Známy nemecký lesník v rozhovore s českým dokumentaristom Petrom Horkým vysvetľuje, čo to skutočne znamená „byť v lese“.
Podľa Petra Wohllebena bežný človek v lese len málokedy zapája všetky svoje zmysly. Zdroj: iStockphoto.com
Obľúbený nemecký lesník a autor niekoľkých knižných bestsellerov Peter Wohlleben sa v júli tohto roku predstavil v relácii Hausbot u českého dokumentaristu Petra Horkého. V rozhovore približuje, aké povinnosti ho každý deň čakajú, hovorí o už známej komunikácii stromov a živočíchov, o význame húb pre život stromov i o tom, aký dosah majú lesy na naše zdravie a ako môže každý z nás pomôcť vedcom vo výskumnej činnosti.
Najnovšia štúdia z Nemecka podľa Wohllebenových slov ukázala, že duby komunikujú s vtákmi. Keď sa na nich pasú húseničky a ničia im listy, stromy volajú o pomoc a lákajú vtáky, ktoré ich týchto húseničiek zbavia.
Celkom iný časopriestor
Stromy sú nastavené na celkom iný časový režim než my. „Fungujú asi tisíckrát pomalšie ako ľudia, takže keď ste v lese, máte pocit, ako keby to tam zamrzlo,“ hovorí známy lesník. Preto podľa neho ťažko okamžite usúdime, kde práve prebieha boj a kde spolupráca.
Pre ľudí, ktorí chodia po lese, by mal jedno odporučenie: „Robte si zakaždým fotky rovnakého objektu z toho istého bodu. Vďaka tomu môžete neskôr posúdiť, čo sa na danom mieste deje. Takto dokážete zachytiť aj pomalé zmeny,“ odporúča Wohlleben.
Strácame spojenie s prírodou?
Keby ste sa opýtali ľudí, ktorí chodia do lesa, čo tam zažili, väčšinou vám opíšu, čo videli, a nie, ako to tam voňalo alebo čo počuli a čo cítili na svojej koži. Podľa nemeckého lesníka v lese dostatočne netrénujeme svoje zmysly.
V lete sa napríklad stromy dokážu ochladiť až o 10 až 15 stupňov tým, že čerpajú vodu zo zeme a odparujú ju cez listy. Každý, kto chce, môže cítiť, ako kmeňom stromu stúpa studená voda zo zeme. Keď sa napríklad dotknete brezy, ktorá má tenkú kôru, a potom sa dotknete dubu, ktorý ju má hrubšiu, zistíte, že kôra brezy je studenšia. Je to spôsobené práve stúpajúcou studenou vodou v kôre. Keď nezapojíte hmat, nezaznamenáte to. „Je to o používaní všetkých zmyslov, ktoré máte. Práve vďaka nim môžete rozpoznať množstvo vecí, ktoré sa v lese dejú. Keď sa v lese len tak pozeráte, dostanete len malé percento všetkých informácií,“ podotýka Wohlleben.
Ako sa stať súčasťou lesa?
Nemecký lesník odporúča sadnúť si a počkať. „Keď ste v lese, mnoho tvorov vie, že tam ste, že je tam niekto, kto je trochu podozrivý. Nevedia, či ste lovec alebo čo ste zač. Existuje preto niečo ako poplašný systém, ktorý sa šíri po lese. Šíria ho vtáci a kdekto. Keď si na desať, pätnásť minút sadnete, lesný život okolo vás sa zasa rozbehne,“ tvrdí lesník.
Peter Wohlleben odporúča v lese sa nenáhliť. Zdroj: iStockphoto.com
„Mnoho ľudí sa neustále ponáhľa. Aj v lese. Počítame kilometre, vzdialenosť, ktorú sme prešli… Ja by som odporučil nenáhliť sa. Urobte si čas, priveľa neplánujte, kde chcete byť a v akom čase. Sadnite si a ponorte sa do lesa. Po hodine vám klesne krvný tlak a kompletne sa uvoľníte. Je to tým, že vdychujete všetky látky, ktoré stromy vysielajú na komunikáciu alebo obranu. Začnú na vás pôsobiť a to má pozitívny účinok na zdravie. Je to dokázané. Toto je skutočne ‚ísť do lesa‘,“ hovorí Wohlleben.
Môžete si dokonca vytvoriť i vlastnú zvukovú mapu lesa. Vezmite si papier, ceruzku, zatvorte oči a nakreslite si, čo vás obklopuje.
Fanúšik moderných technológií
Moderné technológie sú súčasťou našich životov a podľa Wohllebena je len dobré, že ich máme. „Som napríklad fanúšikom moderných mobilných telefónov, existujú úžasné aplikácie, ktoré môžete použiť na pozorovanie vtákov alebo dohľadanie toho, akú rastlinu ste našli. Vďaka technológiám máme úžasné možnosti, musíme si len udržať odstup a z času na čas si od všetkých zariadení odpočinúť. Zapnite si napríklad letový režim a môžete sa naplno venovať lesu. A potom dajme tomu pomocou telefónu zistíte, ktoré druhy okolo vás sú, akí vtáci tam žijú, čo kde rastie. Myslím, že to je skvelá kombinácia,“ hovorí lesník.
„Osobne mám najradšej vtáky, takže obľubujem aplikáciu Birdnet. Tá pozná takmer všetky druhy vtákov a je veľmi presná. Existuje však mnoho ďalších aplikácií, napríklad na rozpoznávanie rastlín. Stačí si ich odfotiť a prostredníctvom aplikácie veľmi ľahko zistíte, čo ste našli. Stanete sa tak vlastne malým vedcom. Na aplikáciu Birdnet sú zároveň napojené výskumné inštitúcie, ktoré vďaka aktivite každého z nás mapujú, v ktorej oblasti sa aké vtáky vyskytujú,“ približuje Wohlleben. „Občianska veda je veľmi dôležitá a stále naberá na význame, pretože vedci potrebujú dáta a získavajú ich práve z aplikácií, ako je táto,“ podčiarkuje lesník.
V rozhovore s Wohllebenom tiež zaznie, prečo je pre nás ťažké zaregistrovať zvuky v lese a aké zvuky počujú rastliny a ozve sa aj apel, aby sme sa opäť spojili s prírodou a trávili čo najviac času v lese; nevyčleňovali sa, ale boli si vedomí toho, že sme taktiež súčasťou prírody a že rozhodne nebudeme strádať, keď lesu vrátime, čo nám dáva.
Celý rozhovor si môžete pozrieť tu:
Peter Wohlleben (1964) sa chcel stať ochrancom prírody už v detstve. Vyštudoval lesníctvo a vyše dvadsiatich rokov pracoval ako úradník krajinskej lesnej správy. Zo zamestnania odišiel, aby mohol realizovať svoje ekologické predstavy.
V súčasnosti vedie ekologický lesný závod v nemeckom regióne Eifel. Usiluje sa o návrat pralesov. Hosťuje v početných televíznych reláciách, usporadúva prednášky a semináre a píše knihy o lese a ochrane prírody. Na Slovensku sú v predaji knihy Tajný život stromov (2016), Duševný život zvierat (2017), Sprievodca lesom (2017), Tajomné pradivo prírody (2018) a ďalšie.
(af)
