Iba tretina Slovákov by bola ochotná bojovať za svoju krajinu.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Na Slovensku mierne rastú obavy z ekonomických dôsledkov vojny, predovšetkým zo zdražovania a ekonomickej krízy. Obavy z vojny na Ukrajine však tiež zostávajú na vysokom stupni, a to i po siedmich týždňoch od jej začiatku. Iba 27,5 percenta zo všetkých respondentov (a tretina mužov) by bola ochotná bojovať za Slovensko, ak by bola vojna. Ochota bojovať za Slovensko súvisí s dôverou v niektoré inštitúcie, ako i s geopolitickým preferovaním Západu (EÚ, NATO). Podľa medzinárodného Európskeho výskumu hodnôt bola ochota bojovať za vlasť na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami veľmi nízka už v roku 2017 a v súčasnosti ešte viac klesla.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Od marca 2020 zrealizovali štrnásť rozsiahlych zisťovaní.
Štrnásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? prebehla v období 31. 3. až 7. 4. 2022. V tomto období pokračoval útok vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu. Ruské vojská ustúpili z okolia Kyjeva a médiami prebehli správy o masakroch ukrajinského civilného obyvateľstva. Väčšina západného sveta, ako aj Európska únia naďalej odsudzovala ruskú agresiu a zavádzala nové ekonomické sankcie. Na Slovensko prišlo už viac ako 300-tisíc vojnových utečencov z územia Ukrajiny. Epidémia koronavírusu bola v tomto období na Slovensku stabilizovaná, s rozšírením variantu omikron klesla závažnosť ochorenia, ale denné prírastky, ako i počet hospitalizovaných ostávali na pomerne vysokých úrovniach.
Zdroj: Seesame/SAV. Grafika: CVTI SR
Obavy zo zdražovania, ekonomickej krízy a príchodu utečencov
Podobne ako pred mesiacom i v aktuálnom výskume pociťujú respondenti najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie (aktuálne 88,7 percenta oproti 85,7 percenta na prelome marca a apríla).
Mierne tiež narástol strach z ekonomickej krízy zapríčinenej vojnou (zo 77,5 percenta na 83,6 percenta).
Na druhej strane sa veľmi mierne oslabili obavy zo samotnej vojny na Ukrajine (zo 78,2 percenta na 74 percent). Avšak obavy z rozpútania tretej svetovej vojny (73,6 percenta) a z rozšírenia vojnového konfliktu na Slovensko (70,3 percenta) veľmi mierne (na úrovni štatistickej chyby) narástli.
Veľká časť respondentov pociťuje tiež strach zo stavu slovenského zdravotníctva (81,2 percenta) a z popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku (65,8 percenta). Narástli aj obavy z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (68,8 percenta) a z pandémie koronavírusu (49,2 percenta), ktoré však sú – podobne ako začiatkom marca 2022 – najnižšie v porovnaní s obavami z ostatných skutočností.
Pochodujúci vojaci. Zdroj: iStockphoto.com
Ako sme ochotní bojovať za Slovensko
Na otázku zameranú na ochotu bojovať za svoju krajinu, ak by na Slovensku vypukla vojna, odpovedalo kladne iba 27,5 percenta respondentov, záporne 37,1 percenta respondentov a odpoveď „neviem“ zvolilo 35,4 percenta respondentov.
O niečo častejšie by boli ochotní bojovať muži (33,5 percenta) ako ženy (21,7 percenta), ale muži taktiež častejšie ako ženy odpovedali na túto otázku záporne. V prípade mužov to bolo 39,6 percenta, v prípade žien len 34,7 percenta, pričom ženy odpovedali najčastejšie „neviem“.
Nízku ochotu bojovať za svoju vlasť dokumentuje i medzinárodný Výskum európskych hodnôt z roku 2017, ktorého výsledky znázorňuje nasledujúca tabuľka.
Zdroj: Seesame/SAV. Grafika: CVTI SR
Muži nad 60 rokov sú viac ochotní bojovať za Slovensko ako muži do 40 rokov. Ochota bojovať za Slovensko súvisí s dôverou v inštitúcie, ako sú vláda, parlament či prezidentka, ale tiež s dôverou k médiám či zamestnávateľom.
Za Slovensko by boli tiež ochotnejší bojovať respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by malo geopoliticky stáť na strane Západu (EÚ a NATO). Naopak, respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by malo stáť na strane Ruska, by boli ochotní bojovať menej. Podobne platí, že za Slovensko sú ochotnejší bojovať prívrženci členstva v NATO. Bojovať sú menej ochotní vysokoškolsky vzdelaní respondenti.
Pre lepšiu porovnateľnosť dát z jednotlivých výskumov uvádzame ochotu mužov vo veku 18 – 60 rokov bojovať za svoju krajinu. V európskom porovnaní mali v tomto výskume nižšiu ochotu bojovať ako Slováci iba Taliani a Španieli. V porovnaní s rokom 2017 však ochota Slovákov vo veku 18 – 60 rokov bojovať za svoju vlasť klesla z 56,4 percenta na súčasných 32,5 percenta.
„Veľmi nízka ochota bojovať za Slovensko môže súvisieť nielen s nízkou dôverou v niektoré inštitúcie a štát, ale tiež s istou geopolitickou rozpoltenosťou. Dôležitým kontextom je tiež história. Na Slovensku nemáme tradíciu heroizovať svoje ozbrojené sily a na rozdiel od iných štátov či národov sme ani v minulosti nevybojovali žiadne väčšie úspešné ozbrojené konflikty či povstania,“ dodáva sociológ Robert Klobucký zo Slovenskej akadémie vied.
„Nižšiu ochotu bojovať za Slovensko v roku 2022 než v roku 2017 možno interpretovať tak, že keďže dnes je vojna skutočnosťou, ktorá sa odohráva tesne za hranicami Slovenska a každodenne vidíme jej dôsledky, respondenti svoju ochotu bojovať za vlasť posudzujú menej idealisticky než v roku 2017. Viac ochotní bojovať sú najmä starší muži, ktorí si prešli povinnou vojenskou službou počas studenej vojny, ich otcovia bojovali v 2. svetovej vojne, a teda boli socializovaní do príbehov o vojne a hrdinskom boji proti nepriateľom,“ dopĺňa sociálna psychologička Barbara Lášticová zo Slovenskej akadémie vied.
Použité výskumy:
Ako sa máte, Slovensko?, Február / marec 2022, MNFORCE, Seesame, SÚ SAV a ÚVSK SAV, 24.2. – 1.3.2022., N=1000;
Ako sa máte, Slovensko?, Marec / apríl 2022, MNFORCE, Seesame, SÚ SAV a ÚVSK SAV, 31.3. – 7.4.2022., N=1000;Výskum európskych hodnôt 2017, EVS (2020). European Values Study 2017: Integrated Dataset (EVS 2017). GESIS Data Archive, Cologne. ZA7500 Data file Version 4.0.0, https://doi.org/10.4232/1.13560.
Použité výskumy sú reprezentatívne pre online populáciu Slovenska.
Zdroj: TS Seesame
(GL)
