Gulabi Gang je ženské hnutie v súčasnej Indii, ktoré sa snaží chrániť ženy a dievčatá pred domácim násilím a útlakom. Vzniklo v roku 2006 a v súčasnosti má podľa odhadov 200- až 400-tisíc členiek.
Gulabi Gang berie spravodlivosť do vlastných rúk a zasadzuje sa za posilnenie postavenia žien v spoločnosti. Hnutie je dôkazom toho, kam až môže dôjsť dlhodobé zlyhávanie štátu. Zdroj: Kudos Family/Torstein Grude
V indickom štáte Uttarpradéš sa muži, ktorí týrajú, napádajú alebo inak ubližujú ženám vo svojom okolí, môžu ocitnúť tvárou v tvár skupine žien v ružových sárí, vyzbrojených bambusovými palicami. Táto neobvyklá skupina si hovorí Gulabi Gang (Ružový gang).
Ide o ženské hnutie, ktoré združuje státisíce členiek po celom Uttarpradéši. Ich cieľom je bojovať proti násiliu páchanému na ženách a chrániť ich práva. Hoci sa často venujú nenásilným formám protestu a osvete, členky sú systematicky cvičené v používaní dlhých bambusových palíc s názvom lathi, ktorými sú pripravené potrestať mužov dopúšťajúcich sa násilia.
Od svojho vzniku v roku 2006 sa hnutie rozrástlo do masových rozmerov a stalo sa symbolom ženského odporu a ženskej odvahy v Indii.
Zrodenie Ružového gangu
Podľa oficiálnych informácií na stránke hnutia stála pri jeho zrode žena menom Sampat Pal Devi. Jedného dňa sa stala svedkom brutálneho útoku suseda na svoju manželku. Pokúsila sa zasiahnuť, no muž napadol aj ju.
Tým sa však príbeh neskončil. Na druhý deň sa Devi vrátila – tentoraz nie sama, ale s palicou a s piatimi ďalšími vyzbrojenými ženami. Útočníka rozzúrené ženy spoločne potrestali. Správa o ich odvážnom čine sa rýchlo rozšírila po dedine i okolí a ďalšie ženy začali Devi kontaktovať s túžbou pridať sa k nej.
Tak sa v roku 2006 oficiálne zrodil Gulabi Gang. Slovo gulabi znamená ružový – podľa ružovej farby sárí, ktoré sa stali poznávacím znakom členiek. Spolu so sárí je ich najvýraznejším znakom aj lathi – dlhá bambusová alebo ratanová palica, ktorá sa v Indii tradične používa ako nástroj sebaobrany aj ako donucovací prostriedok. Od začiatku bolo ich poslaním chrániť ženy a postaviť sa proti násilným a utláčateľským mužom.
Sampat Pal Devi – žena, ktorá založila Gulabi Gang. Zdroj Joerg Boethling
Boj proti násiliu aj korupcii
Hoci sa Gulabi Gang venuje predovšetkým nenásilným formám aktivizmu – demonštráciám, verejnému nátlaku, vyjednávaniu s úradmi –, členky sú tiež systematicky cvičené v používaní lathi. Fyzické násilie vnímajú ako krajnú, ale legitímnu odpoveď tam, kde štát zlyháva. Ako otvorene hovorí sama Devi: „Muži, ktorí páchajú tieto nepríjemnosti, by mali byť bití ženami. Mali by byť chytení a na čelo by im malo byť vytetované: ‚som násilník’.“
Hnutie pôsobí najmä v chudobných regiónoch Indie vrátane oblasti Bundelkhand, jednej z najchudobnejších oblastí Indie (vyše 40 percent obyvateľstva žije pod hranicou chudoby) s vysokou kriminalitou. Okrem násilia proti ženám sa venujú tiež boju proti detským sobášom, detskej práci, vykorisťovaniu, negramotnosti, policajnej korupcii či obrane základných práv tých najchudobnejších.
Členky hnutia sú školené v narábaní s lathi – dlhou, ťažkou palicou, zvyčajne z bambusu alebo ratanu – na obranu seba a iných žien. Zdroj Gulabi Gang
Keď štát zlyháva
Zástupkyňa veliteľky Suman Singh vysvetlila, že ženy vstupujú do hnutia Gulabi Gang najmä preto, že zažili nespravodlivosť zo strany štátnych inštitúcií a nevidia iné východisko ani možnosť obrany. Je to ich posledná možnosť.
Cieľom hnutia nie je okamžitá obrana, ale dlhodobá zmena. Pomáha ženám vymaniť sa z kruhu chudoby a násilia a zabezpečiť im základné ľudské práva bez ohľadu na ich spoločenské postavenie. Organizácia sa snaží ženy vzdelávať, podporovať ich finančnú samostatnosť a chrániť ich pred praktikami, ako sú napríklad nátlaky na veno.
Členky často organizujú demonštrácie proti miestnej korupcii. V jednom prípade napríklad polícia odmietla prijať sťažnosť ženy z nízkej kasty, a tak Gulabi Gang zorganizoval protest viac než dvojstovky žien, aby vyvinul tlak na úrady. V inom prípade pomohli 17-ročnému dievčaťu, ktoré polícia zatkla po tom, ako nahlásilo skupinové znásilnenie – jeden z páchateľov bol miestny politik, ktorý sa snažil prípad zatajiť. Gulabi Gang vtedy mobilizoval protesty pred policajnou stanicou aj pred domom politika a donútil úrady prípad znova otvoriť.
Od pouličného odporu k politike a médiám
Postupom času si Gulabi Gang získal značnú popularitu a stal sa významnou politickou silou. V roku 2010 bolo dvadsaťjeden jeho členiek zvolených do miestnych samosprávnych orgánov (panchayat), ktoré rozhodujú napríklad o výstavbe ciest či zásobovaní vodou.
Ich príbeh zaujal aj médiá. V roku 2012 vznikol dokumentárny film Gulabi Gang a v roku 2014 bol uvedený bollywoodsky film Gulaab Gang s herečkami Madhuri Dixitovou a Juhi Chawlovou v hlavných úlohách. V roku 2013 vyšla tiež kniha Pink Sari Revolution: A Tale of Women and Power in India, ktorá približuje vznik a poslanie hnutia.
V roku 2014 sa Sampat Pal Devi po obvineniach z finančných nezrovnalostí, ktoré ale poprela, stiahla z vedúcej pozície. Na jej miesto nastúpila spomínaná Suman Singh.
Hoci Devi už nie je oficiálnou líderkou, v hnutí naďalej pôsobí a je jeho morálnym symbolom. Jej výroky sú tvrdé, niekedy až extrémne – volanie po fyzickom trestaní násilníkov ženami samotnými má šokovať i mobilizovať. Gulabi Gang tak neustále balansuje na hrane medzi občianskou sebaobranou a braním zákona do vlastných rúk.
Zdroje: All That’s Interesting, Gulabi Gang
(KAM)
