Podľa novej štúdie majú športovci venujúci sa vytrvalostným športom na vysokej úrovni až štvornásobne vyššiu pravdepodobnosť fibrilácie predsiení srdca. Tento stav následne zvyšuje riziko srdcového zlyhania a mozgovej príhody.
Fyzická aktivita je jedným z najlepších spôsobov, ako si udržať zdravé srdce. Po dlhších obdobiach intenzívneho tréningu sa však môžu u vytrvalcov vyskytnúť problémy so srdcom. Zdroj: iStock/nd3000
Ak pravidelné cvičenie chráni telo aj myseľ pred mnohými chronickými ochoreniami, prečo práve ľudia v najlepšej fyzickej kondícii niekedy častejšie trpia nebezpečnými poruchami srdcového rytmu? Vedci majú čoraz jasnejšiu odpoveď. Aj pri starostlivosti o srdce môže platiť, že príliš veľa dobrého škodí.
Dôkazy sú pritom jednoznačné – pre väčšinu ľudí je pohyb jedným z najlepších liekov na zdravé srdce. Pravidelná fyzická aktivita výrazne znižuje riziko vzniku predsieňovej fibrilácie, čo je porucha srdcového rytmu, ktorá môže viesť k zlyhaniu srdca či k mozgovej príhode.
Čo možno považovať za primeraný pohyb?
Veľká analýza vykonaná na viac ako 400-tisíc ľuďoch ukázala, že tí, ktorí sa každý týždeň venovali stredne intenzívnej až intenzívnej fyzickej aktivite 250 až 300 minút, mali o 10 až 15 percent nižšie riziko vzniku fibrilácie predsiení než fyzicky neaktívni ľudia.
Zaujímavé však je, že vyššia úroveň fyzickej aktivity nemá rovnaký účinok na všetkých. Výskum naznačuje, že ženy môžu z extrémne vysokých dávok pohybu stále profitovať, no u mužov sa tento ochranný efekt stráca.
Keď ženy cvičili až trojnásobok odporúčaného množstva, ich riziko fibrilácie predsiení sa znížilo ešte o ďalších približne 20 percent. U mužov sa však takýto dodatočný prínos nepreukázal.
Pohyb ako liek
Cvičenie však nie je len prevenciou, je aj účinnou liečbou. U ľudí, ktorí už fibriláciou predsiení trpia, má pohyb výrazný terapeutický efekt.
Veľká metaanalýza ukázala, že u pacientov s touto poruchou rytmu pravidelné cvičenie znižuje riziko opätovného výskytu arytmie až o 30 percent. Zároveň zlepšuje ich kvalitu života, fyzickú kondíciu aj subjektívne pocity zdravia.
Hľadanie zdraviu prospešnej porcie cvičenia
Ukazuje sa však, že určiť ideálne množstvo pohybu nie je vôbec jednoduché. V štúdiách sa totiž programy pohybovej rehabilitácie výrazne líšili. Niekto cvičil častejšie, iný menej, niekto mal dlhšie tréningy, iný kratšie.
Výsledky výskumov síce jasne potvrdzujú, že fyzická aktivita je pre zdravie srdca kľúčová, zároveň však odhaľujú i veľkú medzeru v našich poznatkoch. Nevieme presne, aký objem cvičenia prináša maximálny ochranný účinok bez zbytočných rizík.
A práve to je zásadné. Bez týchto znalostí je totiž ťažké zavádzať personalizovanú medicínu – teda liečbu a prevenciu šitú na mieru každému jednotlivcovi podľa jeho veku, pohlavia, kondície a zdravotného stavu.
S rastúcou popularitou vytrvalostných pretekov, či už ide o klasické maratóny, alebo extrémne horské behanie po nespevnených cestách, je čoraz dôležitejšie zistiť, pri akom objeme a pri akej intenzite cvičenia sa môžu objaviť škodlivé účinky na srdce.
S cvičením to nepreháňajte
Predchádzajúce výskumy ukázali, že vzťah medzi množstvom pohybu a rizikom fibrilácie predsiení opisuje krivka v tvare písmena J. Čo to znamená v praxi? Keď sa človek hýbe málo, riziko je vysoké. Keď začne cvičiť viac a dostane sa na odporúčané úrovne fyzickej aktivity, riziko výrazne klesá. No ak to s tréningom preháňa a napríklad sa hýbe desaťnásobne viac, než odporúčajú zdravotnícke smernice, krivka sa otočí a riziko fibrilácie predsiení začne znovu rásť.
Fyzická aktivita nad odporúčané úrovne zvyšuje riziko fibrilácie predsiení. Premenné zvýraznené tučne podporujú vznik ochorenia. Zdroj: Buckley et al. (2020)
Mnohé štúdie ukázali, že športovci, ktorí dlhodobo podstupujú intenzívny vytrvalostný tréning, môžu mať vyššie riziko srdcových problémov. Nejde pritom len o teóriu, moderné zobrazovacie metódy odhalili, že u niektorých vrcholových vytrvalcov sa v myokarde – srdcovej svalovine – objavujú jazvy. Tie sú varovným signálom, pretože môžu narúšať elektrickú aktivitu srdca a zvyšovať riziko fibrilácie predsiení aj ďalších porúch rytmu.
Veľká metaanalýza napríklad ukázala, že športovci majú takmer štvornásobne vyššie riziko fibrilácie predsiení než tí, ktorí nešportujú, a to aj vtedy, keď inak nemajú žiadne známky srdcového ochorenia. Prekvapujúco sa vyššie riziko zistilo u mladších športovcov než u starších, čo naznačuje, že ešte stále presne nerozumieme mechanizmom, ktoré za tým stoja.
Muži verzus ženy: rovnaký tréning, iné riziko
Výskum zároveň ukazuje, že pohlavie hrá veľkú úlohu. V štúdii s vyše 400-tisíc účastníkmi sa zistilo, že muži, ktorí vykonávali viac než desaťnásobok odporúčaného množstva pohybu, mali o 12 percent vyššie riziko fibrilácie predsiení. U žien, ktoré cvičili rovnako intenzívne, sa toto zvýšené riziko neprejavilo.
Aby sme si to vedeli predstaviť, uvedieme príklad. Desaťnásobok odporúčaného množstva pohybu znamená týždenne približne sedem hodín intenzívneho tréningu, ako je rýchly beh alebo vysoko intenzívna cyklistika.
Jedným z možných vysvetlení je, že ženské srdce sa záťaži prispôsobuje inak. U žien dochádza k menším štrukturálnym a elektrickým zmenám v srdci, pravdepodobne aj vďaka estrogénu – hormónu, ktorý má ochranný účinok na srdce a pomáha stabilizovať jeho fungovanie počas záťaže aj v pokoji.
Vedci dnes zdôrazňujú ešte jednu dôležitú vec – riziko fibrilácie predsiení u vytrvalostných športovcov nezávisí iba od množstva pohybu, ale tiež od kombinácie celkovej tréningovej záťaže, intenzity a dlhodobého preťaženia.
Rizikové faktory
Zaujímavé údaje priniesla napríklad švédska štúdia s približne 52-tisíc bežcami na lyžiach. Ukázalo sa, že športovci, ktorí sa zúčastňovali na väčšom počte pretekov, mali o 30 percent vyššie riziko fibrilácie predsiení než tí, ktorí pretekali menej často.
A nešlo len o počet štartov. Aj tí bežci, ktorí dosahovali najlepšie časy v cieli, mali o 20 percent vyššie riziko tejto poruchy srdcového rytmu.
Počet absolvovaných pretekov i dosiahnuté časy pritom odrážajú to isté – koľko a ako tvrdo človek trénuje. Viac pretekov znamená väčšiu tréningovú záťaž. Rýchlejšie časy znamenajú vyššiu intenzitu. A výsledok? Objem aj intenzita tréningu sú kľúčovými faktormi rizika fibrilácie predsiení.
Vplyv extrémnej záťaže na srdce
Vedci zatiaľ presne nevedia, prečo extrémny vytrvalostný tréning zvyšuje riziko arytmií. Je však čoraz jasnejšie, že ide o kombináciu viacerých faktorov pôsobiacich súčasne.
Po rokoch intenzívneho tréningu je srdce vystavené chronickému stresu, ktorý môže viesť:
- k hypertrofii predsiení,
- k zvýšenému tlaku na ich steny,
- postupne k tvorbe mikroskopických jaziev v srdcovom svale.
Tieto zmeny narúšajú elektrické vedenie v srdci, čo tvorí ideálny základ pre vznik fibrilácie srdcových predsiení.
Dokonca aj jeden jediný horský maratón môže vyvolať krátkodobé zápalové reakcie v srdci a dočasné spomalenie elektrických signálov v predsieňach. Keď sa tieto stresy opakujú rok čo rok, môžu sa zmeniť na trvalé poškodenie.
Maratón ako strašiak?
Dobrou správou je, že bežnému rekreačnému bežcovi, ktorý sa pripravuje na jediný maratón, sa pravdepodobne riziko fibrilácie výrazne nezvýši. To však neznamená, že môže trénovať bezhlavo. Kľúčové je tréningové množstvo a tréningová intenzita, najmä ak niekto športuje niekoľko hodín týždenne. Rozumné plánovanie, oddych a postupné zvyšovanie záťaže môžu pomôcť znížiť stres na srdce a tým aj riziko porúch rytmu.
Dnes sa dá fibrilácia predsiení účinne liečiť, no len vtedy, keď sa včas odhalí. Varovnými príznakmi sú nepravidelný pulz, búšenie srdca, dýchavičnosť alebo nevysvetliteľná únava. Ak sa objavia, je čas obrátiť sa na lekára. Pretože aj keď je pohyb jedným z najlepších liekov, srdce ocení, keď ho dávkujeme s rozumom.
Zdroje: The Conversation, Buckley et al. 2020
(RR)
