Sally Rideová, prvá žena, ktorú NASA vyslala do vesmíru v roku 1983, otvorila dvere pre ďalšie astronautky.
Sally Rideová, prvá americká astronautka, komunikuje s riadiacim strediskom z pilotnej kabíny počas šesťdňovej misie raketoplánu Challenger v roku 1983. Zdroj: Wikimedia Commons
Prvá Američanka, ktorá letela do vesmíru, bola astronautka Sally Rideová. Celkovo bola treťou ženou, ktorej sa to podarilo.
Prvenstvo patrí sovietskej kozmonautke Valentine Tereškovovej, ktorá sa do kozmického priestoru dostala v roku 1963. Druhá bola v roku 1982 jej krajanka Svetlana Jevgenievna Savická. Savická bola zároveň prvou ženou, ktorá vystúpila do otvoreného vesmíru v roku 1984.
Do Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) nastúpila Sally Rideová po tom, ako sa v roku 1978 dostala do úzkeho výberu šiestich žien, adeptiek na prvé astronautky NASA.
18. júna 1983, čiže o päť rokov neskôr, nastal deň D, keď ako špecialistka misie STS-7 raketoplánu Challenger letela do vesmíru. V roku 1984 sa zúčastnila na druhej misii (STS-41G).
Po odchode z NASA sa Sally Rideová stala profesorkou fyziky a založila viacero projektov, ktoré inšpirovali ďalšie generácie astronautiek, astronautov, vedkýň a vedcov.
Pôvodne chcela byť profesionálnou tenistkou
Sally Rideová sa narodila 26. mája 1951 v kalifornskom Encine. Vyrastala v šťastnej a láskyplnej rodine. Rodičia obe svoje dcéry podporovali v tom, aby sa venovali svojim záujmom.
V prípade Sally to bol tenis, v ktorom vynikala natoľko, že sa chcela vydať na profesionálnu dráhu. V tenise, ktorý začala hrať ako 10-ročná, dosahovala skvelé výsledky. Tento šport jej zabezpečil aj štipendium na dievčenskej škole Westlake School v Los Angeles. Jednu z jej tenisových rakiet má vo svojej zbierke aj National Air and Space Museum.
Nakoniec sa v roku 1973 prihlásila na Stanford, kde v roku 1975 získala magisterský titul v odbore fyzika a angličtina a o tri roky nato si spravila doktorát. Vo svojom výskume sa zameriavala na absorpciu röntgenového žiarenia medzihviezdnym plynom.
Pozrite si
NASA hľadá prvé astronautky
Keď končila doktorandské štúdium, dostal sa jej do rúk článok v študentských novinách o tom, že NASA hľadá mladé vedkyne, ktoré by leteli do vesmíru ako špecialistky na misie.
V tom čase išlo o veľkú vec, pretože to bolo vôbec po prvýkrát, čo sa o miesto astronautov v NASA mohli uchádzať ženy. V článku NASA vyzývala menšiny a ženy, aby sa prihlásili do programu.
„NASA sa zaviazala k podpornému programu pre znevýhodnené skupiny s cieľom mať medzi novovybratými kandidátmi na astronautov kvalifikovaných príslušníkov spomedzi menšín a žien. Preto vyzývame kandidátov z radov menšín a žien, aby sa prihlásili.“
Sally okamžite vedela, že je to niečo, čo chce robiť. Vďaka vzdelaniu v oblasti fyziky a dobrej kondícii bola ideálnou adeptkou. V roku 1978 ju NASA vybrala spolu s ďalšími piatimi ženami, ktoré sa ako ona stali oficiálnymi kandidátkami na astronautky NASA.
Sally Rideová: inšpirácia pre celú generáciu. Zdroj: Youtube/Smithsonian National Air and Space Museum
Prelomila rodové bariéry v NASA
Keď Sally Rideová 18. júna v roku 1983 ako prvá americká astronautka letela na týždeň do vesmíru, prelomila rodové bariéry v NASA.
Premiéra prvej ženskej astronautky NASA a v tom čase aj najmladšej Američanky vo vesmíre, pochopiteľne, pritiahla aj pozornosť médií. Podobne ako kedysi oceánografka a prvá akvanautka Sylvia Earleová, tak aj Sally Rideová dostala od novinárov otázky, ktoré sa netýkali len tréningu a príprav.
Pýtali sa jej i to, ako vesmír ovplyvní jej reprodukčnú schopnosť či aký druh mejkapu si vezme so sebou na misiu. Neskôr k tomu povedala: „Je škoda, že sa z toho robí taká veľká vec. Je škoda, že naša spoločnosť nie je ďalej.“
Počas misie vypustila Rideová dva komunikačné satelity, ovládala mechanické rameno raketoplánu a vykonávala experimenty. V rozhovore z roku 2008 si zaspomínala: „V deň štartu bolo v priestoroch pre posádku toľko vzrušenia a toľko sa toho okolo nás dialo, dokonca aj na ceste k štartovacej rampe, že som vtedy nad tým príliš nepremýšľala. Postupne som si však uvedomila, aká to bola česť, že ma vybrali ako prvú, ktorá dostala šancu letieť do vesmíru.“
O rok neskôr, teda v roku 1984, sa do vesmíru „pozrela“ znova, nebola však už jediná. Astronautka Judith Resniková sa zúčastnila na misii Space Shuttle Discovery (STS-41-D). Kathryn D. Sullivanová sa stala prvou Američankou, ktorá uskutočnila výstup do otvoreného vesmíru.
Výbuch raketoplánu Challenger
Rideová sa v roku 1984 zúčastnila aj na druhej misii raketoplánu Challenger. Pripravovala sa aj na tretiu misiu v roku 1986, plány jej však skrížila tragédia, keď raketoplán Challenger vybuchol 73 sekúnd po štarte. Pri nešťastí zahynulo všetkých sedem členov posádky. Boli nimi astronautky Judith Resniková (letová špecialistka) a Christa McAuliffeová (bola vybratá ako učiteľka do programu Teacher in Space) a piati astronauti – veliteľ misie Francis R. Scobee, pilot Michael J. Smith, letoví špecialisti Ellison Onizuka a Ronald McNair a špecialista nákladu Gregory Jarvis.
Sally bola členkou prezidentskej komisie, ktorá vyšetrovala tragédiu, a bola tiež členkou komisie, ktorá neskôr vyšetrovala haváriu raketoplánu Columbia v roku 2003.
Život po kariére v NASA
Po odchode z NASA sa Sally Rideová stala profesorkou fyziky na Kalifornskej univerzite v San Diegu. Pôsobila tiež ako riaditeľka California Space Science Institute (Kalifornského inštitútu vesmírnych vied), výskumného ústavu Kalifornskej univerzity. Bola členkou Prezidentského poradného výboru pre vedu a technológiu a pôsobila v poradnom výbore Národného múzea dejín žien.
Popritom sa venovala aj popularizačným a osvetovým projektom, ktorých cieľom bolo inšpirovať ďalšie generácie vedkýň a inžinierok. Zasadzovala sa aj za zviditeľňovanie žien pôsobiacich vo vedeckých a v technických odboroch, ktorých bolo v tom čase podľa nej stále málo. Zvykla hovoriť: „Nemôžeš byť niečím, čo nevidíš.“ (v angl. You can´t be, what you can´t see.)
V polovici 90. rokov sa rozhodla využiť svoj status prvej Američanky vo vesmíre na to, aby pomohla zmierniť rodové nerovnosti v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM).
S Tam O´Shaughnessyovou, ktorá bola aj jej životnou partnerkou, a ďalšími odborníčkami a odborníkmi založila neziskovú organizáciu Sally Ride Science na podporu záujmu detí o vedu, vesmír a techniku.
V rámci popularizačných aktivít napísala spolu s Tam O´Shaughnessyovou sedem kníh z oblasti vedy pre mladú čitateľskú obec.
Pri zrode portálu Space.com
V 90. rokoch 20. storočia priniesol rozvoj internetu obrovské množstvo informácií z rôznych tematických oblastí. Takmer každá oblasť vrátane astronómie a vesmíru mala svoje webové stránky s aktuálnymi informáciami. Mnohé z nich však vytvárali amatéri, takže často trpeli slabým dizajnom a neprehľadným obsahom.
Začiatkom nového tisícročia stála Sally Rideová pri zrode novej webovej stránky venovanej spravodajstvu o vesmíre a astronómii Space.com, ktorú založili novinári Lou Dobbs a Rich Zahradnik 20. júla 1999 pri príležitosti 30. výročia pristátia misie Apollo 11 na Mesiaci. Po dvoch mesiacoch vystriedala Sally Rideová na riaditeľskej pozícii Richa Zahradnika.
Z pozície riaditeľky vytvorila v rámci portálu Space.com samostatnú sekciu s názvom SpaceKids, ktorej cieľom bolo spravovať obsah týkajúci sa vesmíru zameraný na deti s cieľom nadchnúť budúce generácie pre výskum vesmíru a astronómiu.
Odkaz Sally Rideovej žije aj naďalej
Sally Rideová zomrela 23. júla 2012 na rakovinu pankreasu vo veku 61 rokov. Po jej smrti Tam O’Shaughnessyová otvorene prehovorila o ich 27-ročnom vzťahu. V roku 2013 udelil prezident Barack Obama Rideovej Prezidentskú medailu slobody in memoriam, ktorú prevzala Tam O’Shaughnessyová.
Odkaz Sally Rideovej dodnes žije aj prostredníctvom jej projektov, ako je napríklad organizácia Sally Ride Science, ktoré inšpirujú a motivujú mladé generácie k záujmu o vedu, techniku, inžinierstvo a matematiku.
Zdroj: National Woman´s History Museum, YouTube, National Air And Space Museum (1, 2), Space.com, Wikipedia
(zh)
