Andský hantavírus, ktorý sa rozšíril na palube námornej lode Hondius, sa totiž správa zásadne inak než koronavírus SARS-CoV-2.
Nie každý nebezpečný vírus automaticky predstavuje globálnu hrozbu. Pre vznik pandémie je rozhodujúce najmä to, ako efektívne sa dokáže šíriť medzi ľuďmi. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/Svitlana Pietukhova
Prečítajte si viac o vedcovi
Holandská námorná loď Hondius vyplávala 1. apríla 2026 z južnej Argentíny približne so 150 pasažiermi a členmi posádky na palube na expedičnú plavbu cez Atlantický oceán. Len 11 dní po začiatku plavby zomrel 70-ročný muž po tom, čo sa uňho objavila horúčka, bolesti hlavy a bolesti brucha. Po infikovaní ďalších cestujúcich Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) identifikovala loď ako miesto výskytu hantavírusu.
Spočiatku bola loď zadržaná pri pobreží Kapverdských ostrovov a neskôr dostala povolenie plaviť sa smerom ku Kanárskym ostrovom pre zakotvenie v prístave Granadilla na najväčšom z ostrovov Tenerife z dôvodu ďalšieho vyšetrovania.
Podľa hypotézy Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) sa niektorí cestujúci lode nakazili hantavírusom počas pobytu v Argentíne pred nalodením na loď MV Hondius. Hantavírus je v Argentíne endemický, čo znamená, že vírus je tam stále prítomný a má predvídateľnú a relatívne stabilnú prevalenciu.
K dátumu publikovania článku sa počet nahlásených prípadov hantavírusu spojených s loďou zvýšil na 11, z toho 9 bolo potvrdených a 2 pravdepodobné. Traja ľudia už vírusu podľahli. Na palube medzi pasažiermi a posádkou lode neboli Slováci.
Správy o výskyte hantavírusu na palube výletnej lode MV Hondius u mnohých ľudí okamžite vyvolali spomienky na začiatok pandémie ochorenia COVID-19. Uzavretý priestor, karanténa cestujúcich a obavy z ďalšieho šírenia totiž nápadne pripomínajú situáciu z roku 2020. Odborníci však upozorňujú, že podobnosť je skôr povrchná. Andský hantavírus (Andes), patriaci medzi hantavírusy, sa totiž správa zásadne inak než SARS-CoV-2.
Čo je hantavírus?
Hantavírusy sú skupinou vírusov prenášaných najmä hlodavcami. Ľudia sa zvyčajne nakazia vdýchnutím drobných častíc z moču, trusu alebo zo slín infikovaných myší a potkanov. Andský hantavírus, ktorý sa prirodzene vyskytuje v Južnej Amerike, je výnimočný tým, že ako jediný známy hantavírus dokáže za určitých okolností preskakovať aj z človeka na človeka.
Práve táto schopnosť vyvolala obavy, že by mohol predstavovať novú globálnu hrozbu. Virológovia však zdôrazňujú, že medzi občasným medziľudským prenosom a vírusom schopným rozpútať pandémiu je obrovský rozdiel. SARS-CoV-2 sa šíril mimoriadne efektívne vzduchom a infekčný bol už pred objavením sa príznakov. Andský hantavírus sa prenáša podstatne ťažšie a zvyčajne vyžaduje dlhodobý blízky kontakt, napríklad v domácnostiach, medzi partnermi alebo pri starostlivosti o chorého.
Hantavírus má guľovitý až mierne nepravidelný tvar a patrí medzi obalené RNA vírusy. Pod elektrónovým mikroskopom je viditeľný jeho lipidový obal posiaty výbežkami bielkovín, ktoré mu umožňujú prenikať do buniek hostiteľa. Prenášajú ho predovšetkým hlodavce. Kontakt s týmito patogénmi môže spôsobiť hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom alebo hantavírusový pľúcny syndróm.
Hantavírus má guľovitý až mierne nepravidelný tvar a patrí medzi obalené RNA vírusy. Zdroj: iStock.com/wildpixel
Aj podľa virológa SAV Borisa Klempu sa hantavírusu netreba obávať ako možnej novej pandémie. V rozhovore pre Denník N vysvetľuje, že prípady nákazy sa objavujú pravidelne aj na Slovensku, pričom najviac prípadov evidujú na východe krajiny. Podľa údajov Národného referenčného centra pre arbovírusy a hemoragické horúčky Úradu verejného zdravotníctva SR bolo v roku 2025 evidovaných 68 prípadov nakazenia hantavírusom a nijaké úmrtie.
Vírus podľa virológa úzko súvisí s prírodnými cyklami premnoženia hlodavcov. Po rokoch s dostatkom potravy môže narásť aj počet infekcií u ľudí. Nejde však o situáciu podobnú pandémii ochorenia COVID-19, keďže hantavírus sa vo väčšine prípadov neprenáša z človeka na človeka.
Klempa prezradil, že hantavírus v minulosti prekonal aj on sám. Ochorenie sa uňho prejavilo vysokými horúčkami a únavou, no bez trvalých následkov. Ďalej zdôraznil, že aktuálny výskyt na výletnej lodi v Atlantickom oceáne považuje za raritnú zhodu nešťastných okolností, nie za začiatok ďalšej globálnej hrozby.
Ochorenie môže mať variabilný priebeh. V časti populácie pripomína silnejšiu chrípku s horúčkami, bolesťami svalov či únavou, no v niektorých prípadoch môže zasiahnuť obličky alebo pľúca. Európske typy hantavírusu bývajú spravidla miernejšie než niektoré kmene v Amerike vrátane vírusov Andes či Sin Nombre.
Dôležité je dodržiavať preventívne opatrenia. Pri upratovaní uzavretých priestorov vetrať, nemanipulovať so suchým trusom a používať ochranné pomôcky.
Paniku podľa Klempu netreba šíriť, pretože hantavírus patrí medzi známe zoonózy, ktoré odborníci sledujú už desaťročia. Andský hantavírus poznáme od deväťdesiatych rokov a odvtedy spôsobil viaceré lokálne ohniská nákazy v Argentíne a Čile. Napriek tomu sa nikdy nepriblížil správaniu typickému pre pandemické vírusy.
Hlodavce a klíma menia epidemiologickú situáciu
Hantavírusy pritom nie sú problémom len Južnej Ameriky. V Európe sa najčastejšie objavujú viaceré druhy ortohantavírusov, napríklad Puumala či Dobrava-Belgrade, ktoré môžu spôsobovať hemoragickú horúčku s poškodením obličiek. Ohniská sa pravidelne objavujú najmä v Nemecku, Rakúsku, Slovinsku či na Balkáne.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) upozorňuje, že počet prípadov býva silne naviazaný na populačné cykly hlodavcov. Po rokoch s dostatkom potravy, napríklad bukvíc alebo žaluďov, často prudko narastie počet myší a hrabošov a s nimi aj riziko infekcie u ľudí.
Vedci upozorňujú, že klimatické zmeny, miernejšie zimy a rastúci kontakt človeka s prírodným prostredím môžu v budúcnosti zvyšovať riziko prenosu podobných infekcií.
Ekvivalentný trend dnes epidemiológovia sledujú aj pri kliešťových a komárích vírusoch. Slovenské úrady verejného zdravotníctva pravidelne monitorujú napríklad vírus západonílskej horúčky či vírus Usutu v populáciách komárov naprieč krajinou.
V čom sa líši od koronavírusov?
Hantavírus sa na človeka najčastejšie prenáša z infikovaných hlodavcov, najmä vdýchnutím častíc z ich trusu, moču alebo slín. Koronavírusy (napríklad SARS-CoV-2) sa šíria primárne medzi ľuďmi, najmä vzduchom v podobe aerosólov pri dýchaní, rozprávaní či kašli.
Dôležitým rozdielom je priebeh ochorenia. Pri ochorení COVID-19 ľudia prenášali vírus ešte pred tým, než sa cítili chorí, čo výrazne komplikovalo kontrolu pandémie. Pri hantavíruse sa zdá, že infekčnosť rastie najmä v období, keď už má pacient výrazné príznaky, ako je horúčka, dýchacie ťažkosti a celkové zhoršenie stavu. Takíto pacienti bývajú rýchlo hospitalizovaní, čím sa možnosti ďalšieho šírenia prirodzene obmedzujú.
Hantavírus môže spôsobovať veľmi ťažké ochorenia s vysokou úmrtnosťou, zatiaľ čo SARS-CoV-2 mal nižšiu individuálnu smrtnosť, ale extrémne vysokú schopnosť šírenia. Práve táto kombinácia robí koronavírusy pandemicky nebezpečnejšími.
Smrtiace ochorenie bez špecifickej liečby
S rastúcim mediálnym záujmom sa na sociálnych sieťach objavilo aj množstvo nepresných alebo prehnaných tvrdení. Na Reddite a diskusných fórach sa napríklad šírili obavy, že hantavírus môže masovo prenášať každá domáca myš či potkan. Odborníci však upozorňujú, že riziko pri domácich chovoch je extrémne nízke a väčšina prípadov súvisí s kontaktom s voľne žijúcimi hlodavcami.
Samotné ochorenie pritom rozhodne nemožno podceňovať. Hantavírusový pľúcny syndróm patrí medzi veľmi nebezpečné infekcie a úmrtnosť z amerických kmeňov vrátane andského hantavírusu môže dosahovať až 50 percent. Neexistuje naň špecifický antivírusový liek ani schválená vakcína. Liečba spočíva najmä v intenzívnej podpornej starostlivosti, v monitorovaní dýchania a stabilizácii organizmu.
Vysoká smrtnosť paradoxne znižuje pandemický potenciál vírusu. Epidemiológovia opakovane pripomínajú, že pre vznik pandémie nie je najdôležitejšie, aký smrtiaci vírus je, ale ako ľahko sa dokáže prenášať medzi ľuďmi. Vírusy, ktoré infikovaných rýchlo vyradia z bežného života, majú často menej príležitostí na masové šírenie.
Veda v rýchlejšom pohybe
Súčasná situácia však ukazuje aj pozitívnu stránku globálnej vedeckej spolupráce. Laboratóriá dokázali veľmi rýchlo sekvenovať genetický kód vírusu a podeliť sa o údaje s výskumníkmi po celom svete. V Spojených štátoch už dokonca vznikli nové PCR testy schopné zachytiť infekciu v skorom štádiu, ešte pred zhoršením príznakov, a krajina sa pripravuje na testovanie vracajúcich sa cestujúcich z výletných lodí.
Odborníci zdôrazňujú dve podstatne previazané skutočnosti. Andský kmeň hantavírusu treba brať vážne, no zároveň neexistujú dôkazy, že by mohol spôsobiť pandémiu podobnú ochoreniu COVID-19.
Podľa príspevku Svetovej zdravotníckej organizácie na sieti X riziko pre verejnosť zostáva nízke a doterajšie prípady naznačujú skôr obmedzené lokálne šírenie než začiatok novej globálnej krízy.
Zdroje: CBS News, Denník N, Harvard T.H. Chan School of Public Health, WIRED, TASR, Reddit, Medicína, X (Twitter)
(zh)
