Z juhovýchodného pobrežia Austrálie sme sa vďaka novej fosílii dozvedeli o doteraz nepoznanom druhu prehistorickej veľryby.
Prehistorický druh veľryby bol na dnešné pomery celkom malý. Zdroj: iStock/Wirestock
Druh veľryby žil pred 26 miliónmi rokov vo vodách okolo južného kontinentu. Na rozdiel od veľrýb, ktoré žijú v dnešnej dobe a sú obrovské, novoobjavený Janjucetus dullardi, ako ho vedci nazvali, bol v tom čase drobný, veľký asi ako človek alebo prehistorický tučniak. V skutočnosti je to len jedna z celej plejády malých veľrýb, ktoré sa hemžili vo vodách okolo Austrálie pred tým, ako sa začali zväčšovať približne pred 5,3 milióna rokov.
„Je to v podstate malá veľryba s veľkými očami a ústami plnými ostrých, rezacích zubov,“ opísal objav paleontológ Ruairidh Duncan z Výskumného ústavu Museums Victoria a z Monashovej univerzity v austrálskom Melbourne. „Predstavte si žraločiu verziu veľryby s veľkým chvostom, malú a klamlivo roztomilú, ale rozhodne nie neškodnú.“ Tak podľa neho vyzeral Janjucetus dullardi.
Dávne veľryby mali zuby
Objavená fosília je vlastne vzácny skvost, čiastočná lebka vrátane ušných kostí a zubov. To Duncanovi a jeho kolegom umožnilo s istotou zaradiť tento druh medzi mammalodontidy, teda vyhynutý rod starovekých veľrýb s veľrybími chrupavkami.
Janjucetus dullardi je len štvrtým vyhynutým druhom veľryby, ktorý objavili, a tretím, ktorý objavili ako fosíliu v predmestí Jan Juc v austrálskom štáte Viktória. Okrem toho sú jeho pozostatky prvé, pri ktorých sa detailne zachovali zuby aj štruktúra vnútorného ucha.
Vedci sa domnievajú, že skamenené pozostatky pochádzajú z mláďaťa, a poukazujú na to, že veľryba mohla mať približne dva metre, nanajvýš štyri. Podľa odborníkov vzácne pozostatky ušných kostí poskytujú kľúčový pohľad na to, ako Janjucetus dullardi vnímal svoje prostredie a ako sa v ňom orientoval.
Veľryby sa počas nasledujúcich rokov dramaticky vyvíjali, mali normálne zuby. To naznačuje, že táto skupina je odnožou hlavnej línie, z ktorej sa vyvinuli dnešné veľryby. Práve štruktúry, ako sú napríklad zuby či uši, môžu vedcom pomôcť identifikovať ďalšie rozdiely a zmeny. Vďaka tomu môžeme zistiť, prečo tento druh vyhynul a iné nie.
Janjucetus dullardi je len štvrtým vyhynutým druhom veľryby, ktorý objavili. Zdroj: Youtube/Museums Victoria
„Vďaka tejto fosílii môžeme zistiť, ako rástli a ako sa menili dávne veľryby a ako evolúcia formovala ich telá, keď sa prispôsobovali životu v mori,“ dodal paleontológ Erich Fitzgerald z Výskumného ústavu Museums Victoria a z Monashovej univerzity.
Zdroj: Science Alert
(RR)
