, a na smerovanie, ktorým sa uberá výskum v jednotlivých vedeckých oblastiach, vznikla v Centre vedecko-technických informácií SR v rámci projektu zameraného na popularizáciu vedy. Rada som sa realizácie toho zámeru ujala. Kniha vznikala počas roku 2021, teda v období pandémie. V čase, keď v spoločnosti viac ako inokedy rezonovala potreba podporiť dôveru vo vedu a vedcov a zdôrazniť význam excelentnej vedy.
Čo bolo vaším zámerom?
V prvom rade celkom jednoducho poskytnúť čitateľom obraz o tom, aké aktuálne problémy riešia vedci v jednotlivých oblastiach. A tiež, kam nás ako ľudstvo môže v horizonte približne 10 rokov posunúť prekonanie týchto výziev či, naopak, prehlbovanie problémov.
Ďalším zámerom bolo ukázať, že máme na Slovensku vedcov, ktorí sa vyrovnajú svetovej konkurencii a venujú sa zaujímavému a dôležitému výskumu.
Ambíciou však nebola adorácia vedy len pre vedu, ale s vedkyňami a vedcami upriamujeme pozornosť aj na spoločenskú zodpovednosť, posilnenie excelentnej vedy, a dokonca sa dotkneme aj témy spomalenia vedy, čo na Slovensku ešte nie je veľmi diskutovaná téma.
Ktorých slovenských vedcov ste oslovili a prečo?
O tom, koho osloviť a na ktoré vedecké oblasti sa sústrediť, sme veľa diskutovali spoločne so šéfredaktorkou Quarku Renatou Józsovou a jej kolegyňou Luciou Kralovičovou. Snažili sme sa pokryť široké spektrum oblastí – od objavovania vesmíru cez vývoj umelej inteligencie až po medicínu, životné prostredie či novú ekologickú ekonómiu – a zároveň osloviť vedcov, ktorí sú naši a svetoví, ako sa hovorí.
O vesmíre sa zhovárame s astronómom Jurajom Tóthom z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa špecializuje na meteory a meteoroidy a podieľa sa na budovaní celosvetového monitorovacieho systému schopného identifikovať objekty vstupujúce do našej atmosféry od veľkosti menšej ako milimeter! O vývoji v oblasti medicíny hovoríme s profesorkou Silviou Pastorekovou zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, ktorá spoluobjavila marker dôležitý na rozpoznanie rakovinových nádorov v skorých štádiách.
O vývoji v oblasti chémie a chemických technológií hovoríme s profesorom Pavlom Alexym zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý svojím vynálezom bioplastov prispel k riešeniu globálneho problému. S profesorom Robertom Špačkom zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa rozprávame o inováciách v oblasti energeticky udržateľnej architektúry a o tom, ako sa menia naše mestá, verejný aj súkromný priestor. A takto by sme mohli pokračovať pri každom z oslovených vedcov.
Andrea Settey Hajdúchová je novinárka. Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po skončení štúdia pôsobila takmer desať rokov ako novinárka v denníku SME. Neskôr pôsobila ako hovorkyňa a PR odborníčka neziskovej organizácie Úsmev ako dar, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a v súčasnosti organizácie WWF Slovensko. Roku 2016 získala Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy a roku 2018 bola nominovaná za svoj blog v Denníku N na Novinársku cenu. V blogu sa venuje najmä rozhovorom s osobnosťami. Vo voľnom čase miluje beh.
Škorec obyčajný. Zdroj: Ľubor Čačko
Ľubor Čačko: Vtáka poznáš po speve (Príroda)
Spev vtákov môžeme v prírode počuť najmä v jarných mesiacoch. Príchod jari vyvoláva hormonálne procesy riadiace hlasovú aktivitu vtáctva. V tom čase sa vtáky rozmnožujú, čo úzko súvisí aj s ich spevom.
Spievajú najmä samce, ktoré si prostredníctvom spevu vymedzujú hniezdne teritóriá, čím dávajú iným samcom na vedomie, že územie je už obsadené. Spevom však lákajú do obsadeného teritória aj samičky a uchádzajú sa o ich priazeň, aby spolu založili nové potomstvo.
Každý vtáčí druh má svoj špecifický spev, ktorý je charakteristický rôznou hlasitosťou, výdržou a variáciami. Vtáčí spev je najintenzívnejší v prvej a druhej májovej dekáde, keď väčšina druhov hniezdi. V tomto období vtáky najintenzívnejšie spievajú medzi štvrtou a šiestou hodinou ráno. Prečo už tak skoro? Niektorí vedci sa domnievajú, že vtáky spievajú ráno najmä preto, lebo v skorých ranných hodinách je všade ešte väčšinou ticho a zvuk sa vtedy šíri oveľa ďalej.
Vtáky však spievajú aj počas dňa, často až do tmy. Takáto intenzita spevu trvá až do konca mája, potom však postupne slabne, až sa skončí koncom júna, keď sa vtáky odmlčia. V júli a auguste spev vtákov takmer nepočuť. Vtedy je už väčšina druhov vyhniezdená, čo súvisí aj s útlmom činnosti pohlavných žliaz. Navyše v tomto období prebieha aj výmena peria, ktorá vtáky energeticky veľmi vyčerpáva. Nesmelý vtáčí spev môžeme počuť ešte v jesenných mesiacoch, keď sa pokúšajú o spev najmä mladé vtáky. Tento spev však už nemá nič spoločné s obhajobou teritórií ani s pohlavnou aktivitou.
Medzi prvými, už skoro na jar, začínajú spievať vtáky, ktoré sa u nás vyskytujú aj počas zimy. Sú to najmä drozdy, sýkorky, brhlíky, stehlíky, strnádky a iné druhy. Predlžujúce sa dni postupne podnecujú ich hlasovú aktivitu. K nim sa pridávajú druhy, ktoré začínajú prilietať zo svojich zimovísk v priebehu februára.
Sú to najmä známe škovránky poľné (Alauda arvensis), škovrániky stromové (Lullula arborea), trasochvosty biele (Motacilla alba), žltochvosty domáce (Phoenicurus ochruros) alebo škorce obyčajné (Sturnus vulgaris) s ich typickým spevom, ktorým dokážu napodobňovať spev a hlas mnohých druhov vtákov. S obľubou napodobňujú napríklad hlas vlhy hájovej (Oriolus oriolus), ktorá však v čase príletu škorcov ešte zimuje v tropickej Afrike.
V marci, apríli a máji sa na naše územie vracia najviac sťahovavých druhov vtákov. Príroda vtedy ožíva rozmanitým vtáčím spevom. Zo všetkých kútov našej prírody sa ozýva melodický hlas drozdov, piniek, rôznych druhov peníc, stehlíkov, kolibiarikov, kanárikov, slávikov, trsteniarikov, belorítok, lastovičiek a mnohých ďalších druhov vtákov. Vtáky však ráno nezačínajú spievať všetky naraz, jednotlivé druhy sa pridávajú postupne. Ako prvé začínajú spievať žltochvosty, lastovičky a drozdy. Tieto spevavce zároveň spievajú aj najdlhšie do noci.
Prečítajte si aj: Vtáčia akustická komunikácia, Pozor na červenajúce bedle a bedličky, Industriálne zelené oázy
Bruselské Atómium. Zdroj: Pixabay
Kandidáti na večnosť (Technické stavby)
Svet sa od čias prvej Svetovej výstavy v Londýne v roku 1851 globalizoval a zrýchlil. Na súčasných trhoch sotva uspeje výrobca, ktorý by chcel čakať na svoju príležitosť na Expo. Samozrejme, každý sa na Expo naďalej snaží prísť s niečím výrazným, len väčšina noviniek už asi nebude taká horúca, ako bol v roku 1876 Bellov telefón alebo ako boli napríklad aj prvé verejné splachovacie záchody v Londýne v roku 1851.
Budovy však môžu pretrvať. Usporiadatelia svetových výstav sa vždy pokúšali zapôsobiť architektúrou. Krištáľový palác, impozantnú budovu londýnskej výstavy v roku 1851 umiestnenú v Hyde Parku, tvorila obrovská presklená hala s oceľovými výstužami. Po výstave bola premiestnená na juh Londýna, kde ju neskôr zničil požiar. Predtým však ešte poslúžila ako predloha pre Krištáľový palác v New Yorku, kde v rámci výstavy v roku 1854 predvádzal Elisha Otis svoj prvý výťah s brzdou.
Keď Gustave Eiffel oznámil, že pre Svetovú výstavu 1889 v Paríži chystá stavbu najvyššej oceľovej veže na svete, dočkal sa namiesto ovácií vlny kritiky a nedôvery. Jeho Železná dáma však nielenže mnohonásobne prežila dobu svojej životnosti projektovanú na 20 rokov; doteraz zostáva jednou z najpopulárnejších pamiatok na svete a stala sa symbolom Paríža aj celého Francúzska.
Eiffelov úspech sa o dva roky neskôr pokúsil napodobniť konštruktér George Ferris, ktorý na Svetovej výstave v Chicagu v roku 1893 predstavil svoje 80 metrov vysoké zábavné koleso. Dizajn zábavného kolesa bol, pravdaže, dávno známy. Prvenstvom Ferrisovho výrobku bola 71-tonová, 45,5-metrová náprava, na ktorej sa koleso otáčalo – tá bola najväčším dutým kovaným dielom na svete. Koleso malo 36 kabín, každú pre 60 ľudí. Po výstave bolo koleso rozobraté a odvezené, bol to tiež úspech. Jeho názov (Ferrisove koleso; Ferris wheel) sa stal v anglofónnych krajinách synonymom pre zábavné kolesá rovnako ako u nás ruské koleso.
Na rozdiel od parížskej Železnej dámy, ktorej súvis s témou Veľkej revolúcie je nejasný, architektúra, s ktorou prišli usporiadatelia Expo 1962 v Seattli, priamo odrážala ústrednú tému dobýjania kozmu. Vesmírna ihla, 184 metrov vysoká stavba v tvare presýpacích hodín a s korunou pripomínajúcou UFO, bola najvyššou vežou na západ od rieky Mississippi. Len počas výstavy túto vežu s rozhľadňou navštívilo viac ako 2,3 milióna ľudí.
Jednou zo stavieb, ktoré pôvodne nemali prežiť výstavu, pre ktorú boli postavené, bolo bruselské Atómium z roku 1958. Nielenže stojí doteraz. Táto národná pamiatka zostáva s viac ako 600-tisíc návštevníkmi ročne najobľúbenejšou turistickou atrakciou hlavného mesta Belgicka a stala sa jeho symbolom. Stavba inžiniera Andrého Waterkeyna predstavuje 165-miliárdkrát zväčšenú kryštalickú mriežku železa, v ktorej sú atómy umiestené na vrcholoch kocky a jeden atóm je uprostred. Vnútri stavby, ktorá sa týči do výšky 102 metrov, je múzeum, pričom v jednotlivých atómoch sú rotujúce inštalácie a reštaurácia s panoramatickým výhľadom.
Soňa Gažáková, Stanislav Griguš: Farebný dážď (Experimenty)
Čo sa udialo vo výskume?
Vedci dúfajú, že očný test umožní diagnostikovať prvé štádiá chorôb staroby už v mladšom veku.
Nová umelá sklovina je ešte pevnejšia a odolnejšia ako skutočná.
Astronómovia po prvýkrát pozorovali dopad úlomkov zničených planét na povrch bieleho trpaslíka.
Dezinfekčný prostriedok vyrobený z pilín je schopný účinne ničiť mikróby.
Génovo upravená pšenica odoláva múčnatke bez potreby použitia pesticídov.
Nové vydanie časopisu Quark nájdete v novinových stánkoch od 1. apríla 2022. Ak nechcete premeškať už ani jedno číslo časopisu, objednajte si zvýhodnené tlačené alebo elektronické predplatné na webovej stránke časopisu. Pre aktuálne informácie a ďalšie zaujímavosti sledujte Quark na Facebooku.
Zdroj: Quark
(GL)
