Vodík nie je elixír dlhovekosti, môže však byť významnou súčasťou životného štýlu, ktorý podporuje zdravé a pomalšie starnutie.
Zakomponovaný do širšieho rámca môže byť vodík súčasťou životného štýlu zameraného na zdravie srdca, mozgu, metabolizmu a tým aj na pomalšie a zdravšie starnutie. Zdroj: iStock.com/Jian Fan
Žijeme v období, keď sa hovorí o zdravej výžive, pohybe, otužovaní – a potichu sa pridáva ďalší hráč: molekulový vodík. Nie ako raketové palivo, ale ako jemný, prirodzený modulátor procesov v našom tele, ktorý môže zapadnúť do životného štýlu zameraného na zdravie a dlhovekosť.
Autor článku prof. MUDr. Ján Slezák, DrSc., FIACS, Dr. h. c., z Ústavu pre výskum srdca v Centre experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied (SAV) je špičkovým a svetovo uznávaným odborníkom na oblasť experimentálnej kardiológie. V súčasnosti sa špecializuje na výskum molekulárneho vodíka a jeho využitie v prevencii a liečbe civilizačných ochorení. Od roku 2018 je advisor v Molecular Hydrogen Institute (USA). Je zakladateľom Európskej akadémie pre výskum molekulárneho vodíka v biomedicíne a od roku 2021 je aj jej riaditeľom.

Prof. Ján Slezák (prvý sprava) a RNDr. Branislav Kura na 1. konferencii Európskej akadémie pre výskum molekulárneho vodíka v biomedicíne v Smoleniciach odovzdávajú plaketu Pioneer of Molecular Hydrogen Research objaviteľovi biologických účinkov molekulárneho vodíka prof. Shigeovi Ohtovi (Japonsko). Zdroj: archív J. Slezák
Prečo práve vodík?
Naše telo každý deň bombardujú signály prostredia – jedlo, ktoré jeme, vzduch, ktorý dýchame, stres, ktorý prežívame, aj pohyb, ktorý (ne)robíme. Všetky tieto faktory vytvárajú v organizme jemnú rovnováhu medzi poškodením a regeneráciou. Keď sa táto rovnováha poruší v prospech chronického mikropoškodzovania, rozbieha sa zrýchlené starnutie a vznik civilizačných ochorení: srdcovo‑cievnych chorôb, cukrovky, neurodegeneratívnych ochorení či nádorov.
Vodík nie je zázračné palivo dlhovekosti, ale môže sa stať významnou súčasťou životného štýlu, ktorý podporuje zdravé, pomalšie starnutie.
Jedným z hlavných mechanizmov tohto tichého poškodzovania je oxidačný stres: nadprodukcia agresívnych voľných radikálov, ktoré poškodzujú DNA, bielkoviny a membrány buniek. Druhým je chronický zápal, tretím porucha funkcie mitochondrií – výroby energie našich buniek. Moderná medicína v poslednom desaťročí objavila, že do tejto trojice vie citlivo zasiahnuť mimoriadne jednoduchá molekula: molekulový vodík (H₂).
Vodík nie je zázračné palivo dlhovekosti, ale môže sa stať významnou súčasťou životného štýlu, ktorý podporuje zdravé, pomalšie starnutie, najmä ak ho spojíme so zdravou výživou, s pohybom, kvalitným spánkom a modernou liečbou chronických chorôb.
Čo je molekulový vodík a ako pôsobí v tele
Najmenšia molekula s prekvapujúco širokým účinkom
Molekulový vodík (H₂) je bezfarebný, bez chuti a bez zápachu. V chemickej učebnici pôsobí nudne: inertný plyn, ktorý bežne nereaguje s väčšinou molekúl. V biologickom prostredí sa však správa inak. V prítomnosti toxických veľmi reaktívnych radikálov dokáže s nimi rýchlo reagovať a „zhasiť“ ich.
Kľúčové vlastnosti H₂:
- extrémne malá molekula (2 Da): prechádza bunkovými membránami a dostane sa do mitochondrií, jadra bunky aj cez hematoencefalickú bariéru,
- selektívne pôsobenie: reaguje hlavne s najnebezpečnejšími radikálmi (hydroxylový radikál, peroxynitrit), ale neblokuje fyziologické signálne ROS (napríklad superoxid, peroxid vodíka), ktoré bunky potrebujú na normálne fungovanie,
- rýchly nástup a rýchle vylúčenie: do minút sa rozšíri v tele a prebytok sa jednoducho vydýchne pľúcami.
To znamená, že H₂ nefunguje ako ťažké kladivo, ktoré vypne všetku oxidačnú aktivitu (čo môže byť škodlivé), ale ako jemný regulátor. Znižuje extrémne toxické reaktívne formy kyslíka (ROS), no dôležité signálne dráhy ponecháva nedotknuté.

Kniha Molecular Hydrogen in Health and Disease (Molekulárny vodík v zdraví a chorobe) obsahuje desiatky kapitol od rôznych odborníkov a sumarizuje experimentálne aj klinické štúdie o vodíku v medicíne. Za redakčnú prípravu knihy zodpovedali Ján Slezák a Branislav Kura. Zdroj: J. Slezák
Vodík ako spúšťač vnútorných ochranných programov
Prekvapujúce je, že účinok H₂ sa nekončí pri okamžitom „hasení“ radikálov. Viaceré práce na bunkách a zvieracích modeloch ukázali, že krátkodobé vystavenie sa vodíku vedie k zmenám expresie stoviek génov spojených:
- s antioxidačnými enzýmami,
- s detoxikáciou,
- so zápalovými dráhami,
- s metabolizmom tukov a cukrov,
- s mitochondriálnou biogenézou a kvalitou mitochondrií.
Dôležité dráhy:
- Nrf2–ARE: hlavný vypínač vnútorných antioxidačných systémov; H₂ cez túto dráhu zvyšuje tvorbu enzýmov, ako je HO‑1, SOD, kataláza, glutatión‑S‑transferáza.
- SIRT1: enzým spájaný s dlhovekosťou, kalóriovou reštrikciou a kvalitou mitochondrií; H₂ zvyšuje jeho aktivitu, podporuje opravné mechanizmy DNA a energetický metabolizmus.
- Tlmenie NF‑κB: hlavný regulátor zápalu; vodík znižuje produkciu cytokínov (TNF‑α, IL‑6, IL‑1β) a adhéznych molekúl vo vaskulatúre.
Takto H₂ pracuje dvojfázovo. Okamžite znižuje najagresívnejší oxidačný stres a zároveň zapína dlhodobejšie adaptačné a regeneračné programy buniek. To je kľúčové pre koncept zdravého starnutia.

Prof. Shigeo Ohta po prednáške s riešiteľmi projektu H₂ z Olomouca (Dr. Sládečková, prof. Botek) a Bratislavy (Dr. Kura, prof. Slezák). Zdroj: archív J. Slezák
Srdce, cievy a dlhovekosť: kde vodík ukazuje najväčší potenciál
Kardiovaskulárne choroby ako testovacie pole
Srdcovo‑cievne choroby sú hlavnou príčinou úmrtí na svete, zodpovedajú približne za tretinu všetkých úmrtí. Ich mechanizmus je typickou ukážkou synergického pôsobenia oxidačného stresu, zápalu a mitochondriálnej dysfunkcie. H₂ zasahuje práve do týchto bodov, preto sa v kardiovaskulárnej oblasti zhromaždilo najviac experimentálnych aj klinických údajov.
Predklinické štúdie ukazujú, že vodík:
- znižuje veľkosť infarktu myokardu o 30 – 54 % pri podaní počas reperfúzie,
- zlepšuje funkciu ľavej komory (tlakové parametre, ejekčnú frakciu),
- znižuje hladiny markerov poškodenia myokardu (troponín, CK, LDH),
- tlmí remodeláciu srdca – hypertrofiu, fibrózu, poruchy rytmu,
- zlepšuje endoteliálnu funkciu a znižuje tvorbu aterosklerotických plátov v modeloch s vysokým rizikom.

Vodík znižuje veľkosť infarktu myokardu o 30 – 54 % pri podaní počas reperfúzie. Zdroj: iStockphoto.com
Klinické dáta: od resuscitácie po metabolický syndróm
V klinických štúdiách (prevažne menších, pilotných) sa H₂ používal:
- pri postkardiálnej zástave: nízkodávková inhalácia vodíka v kombinácii so štandardnou terapiou (adjunktná terapia) zlepšila 90‑dňové prežívanie a neurologický výsledok v porovnaní s kontrolou bez závažných nežiaducich účinkov,
- pri STEMI (akútny infarkt): inhalácia 1,3-percentného H₂ počas primárnej PCI viedla k lepšiemu zachovaniu funkcie ľavej komory a menšej dilatácii pri sledovaní,
- pri hypertenzii a metabolickom syndróme: pitie hydrogenizovanej vody alebo inhalácia H₂ viedli k zlepšeniu krvného tlaku, lipidového profilu, zápalových markerov a inzulínovej rezistencie.
Špeciálne z hľadiska starnutia je dôležitá 24‑týždňová randomizovaná štúdia u pacientov s metabolickým syndrómom: 0,9 litra denne vysoko koncentrovanej hydrogenizovanej vody (asi 1,5 – 2 ppm) zlepšilo krvné lipidy a zápalové markery bez zaznamenaných nežiaducich účinkov.

Kolektív riešiteľov projektu H₂ z Ústavu pre výskum srdca v Centre experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied. Zdroj: archív J. Slezák
Vodík a starnutie: čo ukazujú štúdie o dlhovekosti
Vodík ako modulátor znakov starnutia
Prehľadové práce o úlohe H₂ v starnutí opisujú, že vodík zasahuje do viacerých takzvaných hallmarks of aging – charakteristických znakov starnutia, ako je genómová nestabilita, skrátenie telomér, epigenetické zmeny, mitochondriálna dysfunkcia, chronický zápal, poruchy medzibunkovej komunikácie a podobne.
Mechanizmy, ktoré sú z pohľadu dlhovekosti najzaujímavejšie:
- ochrana DNA pred poškodením ionizujúcim žiarením a chemickými stresormi,
- spomalenie skracovania telomér a priaznivý vplyv na DNA metyláciu v pilotných klinických štúdiách,
- podpora mitohormézy: mierna stimulácia mitochondrií k adaptácii, lepšej energetike a vyššej stresovej odolnosti.
Koncept mitohormézy znamená, že malé dávky stresu (napríklad fyzická záťaž, krátkodobý oxidačný šok) vedú k aktivácii obranných systémov, ktoré z dlhodobého hľadiska bunku posilnia. H₂ sa ukazuje ako modulátor tejto odpovede. Neodstraňuje všetky signálne ROS, ale tlmí ich nadmerné výkyvy a podporuje kvalitnejšiu adaptáciu.
Klinické štúdie u seniorov
Kľúčová pilotná štúdia u zdravých starších ľudí (≥70 rokov) sledovala účinok 0,5 litra hydrogenizovanej vody denne (1,5 ppm, teda relatívne vysoká koncentrácia) počas šiestich mesiacov s nasledujúcimi zisteniami:
- priemerná dĺžka telomér v leukocytoch sa zvýšila približne o 4 %, zatiaľ čo v kontrolnej skupine klesla,
- trend k zvýšeniu globálnej DNA metylácie (potenciálne omladenie epigenetického profilu),
- zlepšenie niektorých funkčných parametrov, bolesti, subjektívneho spánku a mozgového metabolizmu,
- žiadne závažné nežiaduce účinky, potvrdzuje sa dobrý bezpečnostný profil pri polročnom podávaní.
Tieto dáta sú síce pilotné a na pomerne malom počte účastníkov, ale z pohľadu dlhovekosti sú veľmi zaujímavé. Ukazujú, že H₂ môže ovplyvniť nielen symptómy, ale aj molekulárne markery biologického veku.

Udelenie Ceny Učenej spoločnosti Slovenska za mimoriadny medziodborový vedecký výstup prof. Slezákovi a spoluautorom za súbor prác s kumulatívnym názvom Molekulárny vodík v prevencii a liečbe kardiovaskulárnych ochorení. Sprava: prof. Noga, prof. Slezák, prof. Ježová, Ing. Surový, prof. Šagátová a RNDr. Kura. Zdroj: archív J. Slezák
Ako žiť s vodíkom: praktický životný štýl
Ak chceme, aby vodík nebol iba módnym doplnkom, ale zmysluplnou súčasťou protistarnúceho životného štýlu, musíme ho zakomponovať do širšieho rámca.
1. Strava, ktorá podporuje vlastnú produkciu vodíka
Naše črevá sú prirodzeným generátorom vodíka. Baktérie v hrubom čreve pri fermentácii vlákniny produkujú H₂, ktorý sa čiastočne vstrebáva a vstupuje do krvného obehu. Pre podporu endogénnej tvorby H₂ sa odporúča:
- vysoký príjem rozpustnej aj nerozpustnej vlákniny (zelenina, ovocie, strukoviny, celozrnné produkty),
- pravidelná konzumácia fermentovaných potravín (kyslá kapusta, kimčchi, kefír, jogurty),
- obmedzenie ultraspracovaných potravín, priemyselných tukov a nadbytku rafinovaných cukrov.
Takáto strava zároveň znižuje systémový zápal, zlepšuje inzulínovú citlivosť a podporuje zdravú mikrobiotu – faktory úzko spojené s dlhovekosťou.

Fermentované a kvasené potraviny aj kyslomliečne výrobky sú zdrojom dobrých baktérií, ktoré v hrubom čreve pri fermentácii vlákniny produkujú H₂, ktorý sa čiastočne vstrebáva a vstupuje do krvného obehu. Zdroj: iStockphoto.com
2. Pohyb a horméza
Pravidelný pohyb pôsobí podobne hormeticky ako vodík. Krátkodobo zvyšuje oxidačný stres a zápal, ale dlhodobo vyvoláva adaptáciu: zvyšuje kapacitu antioxidantov, zlepšuje mitochondriálnu funkciu, posilňuje srdce a cievy.
Vhodná kombinácia:
- 150 – 300 minút týždenne aeróbnej aktivity strednej intenzity (rýchla chôdza, bicykel, plávanie),
- 2 – 3 razy týždenne silový tréning primeraný veku a zdravotnému stavu,
- cvičenie na flexibilitu a rovnováhu (joga, strečing).
Táto aktivita vytvára ideálne prostredie, v ktorom H₂ môže podporiť adaptáciu a regeneráciu. Štúdie u športovcov ukázali, že hydrogenizovaná voda znižuje únavu, svalové poškodenie a urýchľuje regeneráciu po záťaži.

Vhodná a pravidelná pohybová aktivita vytvára ideálne prostredie, v ktorom H₂ môže podporiť adaptáciu a regeneráciu. Zdroj: iStock/Lordn
3. Spánok a stres
Chronický nedostatok spánku a dlhodobý stres sú urýchľovačmi starnutia. Zvyšujú kortizol, narúšajú glukózovú toleranciu, podporujú zápal aj oxidačný stres. Niektoré štúdie naznačujú, že dlhodobejšie pitie hydrogenizovanej vody zlepšuje parametre spánku a subjektívnu vitalitu u starších osôb.
Vodík však nenahradí spánok ani mentálnu hygienu. Má zmysel ako podpora organizmu, ktorý sa má kedy regenerovať v prostredí pravidelného kvalitného spánku a zvládnutého stresu.
Spôsoby podávania vodíka
Hydrogenizovaná voda (HRW)
Najpraktickejšiu formu pre bežnú populáciu predstavuje hydrogenizovaná voda. Vodík je rozpustený vo vode, ktorú pijeme.
Kľúčové parametre:
- koncentrácia H₂ (ppm – mg/l),
- spôsob prípravy (elektrolýza, tablety, tlakové systémy),
- rýchlosť konzumácie po príprave (vodík sa z vody rýchlo uvoľňuje).
V klinických štúdiách sa používali:
- 0,5 l/deň HRW (15 ppm) počas 6 mesiacov u seniorov v štúdii o starnutí,
- 0,9 l/deň HRW (1,5 – 2 ppm) počas 24 týždňov u pacientov s metabolickým syndrómom,
- 0,9 l/deň HRW (1,5 ppm) u pacientov s diabetom 2. typu.
Systematické prehľady z rokov 2022 – 2024 hodnotia HRW ako bezpečnú a dobre tolerovanú intervenciu v týchto dávkach.
Inhalácia vodíka
Inhalácia zmesí obsahujúcich 1 – 4 % H₂ v zmesi so vzduchom alebo s kyslíkom umožňuje dosiahnuť vyššie a rýchlejšie koncentrácie v krvi a tkanivách.
Používa sa:
- v nemocniciach po resuscitácii, pri akútnom infarkte, ťažkých (neuro)respiračných stavoch,
- v klinických štúdiách u zdravých dobrovoľníkov 2,4 – 4 % H₂ niekoľko hodín denne počas 1 – 3 dní bez negatívneho vplyvu na krv, pečeň, obličky či srdce.
Z pohľadu dlhovekosti má inhalácia najväčší význam v špecifických situáciách (po ťažkom akútnom stave, v rámci klinických programov). Domáce inhalátory by mali byť certifikované a používané pod odborným dohľadom, keďže pri vyšších koncentráciách a nesprávnom zaobchádzaní hrozí riziko horľavosti.

Inhalácia zmesí vodíka v zmesi so vzduchom alebo s kyslíkom umožňuje dosiahnuť vyššie a rýchlejšie koncentrácie v krvi a tkanivách. Ilustračný obrázok. Zdroj: Istockphoto.com/macniak
Infúzny roztok, kapsuly, kúpele
Existujú aj iné formy: hydrogenizované fyziologické roztoky podávané infúzne, kapsuly uvoľňujúce H₂ v čreve, hydrogenizované kúpele. Tie sú zatiaľ skôr experimentálne a používajú sa najmä v Japonsku a niekoľkých výskumných centrách.
Dávkovanie vodíka pre zdravie a dlhovekosť
Dôležitá poznámka: ešte neexistuje oficiálne odporúčané denné množstvo vodíka pre dlhovekosť, ako ho poznáme pri vitamínoch. To, čo vieme, vychádza z klinických štúdií a bezpečnostných dát. Nasledujúce odporúčania vyjadrujú orientačné, vedecky podložené rámce, nie záväzné medicínske odporúčané postupy.
1. Hydrogenizovaná voda – denná dávka
Na základe dostupných štúdií a prehľadov možno rámcovo odporúčať:
Základná prevencia, wellness u zdravých dospelých:
- 0,5 – 1 l/deň HRW,
- koncentrácia 1 – 2 ppm (mg/l),
- ideálne rozdelené do 2 – 4 dávok počas dňa (ráno, dopoludnia, popoludní, pred záťažou/po záťaži),
- táto dávka sa nachádza v rozsahu, v ktorom boli preukázané pozitívne účinky na markery oxidačného stresu a zápalu bez nežiaducich účinkov.
Podpora pri metabolickom syndróme, nadváhe, miernej hypertenzii (popri štandardnej liečbe):
- 0,9 – 1,5 l/deň HRW,
- koncentrácia 1,2 – 2 ppm,
- dlhodobo (štúdie 10 – 24 týždňov, pri dobrom tolerovaní možné aj dlhšie),
- v tejto oblasti už existujú randomizované štúdie s významným zlepšením lipidov, glykémie, CRP a ďalších parametrov.
Seniori so zameraním na antiaging efekt:
- 0,5 l/deň HRW s vyššou koncentráciou (asi 10 – 15 ppm pri príprave, po strate plynu reálne menej), ako v štúdii u seniorov,
- minimálne 6 mesiacov, ideálne kontinuálne, s pravidelným sledovaním zdravotného stavu a laboratórnych parametrov u lekára.
Konzervatívny, racionálny prístup pre zdravého dospelého, ktorý chce podporiť dlhovekosť:
Približne 0,5 – 1 litra kvalitnej hydrogenizovanej vody denne (1 – 2 ppm), dlhodobo, ako súčasť celkového zdravého životného štýlu, s pauzami podľa pocitu (napríklad 5 dní on/2 dni off alebo cykly 3 mesiace on/1 mesiac off). Vzhľadom na netoxickosť vodíka vyššie koncentrácie až do 4 % sú efektívnejšie.
2. Inhalácia – orientačný rámec
Pre „dlhovekostné“ použitie mimo akútnych stavov zatiaľ chýbajú štandardizované protokoly. Zohľadniť možno údaje z bezpečnostných štúdií:
- inhalácia 2 – 4 % H₂ v zmesi so vzduchom 30 – 60 minút denne počas niekoľkých dní až týždňov sa ukázala ako bezpečná u zdravých dobrovoľníkov aj pacientov (bez zmien v krvnom obraze, vo funkcii pečene a obličiek).
- teoreticky by pre preventívne regeneračné účely mohli prichádzať do úvahy protokoly typu 15 – 30 minút inhalácie 1 – 3 % H₂ 3 – 5 ráz týždenne, ale takéto režimy zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané v dlhodobých antiaging štúdiách a mali by prebiehať pod lekárskym dohľadom.
Pre bežného človeka, ktorý ešte nemá prístup k štandardizovanému medicínskemu inhalátoru, je z praktického a bezpečnostného hľadiska rozumnejšie opierať sa primárne o hydrogenizovanú vodu.
3. Bezpečnosť a horné limity
Štúdie doteraz:
- neopísali závažnú toxicitu ani pri vysokých koncentráciách HRW či pri inhalácii do 4 % H₂ v zmesi,
- neidentifikovali toxický prah dávky, pri ktorej by H₂ vyvolával škodlivé účinky,
- potvrdili, že prebytočný vodík sa jednoducho vydychuje a telo si tak reguluje expozíciu.
Napriek tomu platí niekoľko zásad:
- H₂ sa používa ako adjunkt terapia a nesmie nahradiť štandardnú liečbu chronických ochorení.
- Pri chronickom užívaní vyšších dávok (≥1,5 – 2 l HRW/deň alebo denná inhalácia) je vhodné pravidelne kontrolovať zdravotný stav u lekára.
- U ľudí s viacerými liekmi, pokročilým srdcovým zlyhávaním, arytmiami či onkologickým ochorením je vhodné nastaviť dávkovanie individuálne, ideálne v rámci klinickej štúdie alebo pod dohľadom skúseného lekára.
Ako si vybrať kvalitný zdroj vodíka
Pri hydrogenizovanej vode je rozhodujúce, aby výrobok alebo systém:
- dokázateľne produkoval merateľnú koncentráciu H₂ (ideálne >1 ppm),
- minimalizoval únik plynu (tlakové fľaše, špeciálne obaly, okamžitá konzumácia po generovaní),
- nepúšťal do vody nežiaduce kontaminanty (ťažké kovy, vedľajšie produkty elektrolýzy).
Rozumné kroky:
- preferovať zariadenia a produkty, ktoré majú k dispozícii nezávislé testy koncentrácie H₂,
- vyhnúť sa marketingovým tvrdeniam bez akejkoľvek dokumentácie,
- používať jednoduché kontrolné metódy (testovacie ampulky, senzory), ak sú dostupné.
Realistické očakávania: čo (ne)môžeme sľúbiť
Na základe doterajších dát môžeme s pomerne veľkou istotou povedať nasledujúce:
- Vodík je pri používaných dávkach bezpečný a dobre tolerovaný.
- Zlepšuje viaceré markery metabolického zdravia, zápalu, oxidačného stresu a niektoré parametre kardiovaskulárneho rizika.
- U starších ľudí môže priaznivo ovplyvniť niektoré molekulárne markery starnutia (teloméry, DNA metyláciu) a subjektívnu kvalitu života.
Čo zatiaľ povedať nevieme:
- Presné čísla typu „o koľko rokov predĺži život“.
- Optimálnu dávku pre každého jednotlivca.
- Dlhodobé (>10 rokov) účinky pri chronickom užívaní u veľkých populácií.
Z pohľadu rozumného, vedecky podloženého prístupu k dlhovekosti je však molekulový vodík mimoriadne zaujímavým nástrojom. Vďaka bezpečnosti, nízkym nákladom a širokému spektru účinkov na kľúčové mechanizmy starnutia má potenciál stať sa demokratickou intervenciou dostupnou širokému okruhu ľudí.
Zhrnutie pre prax: Ako by mal vyzerať životný štýl s vodíkom
1. Základ (mimo vodíka)
- nefajčiť,
- udržiavať normálnu hmotnosť,
- pravidelne sa hýbať (v širšom zmysle slova)
- kvalitne spať,
- zvládať stres,
- kontrolovať tlak, cukor, tuky,
- dodržiavať liečbu chronických ochorení.
2. Vodík ako denný návyk
- 0,5 – 1 litra hydrogenizovanej vody (1 – 2 ppm) denne pre zdravého dospelého,
- u rizikových skupín (metabolický syndróm, seniori) po dohode s lekárom 0,9 – 1,5 l/deň, podľa tolerancie a cieľov.
3. Cykly a horméza
- možné je používať vodík kontinuálne, ale zaujímavé môžu byť aj cykly (napríklad 3 mesiace on/1 mesiac off), aby sa podporil hormetický charakter adaptácie.
4. Individuálne prispôsobenie
- sledovať subjektívne parametre (energiu, spánok, výkonnosť),
- pravidelne kontrolovať objektívne ukazovatele (krvný tlak, laboratórne vyšetrenia, EKG, echokardiografia podľa potreby).
5. Opatrnosť pri extrémoch
- vyhnúť sa nekontrolovanému zvyšovaniu dávok bez medicínskeho dôvodu,
- dôkladne overovať kvalitu používaných zariadení a produktov.
Takto nastavený koncept „ŽIJEME S VODÍKOM“ nerobí z vodíka zázračný elixír mladosti, ale integruje ho ako vedecky podloženú, bezpečnú a realistickú súčasť životného štýlu zameraného na zdravie srdca, mozgu, metabolizmu a tým aj na pomalšie a zdravšie starnutie.
Autor textu: Prof. MUDr. Jan Slezák, DrSc., FIACS, Dr. h. c.
(zh)




