Jej cieľom je vyniesť na obežnú dráhu Zeme mikrosatelity vybavené pokročilými technológiami. Odštartovať by mala o štyri roky.
Vizualizácia misie SLAVIA: Dva mikrosatelity v tandeme pozorujú pomocou kamery Vesna z rôznych uhlov meteor. Zdroj: AV ČR
Česká kozmická misia SLAVIA úspešne dokončila prípravnú fázu. Jej cieľom je vyniesť na obežnú dráhu Zeme dva mikrosatelity vybavené pokročilými technológiami, uvádza vo svojej správe Akadémia vied Českej republiky (AV ČR).
Odštartovať by mala v roku 2027. Prípravu misie zastrešila Európska kozmická agentúra (ESA) a podporilo ju české ministerstvo dopravy.
Počas nasledujúcich desiatich rokov by sa ľudia mali vrátiť na Mesiac. Najbližší satelit Zeme sa zrejme stane bránou pilotovaných letov k Marsu či misií do vzdialenejších kútov slnečnej sústavy. Uvedené telesá by mohli vo vzdialenejšej budúcnosti poskytnúť nové suroviny dôležité pre elektroniku, energetiku či pokročilé strojárstvo.
Mapovanie nerastného kozmického bohatstva si však vyžaduje celkom iný prístup, než na aký sme zvyknutí na Zemi.
Podľa vedcov by riešením mohli byť ľahké mikrosatelity alebo malé vozidlá, ktoré urobia prácu za kozmonautov a dokážu prehľadať oveľa väčšiu oblasť ako veľké a drahé družice – a to všetko len za zlomok ceny.
Kozmická misia SLAVIA môže týmto novým technológiám vydláždiť cestu. „Bolo by skvelé, keby sa Česko stalo veľmocou vo vývoji miniatúrnych prístrojov schopných poskytnúť kompletnú informáciu o prvkoch, chemických zlúčeninách, mineráloch a horninách na akomkoľvek skúmanom telese vo vesmíre,“ vyjadrila sa predsedníčka AV ČR Eva Zažímalová. SLAVIA na to podľa nej spĺňa všetky predpoklady.
Tvoria ju dva mikrosatelity a tri špeciálne prístroje
Misiu SLAVIA tvoria dva mikrosatelity (20 x 20 x 40 cm) na obežnej dráhe Zeme. Družice budú zároveň vybavené tromi prístrojmi.
Hmotnostný spektrometer HANKA s vysokým rozlíšením dokáže detailne skúmať chemickú a mineralogickú skladbu medziplanetárneho prachu a mikrometeoridov. „SLAVIA je prvý vesmírny projekt, v rámci ktorého bude prebiehať hmotnostná analýza s vysokým rozlíšením a nie až v tunajších laboratóriách po tom, ako sa vzorky vrátia na Zem,“ spresnil Ján Žabka z Ústavu fyzikálnej chémie J. Heyrovského AV ČR, vedúci tímu, ktorý hmotnostný spektrometer vyvíja.
Kamera Vesna, ďalší komponent misie, zaznamená v širokom rozsahu vlnovej dĺžky žiarenie meteorov (väčšie čiastočky medziplanetárnej hmoty sa pri vstupe do atmosféry Zeme zahrejú a vznikne plazma alebo meteor – svetelný jav, ľudovo nazývaný padajúca hviezda) a deteguje odtlačky spektrálnych čiar rôznych prvkov.
Fyzikálne parametre plazmy spresní anténa Říp-2. Tá zachytí odrazy a emisiu jej rádiových signálov, čo sa z obežnej dráhy Zeme dosiaľ nikdy neuskutočnilo. Anténa dokáže tiež detegovať dopady prachových zŕn na družicu a merať rádiové signály atmosférických výbojov.
Prístroj Říp-2 nadväzuje na unikátnu tradíciu českých vesmírnych letov do kozmu, predovšetkým na svojho väčšieho predchodcu Říp-1. Okrem toho českí vývojári čerpajú aj zo skúseností, ktoré získali pri vývoji prijímača vysokofrekvenčných rádiových vĺn v projekte TARANIS francúzskej vesmírnej agentúry CNES, ktorý bol však v roku 2020 pri nepodarenom vypustení družice zničený.
Laboratórna verzia hmotnostného spektrometra HANKA. Zdroj: AV ČR
Technológie, ktoré sú súčasťou mikrosatelitov SLAVIA, budú po úspešnom dokončení misie pripravené na konštrukciu rôznych satelitov či vozidiel na veľmi detailný výskum v slnečnej sústave. Hyperspektrálna kamera s rádiovou anténou môže byť v budúcnosti využitá aj na odhalenie, presné určenie a zameranie akéhokoľvek prírodného či umelého objektu vstupujúceho do atmosféry Zeme. Výskumníci ňou budú môcť detegovať i akékoľvek žiariace javy, napríklad blesky.
Začínajú sa práce v laboratóriu
Štúdiu o tom, či je misia SLAVIA uskutočniteľná, podporilo ako jeden zo svojich ambicióznych projektov Ministerstvo dopravy ČR. V súčasnosti je ukončená fáza B1, ktorá definuje presné technické prevedenie celej misie. Pokiaľ bude projekt schválený, vedci začnú konštruovať laboratórne verzie satelitov a prístrojov.
Podľa vedúceho oddelenia spektroskopie Ústavu fyzikálnej chémie J. Heyrovského Martina Ferusa môže Česko získať vedúcu pozíciu vo vývoji a využití týchto nových všestranných zariadení. „Prístroje HANKA, Vesna a Říp-2 sa dajú použiť nielen na malých satelitoch podobných misii SLAVIA, ale tiež na vozidlách určených na prieskum Mesiaca, Marsu či pristávacej sondy,“ dodáva Ferus.
(af)
