VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Udržateľná spoločnosť vyžaduje aj zmenu myslenia

VEDA NA DOSAH

Prechod od lineárnej k cirkulárnej ekonomike je kľúčovým cieľom EÚ. Vedkyňa Tatiana Kluvánková hovorila o tom, ako ho dosiahnuť.

Porovnanie lineárnej a udržateľnej ekonomiky. Zdroj: iStockphoto.com

Rozdiel medzi lineárnou a udržateľnou (cirkulárnou) ekonomikou. Zdroj: iStockphoto.com

Prof. Mgr. Tatiana Kluvánková, PhD., sa zaoberá manažmentom globálnej zmeny, predovšetkým zmenou správania s cieľom transformácie spoločnosti smerom k udržateľnosti a ochrane klímy. Riadi oddelenie strategických environmentálnych analýz SLOVAKGLOBE, ktoré je spoločným pracoviskom Ústavu ekológie lesa SAV a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Vedie Laboratórium experimentálnych spoločenských vied, ktoré sa zaoberá simuláciami zmeny správania a prechodu na uhlíkovo neutrálnu spoločnosť a prednáša na Slovenskej technickej univerzite.

V rámci pravidelného podujatia Veda v CENTRE, ktoré pre širokú verejnosť organizuje raz do mesiaca Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave, mala nedávno prednášku na tému Udržateľná ekonomika v turbulentných časoch.

Lineárny chod hospodárstva sa nedá udržať

Naša planéta sa otepľuje od konca 20. storočia. Príčinou je rast koncentrácie skleníkových plynov, predovšetkým CO2 v atmosfére, ktorá dosahuje najvyššiu úroveň za posledných 800 000 rokov a ďalej rastie. Predstavitelia 196 krajín sveta v Paríži 2015 podpísali takzvaný Parížsky dohovor, ktorým sa zaviazali, že tento neblahý trend zvrátia. K natoľko zásadnej zmene, akú by planéta a spoločnosť potrebovala, ale nedošlo. „Najväčším hýbateľom zmeny sa stala až malá školáčka Greta Thunberg s veľmi dôležitým poznaním, že zmena je v nás – u jednotlivca, rodiny a celej krajiny,“ hovorí Tatiana Kluvánková. Dodáva, že túto nevyhnutnú globálnu zmenu možno zároveň považovať za spoločenskú zmenu, keďže ide o potrebu zmeniť svoje dennodenné správanie. Spája sa s ňou nielen zmena nášho vnútorného postoja, ale aj hospodárenia v podobe prechodu od lineárnej ekonomiky k cirkulárnej ekonomike. Keďže ľudská populácia stále narastá, zabezpečiť udržateľný chod hospodárstva v lineárnej podobe je nemožné.

Tatiana Kluvánková - manažment globálnej zmeny SAV

Tatiana Kluvánková počas prednášky Udržateľná ekonomika v turbulentných časoch v rámci podujatia Veda v CENTRE v CVTI SR. Zdroj: YouTube CVTI SR

„Lineárne hospodárstvo, ktoré v súčasnosti na svete prevláda, vychádza z ťažby prírodných surovín. Tieto suroviny sa využívajú vo výrobe, distribúcii aj spotrebe a niektoré z nich sa v premenenej forme stávajú odpadom. Na Slovensku pripadá denne 1,2 kg odpadu na obyvateľa. V našich podmienkach je navyše naďalej prevažne viac ako 50 percent odpadu na skládkach.“

Ekonomika bez odpadu?

Prechod od lineárneho hospodárstva k cirkulárnemu však vylučuje, aby prírodné zdroje končili ako odpad. Cirkulárna ekonomika (to, čomu hovoríme aj udržateľná ekonomika) je systém, v ktorom sa už pri vytváraní produktu myslí na to, aby bol recyklovateľný a nezanechal v prírode žiaden škodlivý odpad. Dobrým príkladom je drevo. Drevený nábytok či stavebný materiál sa po tom, ako doslúži, môže recyklovať a použiť na výrobu papiera a napokon doslúžiť na výrobu energie, pričom takto uvoľnený CO2 opätovne zachytí nová generácia lesa.

Tatiana Kluvánková hovorí, že prechod k cirkulárnej ekonomike musia podporiť aj politiky jednotlivých štátov, o čo sa Európska únia pokúša už vyše 20 rokov. „Počnúc kohéznou politikou EÚ (jej podstatou je znižovanie rozdielov medzi regiónmi v hospodárstve aj sociálnom vývoji – pozn. red.), pokračujúc summitom vo waleskom Cardiffe v roku 1998 (kde bol prijatý akčný plán na odstraňovanie inštitucionálnych, regulačných a daňových bariér a na podporu financovania dynamicky sa rozvíjajúcich malých a stredných podnikov – pozn. red.). Tieto ciele sa podarilo presadiť v niektorých európskych zákonoch, napríklad v zákone o vodách, ale nie komplexne,“ konštatuje vedkyňa.

Ďalej pripomína iniciatívu Európa 2020, ktorá zhruba pred 10 rokmi určila, že prechod k nízkouhlíkovému a zdrojovo efektívnemu hospodárstvu sa dá dosiahnuť systémovou zmenou v ekonomickom myslení celej spoločnosti. „Avšak nástroje na uplatnenie tohto princípu sú nedostatočné, formalistické a málo stimulujúce k zmene správania,“ opäť konštatuje Tatiana Kluvánková a spomína nový pojem. Je ním Agenda 2030, ktorá prináša konkrétne návrhy a kroky pre zmenu tohto systému.

Potrebujeme efektívnejšie nástroje

V Agende 2030 je dôležitá najmä zmena v obehovom hospodárstve, ktorej podstatou je prepojenie jednotlivých sektorov napríklad cez odpadový sektor. Znamená to napríklad prepojenie strojárskeho priemyslu s cestovným ruchom a poľnohospodárstvom tak, že medzi nimi bude integrovaný prístup k využívaniu zdrojov, ale aj k starostlivosti o prostredie. Tento princíp vyžaduje prijatie troch základných princípov. A to je znovu vyžitie, zníženie odpadov a recyklácia, známe aj pod pojmom 3R z anglického reuse – reduse – recycle. „Takto by sa znížil dopyt po prírodných zdrojoch, ekonomika by mohla prežiť v udržateľnom stave a zároveň by nepoklesla životná úroveň,“ vysvetľuje Tatiana Kluvánková.

Ako príklad vedkyňa uvádza iniciatívu Smart Water Domain pre opätovné použitie komunálnych vôd. Keďže Európa patrí do časti sveta, kde je najvyššia spotreba vody v domácnostiach, jej cieľom je dosiahnuť používanie vody z domácností. Tú možno po prečistení používať ďalej ako úžitkovú vodu v priemysle a v poľnohospodárstve. „Ide to medzinárodný projekt 15 krajín, ktorý je súčasťou japonsko–európskej schémy s cieľom zmeniť ľudské správanie v ekonomickom sektore na úrovni obcí, aby sme dokázali premeniť odpadové vody na zdroj.“

„Motivačné nástroje na podporu udržateľnej ekonomiky sú tradične finančné alebo dobrovoľné. Sú to rôzne podporné schémy, pôžičkové granty, úľavy na dani, dotácie pre tretí sektor, ale aj certifikáty alebo podporné platby. Podľa môjho názoru predstavujú dve tretiny celkového objemu prostriedkov, ktoré je možné získať na podporu udržateľnej ekonomiky. Tá posledná tretina predstavuje to, čo musí vychádzať z vôle občanov, verejnosti a skupín, ktorých sa zmena týka. Je viazaná na pojem spoločenské inovácie, čiže je to aktivita zdola, ktorá však dokáže zmeniť spoločenskú prax,“ zdôrazňuje odborníčka. Vymenúva, že ide o iniciatívy susedských neformálnych zoskupení, malých podnikateľov, jednotlivcov, malých obcí či rôznych záujmových skupín. „Tieto skupiny sú schopné veľmi efektívne reagovať na spoločenské výzvy a zvýšiť kvalitu života vo svojom okolí, lebo presne vedia, čo pre jej zvýšenie potrebujú.“

Zmena musí prísť aj zdola

projekte SIMRA sa odborníci venovali práve konceptu spoločenských inovácií vo vidieckych regiónoch, ktoré sú postihnuté marginalizáciou, pretože majú zhoršené podmienky ekonomického rozvoja a na vyše 20 prípadových štúdiách preukázali, že môžu byť zaujímavou motiváciou aj stimulom. „Tento proces je závislý od spolupráce troch aktérov – štát, trh a verejnosť. Vie efektívne zvýšiť schopnosť rozhodovať a efektívne priniesť nové myšlienky, je vhodný pre rôzne sociálne podniky, či už poľnohospodárske, priemyselné, alebo obecné, ktoré dokážu rozvinúť chýbajúce služby v danej komunite a umožňuje inkluzívnosť spoločnosti. Tento koncept je vhodný na to, aby pomohol vytvoriť nástroje k prechodu k udržateľnej ekonomike.

Avšak v súčasnosti najdôležitejším dokumentom, ktorý zasahuje do zmeny smerom k udržateľnej ekonomike, je Európska zelená dohoda prijatá v decembri 2019 s cieľom dosiahnuť v Európskej únii klimatickú neutralitu do roku 2050.

Prepojenie Európskej zelenej dohody s Plánom obnovy

„Zelená európska dohoda sa zaoberá transformáciou hospodárstva na obehové v desiatich oblastiach. V postcovidovom období plánuje prepojiť implementáciu Európskej zelenej dohody s Plánom obnovy, ktorý si všetky štáty EÚ dostali za úlohu vytvoriť. Slovenská republika prijala veľmi štedrý plán pre zelené Slovensko. Viac ako tretinu eurofondov, ktoré má k dispozícii, plánuje využiť práve na oblasť udržateľnej ekonomiky – v energetike, obnove budov, modernizácii železníc a dekarbonizácii priemyslu. Otázne je, nakoľko je reálne to uskutočniť, vzhľadom na to, že mechanizmus čerpania bude prepojený na Zelenú dohodu a tam došlo v dôsledku pandémie k výraznej zmene.“

Tatiana Kluvánková vysvetľuje, že pôvodné financie určené na transformačný fond – to je najväčší objem peňazí určených na revitalizáciu, najmä zaostávajúcich regiónov -, sa znížil. Ale je viazaný na zdroje, ktoré je možné získať kompetetívnym prístupom z fondov určených na regionálny a sociálny rozvoj Európskej únie a vyžaduje národné kofinancovanie.

Ďalej sa znížil rozpočet na vedecké programy Horizont Európa z pôvodne plánovaných 13,5 miliárd eur na 5 miliárd eur. „Znamená to, že transformačným mechanizmom je venovaná podstatne menšia vedecká podpora. Bude možná, ale bude viazaná na spoluprácu s praxou, čiže vedci budú nútení pracovať aj pod vedením exekutívy a priemyselných magnátov a nebudú vo svojom bádaní slobodní,“ vysvetľuje.

Plagat Veda v CENTRE o udrzateľnej ekonomike. Zdroj: CVTI SR

Prednáška Ekonomika v turbulentných časoch je stále dostupná na Youtube CVTI SR aj na portáli Veda na dosah.  Zdroj: CVTI SR

Budeme schopní čeliť konkurencii?

Treťou zmenou je, že Strategický fond pre investície sa presunul do Fondu pre spravodlivú tranzíciu. „Celá táto zmena spôsobuje to, že bude veľmi dôležitá kompetentnosť národných vlád, aby sa presadili záujmy krajín v silnej konkurencii, ktorá nastane pri uchádzaní sa o tie prostriedky. Toto je, myslím, veľký problém Slovenska, že nedisponuje takým aparátom, ktorý by bol schopný efektívne zabezpečiť v konkurencii ostatných krajín EÚ, aby sme sa dostali k výraznému balíku peňazí. To, či bude Zelená dohoda nádej pre Slovensko a pre jeho transformáciu na uhlíkovo neutrálnu krajinu, je zatiaľ otázne,“ hovorí vedkyňa naznačujúc, že o peniaze z fondov sa treba vedieť uchádzať správnym spôsobom.

Ďalej sa v jej prednáške dozviete napríklad o iniciatíve uhlíkového lesníctva. Vzhľadom na to, že sa nachádzame v miernom pásme a máme dosť lesov s významným potenciálom zachytávať uhlík v krajine, je táto iniciatíva pre Slovensko veľkou výzvou. Celé video je k dispozícii na Youtube CVTI SR, ale aj na stránke portálu Veda na dosah.

(GL)

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.