Výskumník popularizuje vedu, pretože chce predstaviť jej krásu a podeliť sa s poslucháčmi o emócie, ktoré to prináša.
Peter Szolcsányi v laboratóriu. Zdroj: CVTI SR
Chémia sa vo všeobecnosti považuje za zložitý vedný odbor. Prečo ste sa ju rozhodli popularizovať?
Neplánoval som sa stať popularizátorom chémie. Voľakedy som ani len netušil, že takáto aktivita existuje, vlastne si ma našla sama. Celé sa to začalo v detstve, keď som si veľa čítal o rôznych zaujímavých veciach z biológie a chémie. Neskôr, počas štúdia na gymnáziu, som pochopil, že všetko živé na Zemi funguje na báze chemických reakcií. Tie sa týkajú, samozrejme, aj nás, celého nášho prežívania od narodenia až po smrť. Smútok, radosť či hnev vieme asociovať s konkrétnymi molekulami a ich vzájomnými reakciami. Fascinovalo ma a zároveň nadchýnalo, že to všetko sa dá prostredníctvom chémie opísať, uchopiť a možno tomu môžeme porozumieť. Časom sa dostavilo nutkanie podeliť sa o to s ostatnými. Tak som si povedal, že to skúsim dať na papier. Najprv som si písal texty len tak pre seba a do zásuvky, potom som začal s blogmi na Denníku N, ale kľúčové boli články do časopisu .týždeň, ktoré mi Martin Mojžiš (fyzik a redaktor .týždňa, pozn. red.) láskavo začal publikovať.
O študentoch chémie a laikoch, ktorých nadchýna
Vydali ste aj knižku Súkromný život molekúl.
Po niekoľkých rokoch písania som zistil, že sa mi nazbieralo toľko textov, že by z toho mohla byť aj knižka. Veľmi ma prekvapilo, keď sa v krátkom čase vypredalo prvé vydanie a .týždeň narýchlo robil dotlač. Vtedy som si uvedomil, že o takýto spôsob popularizácie chémie asi je na Slovensku záujem. Postupne sa to nabaľovalo, učitelia ma začali pozývať do škôl na prednášky, festivaly, firmy ma volali na verejné diskusie a médiá na rozhovory. Nikdy som to neplánoval, ale vždy som rád prijal pozvanie na debatu o chémii. Teším sa, keď si ľudia chcú vypočuť rozprávanie o tom, aké chemické látky obsahuje čokoláda, ako funguje medicínska marihuana alebo čo sa s nami biochemicky deje, keď sme zamilovaní. To, že tým popularizujem chémiu, som si uvedomil až neskôr. Dnes to už považujem za najdôležitejší aspekt. Chémia je krásna a dôležitá, je v nás a okolo nás a ja by som ju bežným ľuďom rád ukázal práve takúto.
Pozrite si
Už roky prednášate chémiu na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Nie je oveľa ťažšie približovať ju laikom než jej študentom?
Posledných niekoľko rokov je to paradoxne presne naopak, ale to súvisí s aktuálnym stavom slovenských vysokých škôl. Po prvé, drvivá väčšina našich talentovaných a ambicióznych stredoškolákov odchádza po maturite študovať na univerzity do zahraničia, a po druhé, na našej fakulte, žiaľ, už roky nemáme prijímacie pohovory. Jedným z dôsledkov tejto kombinácie je fakt, že na seminári mám priemerne päť študentov, ktorých chémia baví, a zvyšných dvadsaťpäť tam sedí len preto, lebo sa dostali na vysokú školu bez prijímačiek. Keďže chémia je pre mňa celoživotným koníčkom, vášňou aj poslaním, prednášať takejto zostave je pre mňa psychicky náročné a frustrujúce.
Zakaždým nanovo hľadám motiváciu, aby som si to nedal znechutiť nezáujmom a ľahostajnosťou väčšiny študentov a dokázal v tom stále pokračovať. Veľmi ma baví učiť! A práve v tom mi nesmierne pomáhajú popularizačné prednášky, ktoré sú pre mňa ako emocionálne dobíjanie bateriek. Je fantastický pocit vidieť v očiach mladých ľudí úžas, keď sa dozvedia niečo zaujímavé. Vtedy si vždy poviem, že predsa len to má zmysel.
Ako popularizátor približujete chémiu pomocou jednoduchých prirovnaní, často aj s vtipom. Museli ste sa k tomu dopracovať alebo o nej prirodzene uvažujete takýmto spôsobom?
Rád rozprávam o chémii každému, koho zaujíma, od malých detí po dôchodcov. Je pravda, že je užitočné mať poruke vhodné prirovnania, primeraný slovník a zjednodušovať na nevyhnutnú možnú mieru, ale nie na úkor správnosti. Nehovoriac o tom, že ľudí skôr a viac zaujme niečo, čo sa ich bytostne týka, a navyše ak je to ešte podané odľahčeným spôsobom. Ale žarty si pri tom robím zásadne zo seba. Často to funguje, atmosféra sa potom rýchlo uvoľní a následná debata je bezprostredná a osviežujúca.
Tým sa moje popularizačné prednášky mierne odlišujú od tých univerzitných pre študentov chémie, ale nepovedal by som, že sa mi sprostredkúvajú ťažšie, len trošku inak. Pre mňa je dôležité, že sa môžem s poslucháčmi podeliť o niečo pekné, o emócie, ktoré to prináša. Pre mňa je to veľmi zaujímavé, objavné a vzrušujúce.
Peter Szolcsányi v Show Jana Krausa. Zdroj: Youtube
O chémii lásky a o tom, čo nám prináša jej poznanie
Médiá aj laické publikum s vami radi rozoberajú tému lásky ako reťazca biochemických reakcií, ktorý môže spustiť už len to, že si dvojica navzájom vonia. No keďže pre prírodu je hlavným účelom tohto „ošiaľu“ zrodenie nového jedinca, dala mu štart, vrchol aj koniec. Nedávno som sa stretla s názorom, že keď hovoríme o láske len ako o hre hormónov, degradujeme ju tým. Čo si o tom myslíte?
Vôbec si to nemyslím. Predsa ani poznanie biochemických procesov, vďaka ktorým tráviaci trakt spracúva potravu, nedegraduje trávenie. Či hovorím o fyziologických procesoch, ktoré sa dejú primárne v žalúdku a črevách, alebo o tých v mozgu a sekundárne v celom organizme, ide stále o to isté – o poznanie sveta v nás a okolo nás. Je to fascinujúce dobrodružstvo. Kdeže by sme tým lásku degradovali, naopak!
Keď už poznáme biochemickú štruktúru lásky, nevedeli by sme zabezpečiť, aby trvala večne? Bolo by menej rozvrátených rodín a možno by nastal aj svetový mier.
Nuž, teraz by niekto zas mohol protestovať, že tým degradujeme vzťahy, lebo veď vstupovať do romantických väzieb s nejakými hormónmi, ktoré by ich udržiavali, je neetické. Tak alebo onak, vždy je zle.
No pokiaľ ide o hormóny lásky, spomeniem aspoň oxytocín, ktorý sa považuje za molekulu napomáhajúcu vzťahovej väzbe partnerov. Ak sa majú dvaja ľudia spolu cítiť dobre, bez neho to nejde. Určite to nie je všeliek schopný vyriešiť párové rozchody. Mimochodom, táto fyziologická molekula má aj praktické využitie v medicíne. Injekčne sa používa na vyvolanie pôrodu a vo forme nosového spreja sa testuje jeho efekt na zlepšenie socializácie autistov.
My sme sebauvedomujúce sa živočíchy a zároveň biologické stroje. Naše vedomie, vyššie kognitívne funkcie, jazyk či kultúra sú prejavom a dôsledkom biochemických reakcií v našom mozgu. To ich nijako nedegraduje, práve naopak. Zatiaľ sú to len čriepky nášho poznania, ktoré zďaleka nemáme poriadne pospájané, o celom komplexnom mechanizme ani nehovoriac. Predstavte si ho ako obraz, z ktorého vidíte len zopár útržkov, ale zatiaľ netušíte, ako vyzerá celý. No len preto ho zaznávať či odmietať by bola číra hlúposť. Veď čo iné nám pomôže pochopiť fungovanie života než jeho poznanie?
O zvedavosti, náhode a tímovej práci
Prečo vás tak veľmi zaujímajú práve vonné molekuly?
Mám rád príjemné vône akéhokoľvek pôvodu, či už ide o vôňu dobrého jedla, kvetinového parfumu, vzduchu po daždi, alebo borovicového lesa. Fascinuje má obrovská diverzita vôní a pachov okolo nás, sú dôležitým komunikačným nástrojom. Čuch je pre mňa nenahraditeľný zmysel a navyše súvisí s chémiou, ktorá ma nesmierne baví.
Vonným látkam sa venujete aj v rámci základného vedeckého výskumu. Na ktoré svoje výskumné výsledky ste najviac hrdý?
Nepoužil by som slovo hrdý. Mňa to veľmi baví. Pre mňa je chémia koníček a výskum robím primárne zo zvedavosti. Študentom aj sebe kladiem stále kopu otázok. Keď mi niečo napadne, aj keď sa to môže javiť ako bláznovstvo, chcem to vyskúšať. Študenti z nášho labáku sa pri mojich nápadoch neraz tvária pochybovačne, ale nakoniec ich predsa len otestujú. V drvivej väčšine prípadov je výsledok na zahodenie, ale niekedy to vyjde a vtedy to naozaj stojí za to. Náhoda je veľmi dôležitý zdroj inovácie.
Svoju rolu zohrala napríklad vtedy, keď môj doktorand raz izoloval z reakcie neočakávaný vedľajší produkt, ktorý na naše veľké prekvapenie voňal úplne ako ananás. Určili sme jeho štruktúru a zistili sme, že molekula nebola v tom čase v odbornej literatúre opísaná. Zaujímavé bolo, že štruktúra novej molekuly v sebe kombinovala rôzne časti už známych ananásových molekúl, ale sama osebe bola unikátna rovnako ako jej vôňa. Z náhodného objavu bol napokon úspešný výskumný projekt. Niekto by si povedal, hm, to je len zábava a mrhanie peniazmi, veď z toho nie je ani nový liek, ani nové auto. To však ani nie je ambíciou základného výskumu. My sa snažíme prísť na veci, ktoré môžu zužitkovať iní, aplikační výskumníci, a nájsť ich praktické využitie.
Chcem zdôrazniť, že vo výskume sú absolútne kľúčoví študenti, diplomanti a doktorandi. Bez ich úsilia a umu by nebolo nič. Všetci sme jeden tím. To, čo robíme v laboratóriu, je z väčšej časti práca ich mozgov a rúk, ja ju len zastrešujem. Keď nám spolu niečo vyjde, cítim veľkú radosť, že sa im niečo zaujímavé a užitočné podarilo, že sa niečo nové naučili a že ich to možno posunulo ďalej odborne aj ľudsky. Cítim zadosťučinenie, že všetko úsilie, nervy, čas a peniaze mali zmysel.
Študenti sa na tomto výskume podieľajú v rámci štúdia?
V rámci povinného rozvrhu menej, oveľa viac v rámci svojho voľného času. O to viac je to obdivuhodné. Pri práci na svojich výskumných projektoch sa naučia kriticky myslieť a byť zdravo skeptickí, schopní pozrieť sa na svoje výsledky s odstupom, diskutovať s inými ľuďmi a obhájiť si argumenty, písať kvalitné publikácie a úspešné granty. No predovšetkým sa naučia mať otvorenú myseľ, byť pripravení na šťastnú náhodu a nepovažovať niečo vopred za nemožné, lebo iba prírodné zákony sú hranicou, ktorá nás definitívne limituje.
O typických črtách ľudstva
Ľudstvo sa ešte stále trápi s novým koronavírusom. Fakt, že jeho staršie varianty sa prejavujú aj stratou čuchu, znie v kontexte toho, čo ste práve povedali, až symbolicky. Možno nám ním príroda dáva najavo, že aj keď ju prestávame cítiť, stále tu vládne ona, nie my. Myslíte si, že sa z toho poučíme?
Nemyslím si. Už som dosť starý na to, aby som veril, že väčšina ľudí sa z niečoho zlého poučí. Jasné, že nám vládne príroda. Hoci si mnohí namýšľajú, že ľudstvo je korunou tvorstva, podľa mňa je skôr jej najväčším ohrozením. Iné živočíchy sa k svojmu životnému prostrediu a neraz aj k sebe správajú oveľa empatickejšie a zodpovednejšie než my. Nás charakterizuje skôr iracionalita, egoizmus a nezodpovednosť než zdravý rozum.
Pre ľudstvo je priam typické, že sa začne správať racionálne a rozumne až vtedy, keď vyčerpalo všetky ostatné možnosti. Veď pred hrozbou nového smrtiaceho vírusu varoval celý regiment vedcov už roky vopred, napriek tomu sme to trestuhodne podcenili. Bodaj by som sa mýlil, ale myslím si, že znova budeme musieť hasiť podobné záležitosti.
