Nové poznatky z oblasti psychológie potvrdzujú ohromnú silu hravosti. Schopnosť hrať sa predstavuje kľúčový nástroj na zvládanie každodenného stresu.
Katarína Baranová je jednou z výrazných tvárí tohtoročného podujatia TEDxBratislava 2026, ktoré nesie tému Dotyk ľahkosti. Zdroj: Archív K. Baranovej/TEDxBratislava
V sobotu 30. mája sa v priestoroch bratislavskej galérie Umelka uskutoční podujatie TEDxBratislava 2026. Toto podujatie prinesie tému Dotyk ľahkosti. Ľahkosť tu neznamená hľadanie skratiek alebo ignorovanie problémov, ale schopnosť uvoľniť napätú myseľ. Odpovede sa v uvoľnenom priestore vyformujú úplne prirodzene. Takýto prístup pomáha ľuďom napredovať aj uprostred veľmi zložitých situácií.
Jednou z výrazných osobností tohtoročného programu je Katarína Baranová. Ako herečka, pedagogička a riaditeľka školy LUDUS dlhodobo rozvíja kreativitu. Pracuje s deťmi, mládežou i dospelými pomocou divadelnej tvorby a vzdelávacích programov LUDUS Academy. Svoje skúsenosti zo sveta umenia a zdravotného klaunovania zhrnula v knihe Tvorím, teda som. Kniha odráža aj jej úprimnú snahu priniesť hru a kreatívne myslenie späť do životov ľudí. Cieľom je ukázať dospelým, že schopnosť hrať sa nestratili.
V nasledujúcom rozhovore bližšie predstavuje svoju agendu a myšlienky, s ktorými vystúpi aj na podujatí.
Kreativita ako každodenná zručnosť
Čo presne znamená kreativita? Prečo ju vnímate ako zručnosť vhodnú na tréning v bežnom živote?
Celý život sa venujem kreativite a divadlu. Pochopila som, že kreativita tvorí neoddeliteľnú súčasť každého človeka. Čím je človek kreatívnejší a čím skôr sa naučí používať tieto princípy, tým slobodnejšie dokáže žiť. Nečaká, že niekto iný za neho vytvorí možnosti. Stáva sa tvorcom toho, čo v živote chce. Dokáže pracovať s fantáziou a improvizáciou. Vďaka tomu vie v živote nájsť úplne nové cesty. Tieto schopnosti človeka neskutočne oslobodzujú. Do bežných dní mu prinášajú oveľa menej stresu.
Ako ste sa dostali k tejto práci? Prečo robíte práve v tejto oblasti?
Moji rodičia založili v roku 1970 divadlo a školu LUDUS. Ja som v tomto prostredí vyrastala už od malička. Cítila som sa tam absolútne slobodne a prirodzene. Veľmi skoro som pochopila, že práve tu chcem pôsobiť. Najväčšími učiteľmi mi boli moji rodičia. Dnes túto školu riadim a posúvam ich prácu ďalej. Dávam tomu už iný ráz, ale základné princípy stále zostávajú.
Ako ste prišli k myšlienke, že kreativita nepatrí výhradne umelcom?
Išla som životom a zistila som, že veci nie sú náhodné. Majú svoj presný systém a svoje presné pravidlá. Veľký rozdiel medzi kreativitou a talentom spočíva v učení. Kreativite sa človek naozaj dokáže naučiť. Talent buď rozvíjate, alebo nerozvíjate.
Zaujalo ma tvrdenie niektorých ľudí, že nie sú kreatívni. Podľa mňa ide o stav, ktorý vieme aktívne zmeniť. Začala som túto tému študovať a spájať teóriu s praxou. Zrazu mi to všetko dávalo hlbší zmysel. Preto vznikla aj kniha Tvorím, teda som. Chcela som ukázať princípy trénovania kreatívneho myslenia. Všetky tieto princípy spája práve obyčajná hra. Je to totiž tréning asociačného myslenia, kde sa učíme vedome pracovať s našimi myšlienkami a rozvíjať fantáziu. Kreativita sa tiež veľmi výrazne dotýka synektického myslenia, čo znamená, že spájame dokopy veci, ktoré sú na prvý pohľad nespojiteľné.
Katarína Baranová v priestoroch inštitúcie LUDUS, ktorú vedie. Pod jej dohľadom sa tu učia rôzne generácie ľudí hľadať vlastnú tvorivosť a radosť z hry. Zdroj: Archív K. Baranovej
Znovuobjavenie hravosti v dospelosti
Blížiace sa vystúpenie na TEDxBratislava nesie tému Dotyk ľahkosti. Ako sa tento koncept prepája s myšlienkou o návrate dospelých k hre?
Prepája sa to absolútne bezprostredne. Schopnosť hrať sa totiž nepatrí výsadne iba deťom. Pokiaľ si človek dokáže udržať čistý pocit radosti a stav flow, ktorý zažívame, keď našu myseľ nevyrušuje vôbec nič iné a sme stopercentne prítomní tu a teraz, a dokáže si tento stav preniesť aj do života dospelých ľudí, tak sa mu živote oveľa ľahšie pláva.
Čo si môžeme predstaviť pod pojmom hra pre dospelého človeka?
Nemusí ísť hneď o nejakú dramatickú alebo umeleckú hru. Pokojne to môže byť aj to, že sa hrám so svojimi deťmi rolové hry a som pri nich stopercentne prítomná. Môže to byť hranie spoločenských hier, pri ktorom cielene rozvíjam nejaké zručnosti, alebo to, že si len tak s kamarátmi vymýšľam rôzne príbehy, pýtam sa, zapájam fantáziu a som zvedavá. Hra je jednoducho spôsob myslenia, vďaka ktorému som vnútorne slobodnejšia, čo mi prináša obrovskú radosť.
Prečo strácame schopnosť hrať sa?
Prečo dospelí na hru tak často zabúdajú? Aké vplyvy má tento nedostatok hravosti na kognitívnu flexibilitu a zvládanie stresu?
Človek nezabudne na hru len tak dobrovoľne. Mení sa jeho prostredie, životný štýl a spoločenský status. Menia sa rôzne presvedčenia a osobné hodnoty. Stráca tak základný pocit, že sa vôbec môže hrať.
Hra má pritom nesmierne dôležitý význam. Dospelý jedinec by s ňou prežíval oveľa menej stresu. Tvoril by lepšie vzťahy, pretože spoločná hra ľudí spája. Zrazu sa pozeráme na svet inak a strácame detskú zvedavosť.
Zabúdame na hru, lebo deň naplní niečo navonok dôležitejšie. Strata hry znamená učenie bez reálneho zážitku. Pritom učenie prostredníctvom zážitku si mozog pamätá oveľa lepšie. Hra totiž odbúrava stres a odplavuje nahromadené negatívne pocity.
Pozrite si
Sila smiechu v najťažších životných situáciách
Dvadsaťjeden rokov pôsobíte ako zdravotná klaunka. Aký prínos má humor v prostredí plnom strachu, bolesti a ťažkých životných období?
Radosť a smiech pôsobia v nemocnici ako taký zvláštny oxymoron. Našou misiou je prinášať radosť presne tam, kde chýba. Ide o výbornú psychohygienu a zmenu emocionálneho stavu. Na chvíľu ukážeme deťom a rodičom iný uhol pohľadu.
Tento stav meníme našou prítomnosťou a čistou improvizáciou. Vždy pozorne vnímame aktuálnu situáciu, ktorá panuje v izbe. Prispôsobujeme našu návštevu priamo potrebám detí a rodičov. Našou úlohou nie je liečiť ich fyzické zdravotné problémy. My ich chceme od týchto problémov na chvíľu odviesť. Zmena tohto nastavenia má pre pacienta obrovský význam.
Ako zdravotná klaunka prináša Katarína Baranová už vyše dvoch desaťročí smiech a dôležitú psychohygienu priamo na nemocničné oddelenia. Zdroj: Archív K. Baranovej
Praktický tréning pre zaneprázdnený mozog
Aký tip by ste im dali na vrátenie aspoň kúska ľahkosti do bežného dňa?
Ľudia si môžu dať nenáročnú mini výzvu. Stačí robiť bežné veci inak, ako zvyknú. Keď kráčate do práce rovnakou cestou, zvoľte si inú trasu. Všimnete si iné veci a získate úplne nové vnemy. Keď si umývate zuby, skúste použiť druhú ruku, prípadne si pri tejto rutine na chvíľu zatancujte. Robte veci inak, pretože to naruší váš bežný stereotyp. Prinesie to zmenu stavu a nečakané nové podnety. Znie to možno ako drobnosť, ale odkloní vás to od rigidného myslenia. Považujem to za vynikajúci prvý krok k zmene.
Odkaz pre divákov TEDxBratislava
Na záver sa vráťme k samotnému podujatiu TEDxBratislava. S akou hlavnou myšlienkou by mali diváci odchádzať po tomto vystúpení?
Chcem divákom odovzdať jedno veľmi dôležité poznanie. Hra rozhodne neznamená len detinské správanie. Predstavuje niečo, čo prináša ľuďom do života obrovskú radosť. Pomáha nám zostať priamo v prítomnom okamihu. Často na tento dôležitý okamih zabúdame pre rôzne životné okolnosti. Potrebujeme vedieť, že túto schopnosť sme definitívne nezabudli. Len sme za ňou možno na čas zavreli dvere. Každý z nás má v sebe schopnosť a chuť hrať sa. Musíme si ju len uvedomiť a začať ju žiť.
Hravosť slúži ako vynikajúci nástroj na uvoľnenie chronického stresu a zvládanie výziev, ktoré nám prináša každodenná realita. Ako totiž jasne vyplýva zo slov Kataríny Baranovej, kľúčom k spokojnejšiemu životu nie je dokonalé riešenie každého problému. Dôležitá je najmä zmena nášho uhla pohľadu. Ak si dovolíme vystúpiť zo stereotypu a prizveme do svojich dní kúsok zvedavosti, otvorí sa nám úplne nová, slobodnejšia cesta. Každý dospelý človek má plné právo opäť v sebe prebudiť radosť. Môže si tak opäť dovoliť začleniť hru späť do svojho každodenného života.
Zdroje: LUDUS, TEDxBratislava
(KAM)
