Ada Lovelace, považovaná za prvú programátorku na svete, položila základy informatiky už v 19. storočí – dávno pred érou počítačov.
Ada Lovelace. Zdroj: Wikimedia Commons, Alfred Edward Chalon - Science Museum Group, Public Domain
Ada Lovelace, známa aj ako čarodejnica čísel, patrí k najvýraznejším postavám dejín vedy. Bola mimoriadne nadanou matematičkou, ktorá už pred 182 rokmi, v čase, keď ešte neexistoval žiadny skutočný počítač, vytvorila prvý počítačový program. Dnes oslavujeme 210. výročie jej narodenia.
Ada Lovelace ako 4-ročná. Zdroj: Wikimedia Commons, neznámy autor (John Murray Publishers London) – naskenované z diela Byron a jeho svet od Dereka Parkera
Netradičné detstvo medzi poéziou a rovnicami
Narodila sa 10. decembra 1815 v Londýne ako jediné dieťa slávneho básnika lorda Byrona a jeho manželky Anny Isabelly, vzdelanej matematičky a zakladateľky prvej priemyselnej školy v Anglicku. Rodičia sa však krátko po jej narodení rozišli a Ada vyrastala výhradne s matkou. S otcom sa už nikdy nestretla, Byron totiž zomrel, keď mala osem rokov.
Matka sa obávala, že dcéra zdedila Byronovu nestálu povahu, a preto ju od malička viedla k logike a matematike – odborom, ktoré ženy v 19. storočí takmer neštudovali. I napriek dlhému obdobiu choroby v puberte, keď prekonávala komplikácie po ťažkých osýpkach, bola Ada schopná venovať sa prírodným a exaktným vedám s obdivuhodným zápalom.
Ada Lovelace ako 17-ročná. Zdroj: Wikimedia Commons, neznámy autor – naskenované z knihy The Calculating Passion of Ada Byron od Joana Bauma, pôvodne z kolekcie Lovelace-Byron
Stretnutie, ktoré zmenilo dejiny: Babbage a analytický stroj
V mladosti sa dostala pod vplyv Mary Somerville – uznávanej vedkyne, ktorú prezývali kráľovná vedy 19. storočia. Mary bola prvou ženou prijatou do Kráľovskej astronomickej spoločnosti a aktívne podporovala Adine matematické ambície.
Práve od Mary sa Ada ako sedemnásťročná dopočula o Charlesovi Babbageovi a jeho vízii nového výpočtového stroja. Myšlienka ju fascinovala natoľko, že si s Babbageom začala písať. To on jej dal aj prezývku čarodejka čísel.
Babbage navrhoval zariadenie, ktoré by dokázalo vykonávať zložité výpočty – niečo ako prvý programovateľný počítač. Ada však videla za jeho konštrukčnými plánmi ďaleko viac. Predvídala, že stroj raz nebude slúžiť len na matematiku, ale dokáže spracúvať akékoľvek symboly, napríklad hudbu či obrazy.
Keď dostala možnosť preložiť článok talianskeho matematika Luigiho Menabrea, urobila oveľa viac než len preklad. Text rozšírila na trojnásobok – doplnila ho o vlastné poznámky, výpočty a inovácie. Práve jedna z týchto poznámok obsahovala algoritmus určený pre Babbageov stroj. V roku 1843 sa tak Ada stala autorkou prvého počítačového programu v dejinách.
Jej prácu obdivovali tiež súčasníci ako Michael Faraday či Charles Dickens.
Ada Lovelace ako 21-ročná. Zdroj: Wikimedia Commons, maľba od Margaret Sarah Carpenter (1836)
Manžel, ktorý ju podporoval
V devätnástich sa vydala za vedca Williama Kinga, ktorý neskôr získal titul grófa z Lovelace. Ada sa tak stala grófkou a matkou troch detí. Zdá sa, že manžel jej vedecké ambície podporoval, čo bolo v tej dobe veľmi nezvyčajné.
Svetlá myseľ, tienistý život
Hoci bola Ada geniálna matematička, zápasila s osobnými problémami. Skúšala napríklad uspieť v hazarde pomocou matematických systémov, no skončila s veľkými dlhmi. Trpela tiež chronickými bolesťami, ktoré tlmila ópiom.
V tridsiatich šiestich rokoch podľahla rakovine maternice. Pohreb mala v Hucknalle, kde bola pochovaná vedľa otca, ktorého nikdy nepoznala.
Odkaz, ktorý formoval modernú informatiku
Adine poznámky čítal aj Alan Turing, keď vytváral základy moderného počítača. V 80. rokoch 20. storočia po nej americké ministerstvo obrany pomenovalo programovací jazyk ADA.
Stala sa ikonou nielen informatiky, ale i príkladom toho, aké zásadné prínosy môžu ženy prinášať do vedy, keď dostanú priestor rozvinúť svoj talent.
Zdroj: Britannica, findingada.com, computinghistory.org.uk, casjenprome.cz, wikipedia
(LDS)
