Jubilejný ročník konferencie Férová akadémia ocenil aj dve dámy, ktoré stáli pri jej zrode, sociálnu antropologičku Alexandru Bitušíkovú a filozofku a feministku Marianu Szapuovú.
Zľava koordinátorka Férovej akadémie Zuzana Staňáková, profesorka Alexandra Bitušíková, docentka Mariana Szapuová a Lenka Belicová, spoluzakladateľka organizácie SAVIA – Slovenská Asociácia Výskumníčok a Inovátoriek. Všetky štyri dámy stáli pri zrode konferencie Férová akadémia. Zdroj: CVTI SR
Piaty jubilejný ročník konferencie Férová akadémia, ktorá sa konala 12. mája 2026 v priestoroch Centra vedecko-technických informácií SR, ponúkol komplexný pohľad na tému rodovej rovnosti so zameraním na rodovú rovnosť v perspektíve intersekcionálneho prístupu.
Dôraz na férovosť a inkluzívne prostredie vyzdvihol hneď v úvode aj Róbert Gálik, generálny riaditeľ Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), ktorý sa auditóriu prihovoril ako prvý. „Je našou prioritou, ale aj naším záväzkom, aby vo všetkých projektoch, ktoré realizujeme pre vedeckovýskumnú, ale aj akademickú obec, boli zahrnuté prvky férovosti, inklúzie a rodovej rovnosti.“
Poslanie Férovej akadémie
Čo je poslaním Férovej akadémie, výstižne pomenovala v rámci úvodného príhovoru jedna z koordinátoriek Férovej akadémie Zuzana Vávrová z Národného kontaktného bodu pre rodovú rovnosť vo výskume a inováciách pri CVTI SR, ktorá podujatie moderovala: „Férová akadémia nie je len názov dnešného dňa, je to aj vízia prostredia, kde o úspechu rozhoduje talent a odbornosť a nie systémové bariéry či predsudky.“
Koordinátorka Férovej akadémie Zuzana Staňáková z Národného kontaktného bodu pre rodovú rovnosť vo výskume a inováciách z CVTI SR, ktorá konferenciu od jej zrodu formovala, koordinovala a dodávala jej jasný smer, hosťom priblížila zameranie tohtoročnej konferencie, ktorá sa venovala významu uplatňovania intersekcionálneho prístupu v rodovej rovnosti vo výskume a v inováciách. Diskusia sa zamerala na šírenie dát, kariérne trajektórie a rodičovstvo, rodovo citlivé hodnotenie grantov a zastúpenie na líderských pozíciách vo verejnom sektore.
Témy Férovej akadémie 2026
Ako po minulé roky, tak aj tento rok konferencia otvorila témy, o ktorých sa v akademickom prostredí často hovorí len okrajovo, no ktoré majú vplyv na kvalitu výskumu, dôveru vo vedu aj na fungovanie akademických inštitúcií.
Prvý panel s medzinárodným zastúpením otvoril širší pohľad na súčasné výzvy a prebiehajúci diškurz v oblasti inkluzívnej rodovej rovnosti v európskom výskume a v inováciách. Jednou z tém bol aj medzirezortný dialóg a možnosti spolupráce a prienikov medzi aktérmi, ktorí sú zapojení do tvorby vedeckých a výskumných politík na Slovensku. Ďalšími významnými témami, ktoré Férová akadémia otvorila, boli podpora stratégií na pomoc riešenia rodovo podmieneného násilia v akademickom a vo výskumnom prostredí, ako aj to, ako systémovo podporovať ženy vo výskume a v inováciách.
Jörg Müller: inetersekcionalita z pohľadu dát
Prvé dve prednášky, ktoré zazneli na tohtoročnej Férovej akadémii, priniesli zahraniční hostia, experti z Európskeho centra excelentnosti pre inkluzívnu rodovú rovnosť z Universitat Oberta de Catalunya v Barcelone. Boli nimi sociologička Rachel Louise Palmén a sociológ Jörg Müller.
Jörg Müller, ktorý sa ako sociológ špecializuje na rodovú rovnosť, vo svojej prednáške priniesol pohľad na intersekcionalitu, a to od teoretických základov až po praktické otázky týkajúce sa zberu a analýzy dát. V úvode priblížil samotný pojem konceptu intersekcionalita, ktorý v roku 1989 formulovala Kimberlé Crenshawová na základe prípadu diskriminácie žien čiernej pleti v spoločnosti General Motors. „Diskriminácia má mnoho rozmerov. Týka sa pohlavia, rodovej identity, rasy, etnickej príslušnosti, sociálnej triedy či sexuálnej orientácie. Keď hovoríme o intersekcionalite, snažíme sa zistiť, či sa niektoré z týchto faktorov u konkrétnych ľudí skutočne prelínajú – čo sa často stáva –, a ak áno, ako to zhoršuje diskrimináciu a bráni rovnosti. Ako to v skutočnosti zhoršuje marginalizáciu.“
Jörg Müller v prednáške zdôraznil, že intersekcionálna analýza nie je len o pridávaní ďalších kategórií do dát, ale o skúmaní toho, ako sa rôzne formy moci a diskriminácie navzájom prelínajú a ako ovplyvňujú životné skúsenosti ľudí.
Ak ide o dáta, nestačí podľa neho hovoriť len o marginalizovaných skupinách, ale treba skúmať aj samotné centrum moci, ktoré reprodukuje nerovnosti a bráni ženám či menšinám dostať sa na vyššie pozície. Genialita a moc sa spájajú najmä s vysokým príjmom, mužským pohlavím či majoritným etnikom. Spomenul článok, ktorý hovorí v súvislosti s koncentráciou moci o tzv. Glumovom efekte (odkazuje na Gluma z Pána prsteňov), ktorý existuje aj v akademickom prostredí. Ak chceme pochopiť, prečo dochádza k vylúčeniu a vertikálnej segregácii a prečo sa len veľmi málo žien dostáva na vysoké pozície, musíme sa pozrieť bližšie na samotné centrum moci, pri ktorom si vysokopostavení výskumníci privlastňujú vedomosti a zdroje, čím znevýhodňujú najmä mladých vedcov a mladé vedkyne, doktorandov a doktorandky a marginalizované skupiny.
Rachel Palmén: intersekcionalita z pohľadu projektu INSPIRE
Rachel Palmén hovorila o kľúčových zisteniach týkajúcich sa intersekcionality v rámci projektu INSPIRE (európsky projekt financovaný z programu Horizon Europe, prebieha v rokoch 2022 – 2026), ako aj o niektorých podporných a vzdelávacích nástrojoch, ktoré v rámci projektu INSPIRE vyvinuli a ktoré by mohli pomôcť pri vytváraní rodovo inkluzívneho prístupu z intersekcionálneho hľadiska vo výskumných organizáciách.
Hlavným cieľom projektu INSPIRE je vytvoriť európske centrum excelentnosti svetovej úrovne a zároveň posilniť znalostnú základňu v oblasti intersekcionality. Projekt podporoval rôzne komunity praxe a vytvoril viaceré podporné centrá zamerané na šírenie poznatkov a skúseností. Celkovo bolo podporených 12 komunít praxe. Výskum sa venoval témam ako rodové nerovnosti, pracovné podmienky, príjmové rozdiely, kariérny rast či zastúpenie vo vedení, pričom sa zohľadňovali faktory ako pôvod alebo zdravotné znevýhodnenie. Osobitná pozornosť bola venovaná aj perspektíve Latinskej Ameriky a zisteniam zo správy She Figures 2024. Výsledky ukázali, že intersekcionalita zatiaľ nie je plnohodnotne integrovaná do politík a praxe a často zostáva skôr akademickým konceptom. Projekt preto vytvoril podporné balíčky, otvorené tréningové moduly a odporúčania pre tvorbu intersekcionálnych politík rovnosti vo vysokoškolskom vzdelávaní a výskume s cieľom pretaviť empirické poznatky do praktických riešení.
Intersekcionálny prístup
Ako ukázali výsledky projektu INSPIRE, intersekcionálne politiky zohľadňujúce viaceré aspekty sú stále skôr výnimkou napriek tomu, že EÚ už takéto politiky prijala. Sociologičky Rachel Palmén z Universitat Oberta de Catalunya a Oľga Gyárfášová z Univerzity Komenského v Bratislave, prodekanka pre medzinárodné vzťahy a doktorandské štúdium na Fakulte prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Dominika Vešelényiová a sociológ Jörg Müller z Universitat Oberta de Catalunya, hostky a hosť prvého panelu (Význam intersekčného prístupu v oblasti rovnosti pohlaví vo výskume a inováciách), priniesli svoje pohľady na danú problematiku.
Rachel Palmén zdôraznila význam participatívnych metód a bezpečných priestorov, ktoré umožňujú ľuďom anonymne sa podeliť o skúsenosti s diskrimináciou a nerovnosťou. Jörg Müller upozornil, že hoci EÚ podporuje intersekcionálne politiky, ich uplatňovanie je v jednotlivých krajinách veľmi rozdielne. Nedá sa pritom spoliehať len na prieskumy a dáta, obraz dokresľujú aj priame rozhovory s ľuďmi.
Slovenská sociologička Oľga Gyárfášová poznamenala, že hoci sme pred 20 rokmi ešte na Slovensku nepracovali s pojmom intersekcionalita, mnohé výskumy už dlhodobo uplatňovali koncept bez toho, aby o tom vedeli. Konkrétne išlo o projekt, ktorý sa zameriaval na ženy stredného veku a situáciu na trhu práce. Hoci vidí progres, vo výskume je intersekcionalita pomerne novým pojmom, ale v oblasti verejných politík a politík rodovej rovnosti je to z viacerých dôvodov absolútne neznámy a neuplatňovaný koncept. Jedným z projektov, ktorý by mohol prispieť k zmene, je európsky projekt SERIGO (Social Economy for Resilience, Inclusion and Good life in Rural areas).
Dominika Vešelényiová uviedla, že pre študentov so špeciálnymi potrebami majú na univerzite špeciálne centrum. Ak sa však stanú zamestnancami, chýbajú štruktúry, postupy či stratégie, ako s touto situáciou naložiť. Vyzdvihla tiež význam kvalitného zberu dát pri odhaľovaní skrytých nerovností a bariér v inštitúciách.
Pozrite si
Ženy, ktoré posúvajú vedu
Reflexie osobných skúseností dám, ale aj pánov, priniesol posledný panel (Ženy, ktoré posúvajú vedu: líderstvo a rozhodovanie vo výskume), v ktorom vystúpili Silvia Pastoreková (generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied), Bohunka Koklesová (rektorka Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave), Ronald Blaško (riaditeľ odboru priorít výskumnej a inovačnej agentúry) a Radomír Masaryk (prorektor pre vonkajšie vzťahy Univerzity Komenského v Bratislave). Práve prítomnosť dvoch mužov mala v diskusii o rodovej rovnosti veľký význam. V oblasti rodovej rovnosti v poslednom období dochádza k posunu aj vďaka zapájaniu mužských spojencov (v angl. male allies) do diskusií a iniciatív podporujúcich rovnosť.
Diskusia sa venovala postaveniu žien vo vedúcich pozíciách na univerzitách a vo výskumných inštitúciách, ako aj bariéram, ktorým stále čelia. Psychológ Radomír Masaryk zdôraznil, že zastúpenie žien v rozhodovacích funkciách je dôležitou témou, pričom za posledných 20 rokov nastal pozitívny posun, no participáciu žien je stále potrebné aktívne podporovať. Silvia Pastoreková upozornila na výzvy spojené so zosúlaďovaním vysokých funkcií a súkromného života. Pri budovaní Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied podľa nej zohrávalo kľúčovú úlohu vytváranie kvalitného a inkluzívneho pracovného prostredia, pričom práve ľudia vo vedení podľa nej formujú inštitucionálnu kultúru. Pozitívne hodnotila aj zmenu organizačnej štruktúry a sploštenie hierarchie, čo viedlo k vyššiemu zastúpeniu žien vo vedení.
Rektorka VŠVU v Bratislave Bohunka Koklesová hovorila o snahe meniť tradične patriarchálnu a hierarchickú kultúru školy smerom k otvorenejšiemu a spolupracujúcemu prostrediu, napríklad podporou transkatedrových projektov. Zdôraznila, že ženy vo verejnom priestore čelia výrazne silnejším nenávistným prejavom než muži a zvládanie verejných útokov býva často náročnejšie než riešenie interných kríz. Diskusia sa dotkla aj témy ženskej solidarity či rozdielov v sebavedomí, keďže ženy bývajú často menej sebavedomé, zatiaľ čo muži majú tendenciu svoje schopnosti nadhodnocovať.
Mimoriadne ocenenie: Osobnosť Férovej akadémie
Jubilejný ročník Férovej akadémie 2026 po prvýkrát ocenil aj dve dámy, a to sociálnu antropologičku Alexandru Bitušíkovú a filozofku a feministku Marianu Szapuovú za ich prínos k transformácii vedeckého prostredia na Slovensku. Obe dámy sú súčasťou konferencie Férová akadémia od začiatku a ako poznamenala Zuzana Vávrová, „stáli pri zrode tejto vízie a každý rok jej vdychujú nový život“.
Ocenením „Osobnosť Férovej akadémie“ chceli organizátori „vzdať úctu dvom výnimočným osobnostiam, ktoré sa dlhodobo a neúnavne zasadzujú za rodovú rovnosť, férovosť a inklúziu vo vede, výskume a akademickom prostredí na Slovensku“.
Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., získala ocenenie za svoju priekopnícku a vytrvalú prácu v oblasti rodových štúdií, za podporu študentstva a mladých výskumníčok a výskumníkov, ako aj za jej mimoriadny prínos k vytváraniu akademického prostredia založeného na rešpekte, kritickom myslení a solidarite. Prostredníctvom svojho pôsobenia v Centre rodových štúdií, v časopise Aspekt a vo svojej pedagogickej a mentorskej práci ovplyvnila celé generácie ľudí, ktorí dnes ďalej rozvíjajú hodnoty rodovej rovnosti v akademickom aj verejnom priestore.
Prof. PhDr. Alexandra Bitušíková, CSc., získala ocenenie za dlhodobé presadzovanie politík rodovej rovnosti vo výskume a vysokom školstve na Slovensku, ako aj za významné pôsobenie v európskych štruktúrach podporujúcich rodovú rovnosť vo vede a inováciách. Jej odborné líderstvo, strategická práca a medzinárodné pôsobenie významne prispeli k tomu, aby sa otázky rovnosti a inklúzie stali pevnou súčasťou akademických a výskumných politík.
„Férová akadémia je ako krásny patchwork“
Podľa profesorky Alexandry Bitušíkovej z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorá sa v oblasti rodovej rovnosti vo vede a výskume pohybuje už viac ako 25 rokov, sa v posledných rokoch situácia okolo rodovej rovnosti zlepšuje aj u nás. Prispel k tomu aj tlak z Európskej komisie, výsledkom čoho je i konferencia Férová akadémia. Profesorka Bitušíková vidí dôvod na optimizmus, keďže máme plány rodovej rovnosti. Chcela by sa však dožiť toho, že rodová rovnosť bude na univerzitách vnímaná ako hodnota. Podľa profesorky Bitušíkovej je dôležité i medzinárodné ukotvenie.
Docentka Mariana Szapuová vyzdvihla, že už máme dobrý teoretický aj empirický základ, vyžadujú si však pretavenie do praxe, aktivizmu, politickej praxe, na čo je potrebné fórum. Takým sa za tie roky podľa Mariany Szapuovej stala práve Férová akadémia, ktorá poskytla priestor na prepájanie rôznych perspektív, teoretických, praktických, aktivistických aj politických. „Celá Férová akadémia je ako krásny patchwork, ktorý dáva jeden kompaktný a pre mňa zmysluplný obraz,“ zhodnotila na záver 5. ročníka Férovej akadémie filozofka Mariana Szapuová.
„Obe laureátky svojou odbornou prácou, občianskou odvahou a osobným nasadením prispeli k tomu, že slovenské akademické prostredie je dnes otvorenejšie, citlivejšie a spravodlivejšie. Tento pilotný ročník ocenenia vnímame ako začiatok tradície, v ktorej chceme každoročne oceňovať osobnosti, ktoré sa významným spôsobom zasadzujú za vyrovnávanie šancí, podporu férovosti, inklúzie a spravodlivosti v akademickom prostredí na Slovensku. Ďakujeme im za ich dlhoročnú prácu, inšpiráciu a vytrvalosť,“ dodala na záver Zuzana Staňáková.
(zh)
