Ostrovy pri pobreží Guiney-Bissau zapísané v zozname UNESCO dnes zápasia s rastúcou hladinou oceánu a so silnejúcou eróziou pobrežia. Vedci varujú, že bez spomalenia klimatických zmien môžu podobné ostrovné ekosystémy čeliť dramatickým stratám.
Ostrov Bubaque, patriaci k Bijagóskym ostrovom štátu Guinea-Bissau, je známy panenskou prírodou a tropickými plážami. Ponúka jedinečnú kombináciu bielych pieskov, hustých mangrovových lesov a bohatej kultúry. Zdroj: iStock/Siempreverde22
Tyrkysové more, biele pláže, mangrovové lesy a tisíce morských korytnačiek. Bijagóske ostrovy pri pobreží západoafrickej Guiney-Bissau patria medzi biologicky najrozmanitejšie miesta planéty. Tento tropický raj však dnes čelí existenčnej hrozbe – oceán postupne pohlcuje jeho pobrežie.
Miestni obyvatelia hovoria, že more sa každý rok približuje o ďalšie metre. Niektoré pláže, ktoré ešte pred desaťročiami slúžili rybárom a dedinám, dnes zmizli pod vodou. Podľa vládnej správy ustupuje pobrežie na niektorých miestach až o sedem metrov ročne.
Pozostatok starodávnej delty riek Geba a Buba
Bijagóske ostrovy tvorí 88 ostrovov a ostrovčekov rozprestierajúcich sa na ploche viac ako 10-tisíc štvorcových kilometrov v ústí riek Geba a Buba. Trvalo obývaných je iba približne 20 z nich, no domov tu nachádza asi 25-tisíc ľudí závislých od rybolovu, poľnohospodárstva a zberu morských plodov. Väčšinu z nich tvoria domorodí Bidžogovia, známi svojím tradičným spôsobom života, ku ktorému patrí matriarchát, kult boha Nindo, iniciačné slávnosti fanado, stavba veľkých lodí nazývaných almadias a vyspelé umenie drevorezby. Demograficky je miestna populácia veľmi mladá s vysokou pôrodnosťou a s nízkou nádejou dožitia.
Oblasť je zároveň jedným z najvýznamnejších ekosystémov západnej Afriky. UNESCO ju označuje za unikátne aktívne deltové súostrovie – jediné svojho druhu na africkom atlantickom pobreží. Žijú tu lamantíny, delfíny, žraloky, hrochy aj viac ako 850-tisíc migrujúcich vtákov. V roku 1996 bolo súostrovie vyhlásené za biosférickú rezerváciu.
Bijagóske ostrovy nie sú príliš zasiahnuté turizmom. Pre miestnych sú ostrovy okrem miesta na život aj duchovným priestorom. Nájdete tu niekoľko posvätných miest. Zdroj: iStock/Siempreverde22
More postupuje každý rok
Na ostrove Bubaque, jednom z najväčších a najľudnatejších ostrovov súostrovia, si obyvatelia zmenu všímajú doslova pred očami. Miestny pracovník Inštitútu biodiverzity a chránených morských oblastí (IBAP) Antonio Honoria Joao opisuje, že pláž bola kedysi omnoho širšia.
Dnes vraj voda postupne ničí pobrežie, podmýva stavby a odnáša piesok. Pozdĺž brehov ležia poškodené kanoe, zrútené múry a vyvrátené stromy. Niektorí obyvatelia začali stavať improvizované ochranné bariéry z pneumatík či dreva, no oceán si často nájde cestu aj cez ne.
Miestny podnikateľ Adriano Carlos Souarez tvrdí, že keď pozemok v roku 2020 kúpil a otvoril si tam malý turistický kemp, more bolo ešte niekoľko metrov od jeho domu. Dnes je oveľa bližšie a on sa obáva, že ďalšie silné prílivy alebo búrky môžu stavbu zničiť. Podobné príbehy sa opakujú na viacerých ostrovoch.
Vedci upozorňujú, že problém nie je iba v samotnom raste hladiny oceánu. Situáciu zhoršuje erózia pobrežia, intenzívnejšie búrky, silnejšie vlnobitie a častejšie záplavy spôsobené klimatickou zmenou.
Klimatická zmena zasiahne ostrovy ako prvé
Malé ostrovné regióny patria medzi najzraniteľnejšie oblasti sveta. Ich problémom je nízka nadmorská výška, obmedzený priestor a vysoká závislosť od pobrežných ekosystémov.
Keď sa hladina mora zvýši len o niekoľko centimetrov, následky môžu byť dramatické. Slaná voda preniká do zásob podzemnej pitnej vody, ničí poľnohospodársku pôdu a urýchľuje rozpad mangrovových lesov, ktoré chránia pobrežie pred vlnami.
Mangrovy pritom fungujú ako prirodzený štít. Ich korene zachytávajú sedimenty, stabilizujú pobrežie a tlmia energiu búrok. Ak však more stúpa príliš rýchlo alebo sa mangrovy poškodzujú ľudskou činnosťou, systém sa začne rozpadať.
Práve to sa dnes deje na mnohých miestach planéty – od tichomorských atolov až po pobrežie západnej Afriky. Bijagóske ostrovy sa tak stávajú symbolom širšej globálnej krízy.
Miznú nielen pláže, ale celé ekosystémy
Ústup pobrežia neohrozuje iba ľudí. Mimoriadne citlivé sú aj miestne živočíchy, ktoré sú viazané na konkrétne pobrežné biotopy.
Bijagóske ostrovy patria medzi najdôležitejšie miesta na svete na rozmnožovanie karety obrovskej. Každoročne sem prichádzajú tisíce samíc klásť vajcia do piesku. Ak však pláže zmiznú alebo budú pravidelne zaplavované, populácie môžu prudko klesnúť.
Riziko hrozí aj migrujúcim vtákom využívajúcim bahnité pobrežia a mangrovy ako zastávku počas ciest medzi Európou a Afrikou. Strata týchto biotopov môže ovplyvniť celé migračné trasy.
Vedci upozorňujú, že klimatická zmena často nezasahuje jednotlivé druhy izolovane. Mení celé potravové reťazce, dostupnosť potravy aj rozmnožovacie cykly organizmov.
Karety obrovské sú bytostne závislé od piesočnatého pobrežia súostrovia. Zdroj: Wikimedia/Charles J. Sharp
Bijagóske ostrovy nie sú jediným miestom, kde oceán získava prevahu nad pevninou. Podobné procesy dnes pozorujú vedci v Tichomorí, Indickom oceáne aj na pobreží Severnej Ameriky. V americkom štáte New Jersey napríklad vedci sledujú postupné miznutie pobrežných mokradí a ostrovov. Niektoré oblasti prišli za posledné desaťročia o tretinu svojej rozlohy. Vedci sa ich snažia zachrániť navážaním sedimentov a obnovou vegetácie.
Tieto ekosystémy pritom sú dôležité nielen pre prírodu. Mokrade a mangrovy fungujú ako obrovské zásobárne uhlíka a zároveň chránia pobrežné mestá pred extrémnym počasím. Ich strata urýchľuje klimatické aj ekonomické škody.
Mnohé ostrovy tak vstupujú do nebezpečnej negatívnej spätnej väzby. Čím viac pobrežia zmizne, tým menej vegetácie zostáva na ochranu pevniny. A tým rýchlejšie pokračuje ďalšia erózia.
Bijagóske ostrovy štátu Guinea-Bissau čelí erózii pobrežia. Vzhľadom na rýchlo stúpajúcu hladinu mora vplyvom globálneho otepľovania sa miestni obyvatelia uchyľujú k hľadaniu vlastných riešení. Zdroj: Youtube/TRT World
Možno oceán zastaviť?
Miestne organizácie a UNESCO sa snažia situáciu zmierniť výsadbou stromov, monitorovaním pobrežia a vzdelávaním komunít. Odborníci však upozorňujú, že lokálne opatrenia majú svoje limity.
Ak bude globálne otepľovanie pokračovať súčasným tempom, hladina oceánov bude stúpať ešte celé desaťročia. Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) už dlhodobo varuje, že pobrežné oblasti budú patriť medzi najviac zasiahnuté regióny sveta. Niektoré krajiny preto pripravujú plány na presídľovanie komunít, budovanie umelých bariér alebo obnovu prírodných ochranných pásiem. Takéto riešenia sú však finančne náročné a pre chudobnejšie štáty často nedostupné.
Bijagóske ostrovy dnes ukazujú, ako môže klimatická zmena vyzerať v praxi. Nie ako vzdialený scenár budúcnosti, ale ako pomalé miznutie krajiny, na ktorej celé generácie postavili svoj život. Pri pohľade na tyrkysové lagúny a palmové pláže pôsobia tieto ostrovy ako nedotknutý raj. Pod touto krásou sa však odohráva zápas medzi pevninou a oceánom. Zápas, ktorý sa každým rokom zrýchľuje.
Ak svet nedokáže obmedziť emisie skleníkových plynov a spomaliť globálne otepľovanie, podobné príbehy sa budú opakovať čoraz častejšie. A niektoré ostrovy môžu z mapy zmiznúť skôr, než si ľudstvo uvedomí, čo všetko spolu s nimi stráca.
Zdroje: Phys, TS UNESCO, World Heritage Convention – UNESCO, Man and the Biosphere Programme – UNESCO, Wikipedia, Noticias Ambientales
(RR)
