Aj mierne opakované nárazy môžu spustiť zmeny, ktoré časom prispievajú k riziku neurologických ochorení.
I malý úder, ktorý nespôsobuje okamžité zmeny, môže mať neskôr nežiaduci efekt. Zdroj: iStock.com/viafilms
Pre diváka atraktívne hlavičkovanie nie je pre športovcov, či už profesionálov alebo amatérov, bez následkov. Problematické hlavičkovanie a jeho vplyv na mozog skúmali aj holandskí vedci. Čo ukázali výsledky štúdie sa dočítate v článku.
Obmedzenie hlavičkovania u detí
Hlavičkovanie a jeho škodlivý vplyv na mozog zamestnávajú pritom vedcov už dlhšie. Niektoré krajiny už vydali odporúčania týkajúce sa hlavičkovania, ktoré môže mať za následok chronickú traumatickú encefalopatiu (CTE) – degeneratívne poškodenie mozgu.
Britská Asociácia profesionálnych futbalistov (PFA) napríklad začiatkom roka predstavila prvý komplexný protokol na prevenciu CTE. V ňom hráčom neodporúča viac ako 10 hlavičiek týždenne vrátane tých na tréningoch. Deti do 12 rokov by nemali podľa PFA hlavičkovať vôbec. Cieľom je znížiť údery do hlavy počas života hráčov.
Hlavičkovanie by sa malo obmedziť najmä u detí. Zdroj: iStock.com/fotokostic
Môže byť už jediná hlavička škodlivá?
Vplyv hlavičkovania na mozog skúmala aj aktuálna holandská štúdia. Rozbor krvi viac ako 300 amatérskych futbalistov ukázal zvýšené koncentrácie biomarkerov po hlavičkovaní. Podľa štúdie dochádza k signifikantnému zvýšeniu biomarkerov až po 2 či 3 hlavičkách, upozornil portál VEDA NA DOSAH doktorand René Beláček z Neuroimunologického ústavu SAV, nie po jednej hlavičke, ako bolo pôvodne nesprávne uvedené v článku (aktualizované 26. 5. 2026). Čím viac hráč počas zápasu hlavičkoval, tým boli uňho hladiny príslušných biomarkerov vyššie.
„Aktuálna holandská štúdia publikovaná v JAMA Neurology ukázala, že aj bežné hlavičkovanie pri amatérskom futbale vedie ku krátkodobému zvýšeniu biomarkerov spájaných s poškodením mozgu, najmä p-tau217 a S100B. Čím viac a silnejších hlavičiek hráči absolvovali, tým výraznejšie boli zmeny, najmä pri loptách s trajektóriou dlhšou než 20 metrov. Výsledky však neznamenajú, že futbal priamo spôsobuje Alzheimerovu chorobu alebo iné formy demencie, iba naznačujú, že opakované nárazy hlavy môžu mať merateľný biologický efekt na mozog. Väčšina zmien sa pritom v priebehu 24 až 48 hodín upravila späť do normálu,“ vysvetlil pre portál VEDA NA DOSAH René Beláček.
Dlhodobé následky
Už dlhší čas je známe, že otrasy mozgu môžu mať dlhodobé zdravotné následky. Jedným z možných vysvetlení je, že sa hematoencefalická bariéra stáva trvalo priepustnejšia. Vedcov zaujímalo, aký je akútny vplyv jednotlivých „bežných“ hlavičiek na mozog. S cieľom preskúmať danú problematiku odobrali v rámci štúdie amatérskym futbalistom niekoľkokrát krv, a to pred zápasom, bezprostredne po ňom a jeden až dva dni po zápase.
Prostredníctvom videoanalýzy výskumný tím zistil, koľkokrát každý účastník počas zápasu hlavičkoval. Vedci tiež analyzovali trajektóriu každej lopty, ktorá dopadla na hlavu hráčov, aby odhadli príslušnú silu nárazu. Na meranie biomarkerov má vplyv aj individuálna námaha. Okrem iného je to preto, že pri veľkej záťaži sa krvná plazma zahusťuje. Výskumníci preto dodatočne zaznamenávali srdcovú frekvenciu a bežecké parametre každého futbalistu.
Čo ukázal rozbor krvi
Hladina proteínu S100B stúpla u hráčov, ktorí hlavičkovali, výraznejšie než u tých, ktorí nehlavičkovali. Výsledky podľa autorov naznačujú, že hlavičkovanie poškodzuje gliové bunky, ktoré sú pre fungovanie nervovej sústavy nevyhnutné.
Po treťom hlavičkovaní navyše vedci detegovali aj zvýšené koncentrácie p-Tau217, čo je forma tau proteínu, ktorá sa nachádza v mozgových bunkách. Ak sú poškodené, proteín sa vo väčšom množstve objavuje v krvi. „Zvýšené koncentrácie p-Tau217, špecifickej formy tau proteínu, ktorá sa uvoľňuje pri poškodení mozgových buniek, patria medzi najpresnejšie biomarkery spojené s Alzheimerovou chorobou. V porovnaní s inými biomarkermi detegovateľnými v plazme sa p-Tau217 objavuje v krvi skôr, jeho hladina rastie výraznejšie a presnejšie odráža zmeny v mozgu súvisiace s neurodegeneráciou. Čím častejšie hráči hlavičkovali a čím silnejší bol náraz, tým vyššie boli hodnoty oboch sledovaných biomarkerov,“ priblížil pre portál VEDA NA DOSAH René Beláček z Neuroimunologického ústavu SAV.
Častejšie hlavičkovanie teda spôsobilo nárast hodnôt oboch biomarkerov, úlohu zohrávala aj intenzita nárazu lopty do hlavy. Po 24 a 48 hodinách sa hodnoty opäť normalizovali. Nie je však jasné, či sa nervové tkanivo zregenerovalo bez následkov.
Ženy reagujú na dopad lopty pri hlavičkovaní citlivejšie, ukázal slovenský výskum
Ženy reagujú na hlavičkovanie citlivejšie. Zdroj: iStock.com/Vladimir Despetovic
Či je hlavičkovanie naozaj neškodné, ako aj to, aký má vplyv na mozog, skúmal tiež tím slovenských vedcov a vedkýň zo Slovenskej akadémie vied (SAV), z Univerzity Komenského v Bratislave a Trnavskej univerzity v Trnave. Vo svojom výskume zameranom na ženské futbalistky nadviazali vedci na výskum z roku 2023, keď „pozorovali u elitných futbalistov pretrvávajúcu nerovnováhu v hladinách tau proteínov v krvi po podprahových nárazoch futbalovej lopty počas hlavičkového tréningu,“ píše sa v tlačovej správe SAV.
Novšia štúdia, publikovaná vo vedeckom časopise Communications Medicine v októbri 2025, ukázala, že už hodinu po tréningu, ktorého súčasťou bolo aj hlavičkovanie, sa v krvi zvýšili hladiny proteínu tau a jeho fosforylovaných foriem (pTau), ktoré sú často skúmané pri neurodegeneratívnych ochoreniach. Kognitívne testy ukázali pokles schopnosti sústredenia i flexibility myslenia (tento efekt bol výraznejší po tréningoch s hlavičkovaním než pri bežnom fyzickom cvičení). Podľa vedcov je zaujímavé tiež to, že „ženy podľa tejto štúdie reagujú na hlavičkovanie citlivejšie ako muži“. Autori vyslovili hypotézu, že aj mierne opakované nárazy môžu spustiť molekulárne zmeny, ktoré časom prispievajú k riziku neurologických ochorení.
Hlavičkovanie už dlhšie podozrivé v oblasti škodlivosti na mozog
Na škodlivosť hlavičkovania na mozog upozorňujú vedci už dlhšie. V roku 2018 vedci z The University of British Columbia uverejnili štúdiu, podľa ktorej sa po hlavičkovaní zvýšili hodnoty proteínov súvisiace s poškodením nervových buniek.
Prelomová štúdia, ktorá vzbudila veľký ohlas a viedla aj k zmenám v politikách zameraných na zníženie rizika poranenia mozgu, bola štúdia FIELD vedeckého tímu z Glasgowskej univerzity. Vedci v nej v roku 2019 poukázali na dlhodobé zdravotné následky hlavičkovania a úrazov hlavy u futbalistov.
V štúdii boli prepojené údaje z bežných zdravotných záznamov 7 676 bývalých profesionálnych futbalistoch a 23 028 osôb z kontrolnej skupiny z bežnej populácie. Štúdia ukázala, že hoci boli bývalí futbalisti vo väčšine ohľadov zdravší ako bežná populácia – napríklad mali nižšiu pravdepodobnosť úmrtia na srdcové ochorenia a rakovinu pľúc –, pravdepodobnosť ich úmrtia na neurodegeneratívne ochorenia bola 3,5-násobne vyššia. Bývalí futbalisti mali tiež päťnásobne vyššiu pravdepodobnosť vývoja Alzheimerovej choroby, štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť vývoja motorickej neurónovej choroby a dvojnásobne vyššie riziko vzniku Parkinsonovej choroby.
Hlavičkovanie patrí medzi základné zručnosti futbalistov. Opakované nárazy lôpt do hlavy sa však spájajú so zvýšeným rizikom neurodegeneratívnych ochorení v ďalších rokoch. Zdroj: iStock/DragonImages
Zvýšené riziko sa týkalo skôr hráčov aktívnych na poli, ako sú obrancovia, stredopoliari a útočníci, než brankárov. Aj toto zistenie vrhlo tieň podozrenia práve na opakované hlavičkovanie.
Štúdia FIELD a jej výsledky priniesli zmenu. Ako reakcia na znepokojivé zistenia boli zavedené viaceré opatrenia. Tri národné futbalové zväzy (Anglicko, Škótsko a Severné Írsko) a organizácia mládežníckeho futbalu v Škótsku buď zakázali, alebo obmedzili deťom v závislosti od ich veku hlavičkovanie počas tréningov.
V Anglicku nadobudli platnosť nové usmernenia týkajúce sa hlavičkovania počas tréningov profesionálnych aj dospelých amatérskych futbalistov. Futbalový zväz (FA) oznámil, že v Anglicku sa bude testovať zákaz hlavičkovania pre hráčov vo veku 12 rokov a menej.
Škótsky futbalový zväz zakázal profesionálnym futbalistom hrajúcim v Škótsku hlavičkovanie počas tréningov v deň pred zápasom aj v deň po zápase.
Zdroj: SAV, University of Glasgow, Spektrum.de, Neurogen Biomarking, The Guardian, The Childrens´s Trust, FB Katedra psychológie FF TU
(zh)
