Štúdia Ligy za duševné zdravie sa zamerala na adaptáciu medzinárodne používaných nástrojov psychickej pohody detí v slovenských školách.
Skríningový nástroj Pohodomer pomáha školám lepšie porozumieť tomu, ako sa deti v škole cítia. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Duševné zdravie detí a mladých ľudí sa v posledných rokoch stáva jednou z najdôležitejších tém školského prostredia. Učitelia, školskí psychológovia aj vedenie škôl čoraz častejšie vnímajú, že pohoda žiakov ovplyvňuje nielen ich osobný život, ale aj učenie, vzťahy a atmosféru v triedach.
Adaptácia skríningových nástrojov duševného zdravia pre slovenské školy
Práve preto vznikol skríningový nástroj Pohodomer. Školám pomáha lepšie porozumieť, ako sa deti v škole cítia. Proces kultúrnej validácie skríningového nástroja duševného zdravia pre slovenské školy Pohodomer opisuje výskumná štúdia Ligy za duševné zdravie Participatory Adaptation of Mental Health Screening Tools for School-aged Children: A Qualitative Study in Slovakia. Štúdia bola publikovaná v medzinárodnom vedeckom časopise Frontiers in Psychology.
Pohodomer pomáha slovenským školám zachytiť signály psychickej nepohody detí, voliť efektívne preventívne a intervenčné kroky a otvárať diskusiu o duševnom zdraví.
Štúdia predstavuje prvý systematický krok k tomu, aby boli nástroje na mapovanie duševného zdravia detí prispôsobené slovenskému prostrediu. Hovorí aj to, že naša slovenská skúsenosť sa stáva súčasťou medzinárodnej diskusie o duševnom zdraví detí a vytvára základ pre ďalší výskum a ďalšiu implementáciu. „Bol to ročný proces. S celou kultúrnou validáciou a s procesom overovania sme začali v apríli 2025 a až teraz v marci 2026 nám z Frontiers oznámili, že je to v poriadku. Sme nesmierne šťastní,“ uviedla Kornélia Ďuríková, odborná konzultantka Koalície škôl za duševné zdravie a Ligy za duševné zdravie SR.
Prečo je téma duševného zdravia detí taká dôležitá
Podľa globálnych odhadov zažíva približne každé siedme dieťa vo veku 5 – 19 rokov rôzne ťažkosti v oblasti duševného zdravia. Tieto problémy môžu ovplyvniť školský výkon, sociálne vzťahy aj celkový vývin dieťaťa. Na druhej strane dobrá psychická pohoda podporuje odolnosť, prosociálne správanie a zdravé sebavedomie.
Škola je jedným z najdôležitejších miest života dieťaťa. Ovplyvňuje jeho psychickú pohodu a celkovú kvalitu života. Zároveň je to jedno z najlepších miest, kde si možno všimnúť prvé signály psychickej nepohody. Učitelia a odborní zamestnanci sú totiž s deťmi v každodennom kontakte a môžu včas zachytiť zmeny v správaní či prežívaní.
Práve preto sa vo svete čoraz viac využívajú skríningové nástroje duševného zdravia. Ide o krátke dotazníky, ktoré pomáhajú zmapovať:
- psychickú pohodu detí,
- vzťahy v škole,
- pocit bezpečia a podpory,
- zdroje psychickej odolnosti.
Takéto nástroje existujú, no vznikli prevažne v anglicky hovoriacich krajinách. Ak majú fungovať aj v inom prostredí, je potrebné ich jazykovo a kultúrne prispôsobiť.
„Ukázalo sa, že preklad nestačí. Ak chceme, aby deti otázkam naozaj rozumeli, musíme ich prispôsobiť ich jazyku, skúsenostiam a tomu, ako premýšľajú o svete,“ vysvetlila autorka štúdie Lenka Janík Blašková.
Škola je jedným z najlepších miest, kde si možno všimnúť prvé signály psychickej nepohody. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/monkeybusinessimages
Kultúrna validácia skríningového nástroja POHODOMER
Štúdia sa zamerala na adaptáciu medzinárodne používaných nástrojov psychickej pohody detí na slovenské školské prostredie.
Výskum sa realizoval pod vedením psychologičky Lenky Janík Blaškovej z Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Kornéliou Ďuríkovou, odbornou konzultantkou Koalície škôl za duševné zdravie a Ligy za duševné zdravie.
O čom bola kultúrna validácia?
Do výskumu sa zapojilo 108 žiakov rôzneho veku zo základných a zo stredných škôl na Slovensku. Deti dotazníky vyplnili a následne sa zúčastnili na diskusiách, v ktorých vysvetľovali:
- ako rozumejú otázkam v Pohodomeri,
- čo im v otázkach v Pohodomeri chýba,
- ktoré formulácie sú pre ne prirodzené.
Výsledkom bol participatívny proces kultúrnej validácie, čo znamená, že nástroje sa neprispôsobovali od stola, ale v spolupráci s deťmi.
Čo bolo pre deti v Pohodomeri zaujímavé?
Jedným z najzaujímavejších zistení výskumu bolo to, ako deti premýšľajú o otázkach týkajúcich sa ich pocitov a vzťahov. „Deti nie sú malí dospelí a dotazníky pre ne nemôžu ani tak fungovať. Keď dáme deťom priestor, veľmi presne vedia povedať, čo im dáva zmysel a čo nie,“ uviedla Lenka Janík Blašková. „V jednej triede máte deti s rôznymi skúsenosťami, s rozličným jazykovým zázemím aj rozličnými schopnosťami. Je ilúzia myslieť si, že všetky budú otázkam rozumieť rovnako,“ dodala.
Ukázalo sa, že aj pri kvalitnom preklade môžu niektoré – najmä abstraktné – pojmy pôsobiť nejednoznačne alebo si ich deti vysvetľujú odlišne. Napríklad pojmy osamelosť alebo rozhodovanie v rodine neboli pre všetky deti automaticky zrozumiteľné, kým výrazy ako stratiť nervy vedeli deti veľmi konkrétne opísať na príkladoch zo života.
Zaujímavým zistením bolo aj to, že mnohé deti nemali predtým skúsenosť s podobnými dotazníkmi o duševnom zdraví. Pre viaceré deti to bolo po prvýkrát, čo sa ich niekto systematicky pýtal na to, ako sa cítia.
Najdôležitejšie zistenia kultúrnej validácie
Triedy v slovenských školách sú veľmi rôznorodé, čo sa jazyka aj schopností žiakov týka. Nemôžeme preto predpokladať, že všetky deti rozumejú otázkam rovnako. Pri odpovediach vychádzajú z vlastných skúseností a z konkrétnych situácií, nielen zo samotného textu otázky. Napríklad otázku, či by niekomu v škole chýbali, si spájali s reálnymi situáciami, ako napríklad či sa im niekto ozve, keď neprídu do školy.
Príklady, ktoré dospelí považujú za bežné (napríklad spoločné pozeranie televízie), vnímali deti s humorom, pretože ich každodenná realita je dnes odlišná.
Pre slovenské školy je kľúčové zistenie, že samotný preklad dotazníka nestačí na to, aby prinášal presné údaje. Naše výsledky ukazujú, že drobné jazykové nuansy alebo kultúrne rozdiely môžu ovplyvniť odpovede. Napríklad slovo vždy deti v slovenčine vnímajú veľmi striktne, a preto ho vyberajú menej často.
Zistili sme tiež, že niektoré otázky potrebujú lepšie prispôsobenie slovenskému kontextu. Dôležité je takisto vnímať regionálne rozdiely.
Tí, ktorí dotazníky v školách administrujú, by mali postupovať podľa stanovenej metodiky a zároveň by mali vytvoriť bezpečný priestor, v ktorom sa môžu deti pýtať, ak niečomu nerozumejú.
Pozitívnym zistením je aj to, že deti a mladí ľudia dnes vnímajú tému duševného zdravia citlivo a so záujmom. Mnohí sa aktívne zapájali do diskusií a mali chuť hovoriť o svojich skúsenostiach a názoroch. Ukazuje sa, že keď im dáme priestor, dokážu byť dôležitými partnermi vo výskume aj pri zlepšovaní prostredia v školách.
Výsledky výskumu poukázali na tri dôležité veci.
- Skríning duševného zdravia detí je pre školy veľmi užitočný nástroj.
- Nástroje používané v zahraničí je potrebné citlivo prispôsobiť jazyku a kultúre slovenských detí.
- Zapojenie samotných detí do vývoja nástrojov výrazne zvyšuje ich kvalitu a zrozumiteľnosť.
Skríning duševného zdravia detí je pre školy veľmi užitočný nástroj. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Pohodomer dáva deťom a dospievajúcim hlas v škole
„Pohodomer nie je len meranie. Je to spôsob, ako dať deťom hlas. Je to nástroj, vďaka ktorému sa v školách pýtame, ako sa deti naozaj majú,“ uviedla Kornélia Ďuríková.
Dáta z Pohodomera môžu školám pomôcť:
- identifikovať oblasti, kde sa žiaci cítia bezpečne a, naopak, kde sa necítia bezpečne,
- zachytiť signály psychickej nepohody,
- sledovať zmeny v pohode žiakov v čase,
- plánovať podporu a preventívne aktivity.
„Je to nástroj, ktorý pomáha školám lepšie porozumieť tomu, čo sa deje v triedach, medzi žiakmi a v živote detí. Otvára tému duševného zdravia a psychickej pohody detí. Ponúka témy k diskusiám, preventívnym aktivitám, ale aj intervenciám,“ hovorí Kornélia Ďuríková.
V prostredí, kde sa o duševnom zdraví hovorí málo, môže mať takýto nástroj ešte jeden efekt – pomáha vytvárať spoločný jazyk o psychickej pohode v škole.
Čo znamená publikovanie v časopise Frontiers in Psychology
Časopis Frontiers in Psychology patrí medzi medzinárodne rešpektované vedecké časopisy v oblasti psychológie. Články v tomto časopise prechádzajú recenzným konaním (peer review) – teda hodnotením nezávislými odborníkmi. Publikovanie výskumu v takomto časopise znamená, že:
- výskum spĺňa medzinárodné vedecké štandardy,
- výsledky sú relevantné aj pre zahraničnú odbornú komunitu,
- slovenská skúsenosť sa stáva súčasťou medzinárodnej diskusie o duševnom zdraví detí.
„Publikovanie v tomto časopise je signál, že aj skúsenosť zo Slovenska má svoje miesto v medzinárodnej vedeckej diskusii a môže prispieť k tomu, ako sa o duševnom zdraví detí premýšľa v iných krajinách, ktoré riešia podobné otázky v oblasti duševného zdravia detí,“ vysvetľuje Lenka Janík Blašková. „Teší nás, že náš výskum obstál v medzinárodnom hodnotení a môže byť užitočný aj pre iné krajiny,“ dodala.
Štúdia predstavuje prvý krok v adaptácii medzinárodných nástrojov skríningu duševného zdravia pre slovenské školy a vytvára základ pre ďalší výskum a ďalšiu implementáciu.
O Lige za duševné zdravie SR
Liga za duševné zdravie SR je občianske združenie, ktoré sa témou duševného zdravia zaoberá už 25 rokov. Počas celej histórie zohráva spolu s členskými združeniami ústrednú úlohu pri pretváraní spôsobu, akým verejnosť chápe výzvy v oblasti duševného zdravia.
Prevádzkuje bezplatnú anonymnú telefonickú linku na pomoc pri psychických krízach. Je ňou Linku nezábudka 0800 800 566. Liga za duševné zdravie SR priniesla licencovaný medzinárodný program Prvá pomoc pre duševné zdravie. Aktívne pracuje v koalíciách so školami aj so zamestnávateľmi na zlepšovaní duševného zdravia v komunitách. Je partnerom viacerých medzinárodných inštitúcií a členom rôznych medzinárodných profesijných združení. Najvýznamnejšiu pozíciu zastáva jej riaditeľ Andrej Vršanský ako prezident Mental Health Europe, čo je najväčšia a najvýznamnejšia organizácia ovplyvňujúca politiky duševného zdravia v Európe, sídliaca v Bruseli.
Zdroj: TS Liga za duševné zdravie
(zh)
