Zameranie sa na tých najbližších môže mať však podľa vedcov viacero výhod. Jednou z nich je napríklad miernejší prenos chorôb.
Samice makakov s pribúdajúcim vekom aktívne zmenšujú veľkosť svojich sociálnych sietí. Zdroj: iStockphoto.com
Nový výskum opäť potvrdil, že ľudia a opice majú veľa spoločného. Tentoraz vedci skúmali makaky rhesus žijúce na Opičom ostrove v Portoriku a odhalili ďalší aspekt, v ktorom sa na seba dôverne ponášame.
Zvieratá sledovali niekoľko rokov v ich prirodzenom prostredí a odhalili, že samice makakov s pribúdajúcim vekom aktívne zmenšujú veľkosť svojich sociálnych sietí a uprednostňujú väzby s najbližšími, ktoré sú v danom momente živé. Majú teda menej priateľov, no o to viac si vážia tých, ktorí im zostali z minulosti. U ľudí možno hovoriť o rovnakom fenoméne.
Pozorované populácie makakov, ktoré mali maximálne 20 percent starých jedincov, nijako netrpeli. Pokiaľ by však došlo k prekročeniu uvedenej hranice, mali by problémy, informuje český spravodajský portál ČT24.
V reálnom svete vedci do opičích komunít zasahovať nemôžu, rôzne scenáre však testovali pomocou počítačovej simulácie. Keď do nej zadali vysoké percento prestarnutej populácie, znížila sa v celej skupine súdržnosť i prepojenie.
Zameranie sa na blízkych prináša rôzne výhody
Podľa Erin Siracusovej z Exeterského centra pre výskum správania zvierat môže však zameranie sa na blízkych priateľov a rodinu v neskoršom veku priniesť ľuďom i makakom celý rad výhod. „Cieľom našej štúdie bolo zistiť, aký vplyv majú individuálne zmeny súvisiace s vekom na to, ako dobre je spoločnosť prepojená,“ opísala primátologička.
Výskumníci pod jej vedením mali k dispozícii informácie o šiestich skupinách opíc, ktoré zhromažďovali dlhých osem rokov. Zachytili v nich celkovo 19 sociálnych sietí.
„Ako prvé sme zistili, že staršie samice makakov sú zlé influencerky. Keďže majú menej priateľov, sú menej schopné odovzdávať znalosti a skúsenosti mimo svojho bezprostredného sociálneho okruhu,“ uvádza Siracusová.
Pozitívom je miernejší prenos chorôb
Podľa britskej biologičky Lauren Brentovej sa v štúdii podarilo odhaliť podstatné dôsledky pre štruktúru sociálnej siete. V starobe je čoraz menšia, čoho dôsledkom je síce slabší prenos informácií a redukcia vzájomnej spolupráce, no takýto vývoj môže mať napokon aj svoje pozitíva – napríklad miernejší prenos ochorení. Aktuálny výskum je podľa vedkyne významný nielen pre makaky, ale veľa z neho môže získať i ľudstvo.
„Starnutie populácie bude u ľudí jednou z najvýznamnejších sociálnych premien 21. storočia,“ konštatuje Brentová.
Ako vysvetľuje, populácia ľudí starších než 60 rokov sa totiž do roku 2050 zdvojnásobí, čo môže mať za následok i zmenu v súdržnosti a prepojenosti jednotlivcov. Zistenia aktuálneho výskumu by tak podľa nej mohli mať ďalekosiahly dopad na štruktúru jednotlivých spoločností a ich fungovanie.
Zdroje: EurekAlert!, The Royal Society Publishing, čt24
(af)
