Emile Berliner sa narodil pred 175 rokmi. Jeho najznámejšie vynálezy priniesli revolúciu v tom, ako zaznamenávame a vnímame zvuk.
Vynálezca nemeckého pôvodu Emile Berliner. Zdroj: Wikimedia Commons
Vynález gramofónu úplne zmenil spôsob, ako počúvame hudbu. Umožnil dovtedy nevídanú vec – prehrávať reprodukovanú hudbu kedykoľvek podľa želania. Za tento prístroj, ktorý spôsobil revolúciu vo svete hudby, vďačíme nemecko-americkému vynálezcovi Emilovi Berlinerovi. Do dejín sa zapísal ako vynálezca gramofónu a gramofónovej platne a tiež ako významný inovátor mikrofónu.
Emigrácia do USA
Emile (pôvodne Emil, e si k menu pridal v USA) pochádzal z 13 detí. Narodil sa 20. mája 1851 v nemeckom Hannoveri rodičom Samuelovi a Sarah Friedmanovcom Berlinerovcom. Školskú dochádzku ukončil v štrnástich rokoch. Vďaka prirodzenej inteligencii, šikovnosti, pracovitosti a obchodnému duchu sa uchytil ako vynálezca a podnikateľ v USA, kam odišiel ako devätnásťročný.
Po tom, čo v roku 1870 dostal ponuku pracovať v USA, odišiel s požehnaním rodičov za oceán do Washingtonu. O štyri roky neskôr sa presunul do New Yorku. Podobne ako v Hannoveri aj v USA sa Emile držal nad vodou vďaka rôznym príležitostným prácam. Po večeroch sa venoval súkromnému štúdiu na Cooperovom inštitúte. Impulzom, ktorý ho nasmeroval k vede a vynálezom, bola práca v laboratóriu Constantina Fahlberga, objaviteľa sacharínu.
Zlepšil telefón Alexandra Grahama Bella
V roku 1876 sa Emile Berliner opäť vrátil do Washingtonu do spoločnosti Behrend and Co., v ktorej začínal. V tomto roku USA oslavovali sté výročie svojho založenia. Jednou z udalostí, ktoré v tom čase rezonovali v spoločnosti, patrila aj ukážka nového elektrického telefónu, ktorý si jeho vynálezca Alexander Graham Bell dal patentovať v roku 1876.
Vedeli ste?
Britská kráľovná Viktória bola prvou európskou panovníčkou, ktorá vlastnila telefón. V roku 1878 ju Alexander Graham Bell navštívil v Osborne House a osobne demonštroval svoj vynález.
Berliner bol telefónom, ktorý videl po prvýkrát, natoľko nadšený, že ho začal dopodrobna študovať. Všimol si, že jednou zo slabín nového prístroja je prenos hlasu. Zvuk bol slabý a nie veľmi kvalitný.
Hoci Berliner mal len základné znalosti z elektrotechniky a fyziky, zhotovil prístroj, ktorý pomenoval „voľný kontaktný vysielač“. V podstate išlo o prvý mikrofón.
Fungoval tak, že uhlíkové zrnká reagovali na zvuk hlasu a menili elektrický prúd. Vďaka tomu bol hlas v telefóne silnejší a zrozumiteľnejší. Berliner sa rozhodol svoj vynález patentovať a podal si prihlášku.
Patent a American Bell Telephone Company
Keď členovia spoločnosti American Bell Telephone Company (ABT Co.), založenej v roku 1877 v Bostone, dostali informáciu o tom, že neznámy mladý muž vo Washingtone podal na patentovom úrade námietku (Berliner ju napísal sám bez pomoci patentového právnika) týkajúcu sa nového vysielača, nemohli tomu uveriť.
Graham Bell vyslal Thomasa Watsona do Washingtonu, aby informáciu preveril. Keď sa Watson vrátil, s nadšením opísal vysielač aj samotného Berlinera. Spoločnosť ponúkla Berlinerovi odkúpenie práv na vynález a zamestnala ho ako výskumného asistenta. Berliner ponuku prijal a Bellova firma v roku 1877 patent na mikrofón odkúpila. Chýr o prístroji a jeho vynálezcovi sa začal šíriť do sveta a Berliner vďaka dohode s American Bell Telephone Company získal finančnú nezávislosť.
Od fonografu ku gramofónu
Nasledujúcich sedem rokov pracoval Berliner pre spoločnosť ABT Co., najskôr v New Yorku a potom v Bostone. Počas týchto rokov pracoval na mnohých problémoch spojených s rodiacim sa telefónnym priemyslom a vypracoval sa na prvotriedneho teoretického elektrotechnika.
Aj naďalej sa venoval skúmaniu zvuku a tomu, ako ho zaznamenať a reprodukovať. Jedným z jeho najznámejších vynálezov, ktorým revolucionizoval záznam zvuku, je gramofón. Berliner pritom nebol prvý, kto vyvinul proces zachytávania zvukových vĺn – neviditeľných vibrácií, ktoré sa šíria vzduchom – s cieľom ich neskoršieho prehrávania. Toto sa podarilo už Američanovi Thomasovi Edisonovi, ktorý vyvinul valcový fonograf na záznam a opätovné prehrávanie zvuku. Patentovať si ho dal v roku 1877.
Berliner využil základné princípy Edisonovho fonografu, prišiel však s nápadom, ktorým ho zjednodušil. Drážku so záznamom neumiestnil na povrch valca, ale na plochu kruhovej dosky, predchodcu gramofónovej platne. Vyrobená bola najprv zo skla, neskôr zo zinku, nakoniec sa začal používať tvrdý a trvalejší materiál, šelak. Kotúč sa spočiatku otáčal rýchlosťou 30 otáčok za minútu, až kým sa rýchlosť neustálila na 78 otáčok za minútu. Zvýšením rýchlosti sa docielil oveľa kvalitnejší zvuk než z Edisonovho fonografu.
Zrod hudobného priemyslu
Emile Berliner bol veľmi schopný obchodník. Síce žil v USA, no svojich obchodných zástupcov vysielal do celého sveta, aby tam zakladali pobočky. V roku 1889 tak bola v Anglicku zaregistrovaná spoločnosť The Gramophone Company, na celom svete známa ako His Master’s Voice (HMV), ktorá sa čoskoro stala hlavnou nahrávacou značkou spoločnosti.
The Gramophone Company preslávil obraz liverpoolskeho umelca Francisa Barrauda, na ktorom je zobrazený teriér menom Nipper pozorne počúvajúci hlas svojho pána cez roh gramofónu. V roku 1899 Barry Owen kúpil tento obraz spolu s autorskými právami pre pobočku spoločnosti The Gramophone Company v Covent Garden. Obraz Nippera sa odvtedy stal jednou z najznámejších ochranných známok na svete.
Zdroj: Library of Congress, teachinghistory.org, Science+ Media Museum, Queen´s Victoria Town Trail
Almanach vedomostí, autorský kolektív, Reader’s Digest Výber, 2003
(zh)
