Jarné obdobie prináša do prírody novú generáciu mláďat. Neuvážený ľudský zásah im však často môže spôsobiť fatálne následky.
Srnča odpočíva vo vysokej tráve a zvyčajne nepotrebuje ľudskú pomoc. Jeho matka sa pasie neďaleko a čoskoro sa vráti. Zdroj: iStock.com/Anagramm
Zvieratá čelia vo voľnej prírode mnohým nástrahám. Dnes však divá zver často trpí aj priamo v mestách. Zvieratá tu nachádzame zranené po nárazoch do áut či presklených budov. Človek má v takýchto chvíľach silnú potrebu pomáhať nielen mláďatám, ale aj dospelým jedincom.
Tento inštinkt chrániť zranené zviera ale mnohokrát situáciu zhorší. Dobrý úmysel pri záchrane sa tak ľahko zmení na obrovskú chybu alebo nežiaduce oddelenie mláďaťa od matky. Odborníci preto vyzývajú na mimoriadnu opatrnosť a správny postup.
Kedy zvieratá skutočne trpia?
Zdravé zviera, či už ide o mláďa, alebo o dospelého jedinca, nepotrebuje žiadny ľudský zásah. Situácia vyžaduje pozornosť človeka len pri jasných varovných signáloch. Medzi tieto znaky patrí krívanie, viditeľné krvácanie alebo zjavná zlomenina. Záchranárov treba kontaktovať aj pri malom zvierati, ktoré sa trasie a vôbec nereaguje na svoje okolie. Ďalší dôvod na zásah človeka predstavuje prítomnosť mŕtveho rodiča v blízkosti. Zviera taktiež potrebuje záchranu po útoku psa alebo mačky. Dospelé zvieratá často potrebujú pomoc po zrážke s autom, keď zostanú omráčené ležať na ceste.
Ak chýbajú spomínané varovné signály, mláďa zvyčajne iba čaká na svoju matku, a preto ho musíme nechať na pokoji. Dospelý jedinec bez zjavných zranení zase zväčša len oddychuje a po čase sám odíde.
Srnka po zrážke s autom bezvládne leží v tme, kým ostatní vodiči bez povšimnutia prechádzajú ďalej. Nečakajte, že trpiacemu zvieraťu pomôže niekto iný. Bezpečne zastavte, zapnite výstražné svetlá a okamžite volajte záchranárov. Zdroj: iStock.com/:wrzesientomek
Zvierací rodičia a omyly nálezcov
Čakanie mláďatka na matku predstavuje bežnú stratégiu prežitia. Mnohé živočíšne druhy zámerne nechávajú svoje potomstvo osamote. Matky jeleňov alebo zajacov navštevujú svoje mláďatá len zriedka. Snažia sa ich rýchlo nakŕmiť a následne odchádzajú. Časté návštevy matky by totiž zbytočne pútali pozornosť nebezpečných šeliem a dravcov. Zvierací rodičia takto chránia mláďatá pred pozornosťou predátorov. Mláďatá totiž nemajú žiaden pach a dokonale splývajú s prostredím. Ak človek mláďa odnesie, nevedomky ho ukradne matke.
Spoločnosťou tiež dlhodobo koluje mýtus o ľudskom pachu. Ľudia si myslia, že zvierací rodičia odvrhnú svoje mláďa po ľudskom dotyku. Tak to však nie je. Vtáky majú slabý čuch a svoje mláďatá bez problémov prijmú späť. Ani iné zvieracie druhy svoje mláďatá nezavrhnú len pre krátky kontakt s človekom. Nálezca preto môže vypadnuté neoperené vtáča bezpečne vrátiť do hniezda.
Ak už operené mláďa poskakuje po zemi, znamená to, že sa učí lietať. V takomto prípade stačí vtáča vyložiť na vyšší konár. Do hniezda už nepatrí, pretože ho prirodzene opustilo z dôvodu tréningu. Na konári ho rodičia bezpečne nakŕmia. Na zemi by ho však ľahko ulovila mačka alebo by ho ulovil pes.
Operené mláďa vrany na zemi sa práve učí lietať. Rodičia ho z bezpečnej vzdialenosti neustále sledujú a kŕmia. Zdroj: iStock.com/Goroda
Tragické následky neodbornej pomoci
Neodborná starostlivosť prináša zvieratám obrovské utrpenie. Človek zvieratám ublíži, ak si ich vezme domov a stará sa o ne ako o domácich miláčikov. Stres zo zajatia môže vyvolať v prípade voľne žijúcich druhov smrteľnú myopatiu. Ide o metabolické ochorenie s rýchlym poškodením vnútorných orgánov. Vzniká z extrémneho strachu a z vyčerpania svalov práve pri odchyte človekom. Nesprávne kŕmenie spôsobuje ďalšie fatálne komplikácie, napríklad vtákom odvápnenie a nebezpečné lámanie kostí.
Ľudia si na pohľad opustené mláďatá alebo zranené dospelé zvieratá prinesú domov. Následne im v dobrom úmysle podajú bežné potraviny z chladničky. Často využijú iné domáce zásoby a myslia si, že sú pre zvieratá vhodné. Kravské mlieko napríklad vyvoláva zajacom a srnčatám nebezpečné nadúvanie.
Vysilenému zvieraťu nálezca nesmie podávať žiadnu potravu ani vodu. Voda sa napríklad vtákom pri podávaní človekom ľahko dostane priamo do pľúc. Iným zvieratám hrozí pri kŕmení nebezpečné udusenie alebo ťažké tráviace problémy. Živočích bez odbornej veterinárnej pomoci môže následne bolestivo uhynúť.
Ľudia často nájdu malého zajačika a odnesú ho domov. Neodborná starostlivosť a domáca strava mu však mnohokrát spôsobia bolestivú smrť. Zdroj: iStock.com/Lenorlux
Bezpečnosť samotného nálezcu
Zranené zviera zároveň predstavuje obrovské riziko pre samotného nálezcu. Zviera v obrovskom strese inštinktívne bojuje o svoj život. Aj malé srnča alebo malý dravý vták vás môže vážne kopnúť, poškriabať či zasiahnuť zobákom do oka.
Príroda navyše prináša riziko prenosných chorôb a parazitov. Odborníci varujú najmä pred nákazou besnotou, svrabom, blchami alebo kliešťami. Nálezca si preto musí vždy nasadiť ochranné rukavice a po manipulácii si dôkladne vydezinfikovať ruky.
Špecifiká záchrany v mestskom prostredí
Väčšinu zranených zvierat dnes ľudia nachádzajú priamo v rušných mestách. Vtáky veľmi často narážajú do čírych sklenených plôch budov. Nálezcovia ich následne nachádzajú bezvládne ležať na zemi. Vták väčšinou utrpel otras mozgu a potrebuje len pár hodín v tme a v pokoji v škatuli.
Samostatnú kategóriu tvoria zákonom chránené netopiere. Nálezcovia ich nesmú v žiadnom prípade chytať holými rukami pre riziko prenosu vírusov. Ľudia ich v meste veľakrát objavia napríklad pri rekonštrukciách striech. Stavebné práce totiž zničia ich pôvodný úkryt.
Netopiere si tiež môžu hľadať nový domov. Počas dovolenky sa môžu majiteľom nasťahovať do prázdneho bytu alebo do kôlne. S takouto situáciou bezpečne pomôže Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku. Toto občianske združenie má centrá a odborníkov po celej krajine.
Počas zimy sa ľudia v mestách stretávajú aj s ježkami. Ježko pohybujúci sa vonku počas mrazov bojuje o život. Samotný pohyb vonku v mraze je priamym znakom, že zviera súrne potrebuje ľudskú pomoc. V zime totiž trpí hypotermiou alebo vnútornými parazitmi a potrebuje okamžitý prevoz do stanice.
Vták po náraze do okna zväčša iba upadne do šoku a bezvládne leží. Nemyslite si hneď, že uhynul, a určite ho nepochovávajte. Zviera zvyčajne potrebuje iba pokoj a tmu na zotavenie. Zdroj: iStock.com/Astrid860
Ako predchádzať zvieracím tragédiám?
Množstvu zvieracích tragédií dokáže človek veľmi jednoducho predísť. Najčastejšiu príčinu úhynu mláďat predstavuje voľný pohyb psov. Majitelia by mali počas jarnej sezóny držať svojich psov výlučne na vôdzke. V tomto období sa totiž rodia zraniteľné mláďatá, ktoré pes ľahko vyplaší a zraní.
Hospodári a záhradkári zase ohrozujú zver pri kosení vysokej trávy. Pred kosením by mali terén vždy poriadne skontrolovať a zver preventívne vyplašiť. Problémom s nárazmi vtákov do skiel zabránia špeciálne nálepky na okná. Najlepšie fungujú husté bodkované vzory alebo špeciálne ultrafialové fólie.
Praktický záchranný manuál: stabilizácia, telefonát a prevoz
Pred telefonátom si nálezca musí pripraviť presné informácie pre záchranárov. Odborníkom najviac pomôžu presné GPS súradnice konkrétnej lokality, kde sa zranené zvieratko nachádza. Pracovníci záchrannej stanice ocenia aj fotografiu alebo krátke video. Fotky a videá im môžete veľmi jednoducho poslať cez WhatsApp alebo Messenger. Odborník napríklad z videa často zistí, že zviera pomoc vôbec nepotrebuje. Tím záchranárov vďaka tomu nemusí zbytočne vyraziť na výjazd.
Ak zistíte, že zviera naozaj potrebuje pomoc, musíte kontaktovať správne inštitúcie. Slovensko má pomerne jasne štruktúrovaný systém záchrany. Ak nájdete zraneného chráneného živočícha, volajte linku 112. Operátori majú priame kontakty na dispečingy štátnych ochranárov. Celý systém spravuje Štátna ochrana prírody SR. Jednotlivé správy národných parkov a chránených krajinných oblastí zabezpečujú pohotovostnú službu, ktorá je štandardne dostupná do 22:00. Odborníci po nahlásení prípadu vyhodnotia stav a podľa aktuálnych kapacít a vážnosti situácie určia ďalší postup alebo výjazd.
Nálezca môže priamo kontaktovať aj špecializované neziskové organizácie. Medzi známe príklady patrí napríklad Záchranná stanica v Zázrivej. Keďže nie každá správa národného parku či CHKO disponuje vlastnou stanicou, úzko spolupracujú so sieťou štátnych a súkromných rehabilitačných stredísk. Každá lokalita spadá pod inú organizáciu, a preto musíte kontaktovať tú najbližšiu ku vám. Záchranné stanice na Slovensku fungujú primárne zo štátnych dotácií a z dobrovoľných darov. Nálezca zvieraťa si hradí len svoj vlastný čas a pohonné hmoty. Za prinesenie zraneného zvieraťa nikto nevypláca žiadnu finančnú odmenu.
Všetky zvieratá si bez výnimky zaslúžia šancu na záchranu. Ak prejdený živočích javí známky života, nenechávajte ho ležať na ceste. Odborníkov by sme mali kontaktovať aj pri zranenom hadovi, z ktorého má mnoho ľudí prirodzený strach. Zdroj: iStock.com/Ton Photograph
Prvá pomoc a pravidlá bezpečného prevozu
Kým čakáte na pomoc odborníkov, musíte zviera správne stabilizovať. Podchladené zranené zviera nevyhnutne potrebuje tepelný komfort. Fľašu s teplou vodou zabaľte do deky a uložte pri zviera. Zdroj tepla nikdy neprikladajte priamo na obnažené telo. Zranenému zvieraťu musíte zabezpečiť absolútne ticho a úplnú tmu. Vypnite rádio v aute a zviera určite nehladkajte. Šok totiž zabíja voľne žijúce druhy oveľa rýchlejšie než samotné zranenie.
Ak vás po telefonáte odborník požiada, aby ste prevoz zvieraťa zabezpečili vy, musíte dodržať prísne pravidlá. Zviera patrí výlučne do papierovej škatule. Nálezca musí do nej vopred vyrezať dostatočné vetracie otvory. Zviera treba pri manipulácii jemne chytiť do hrubej deky. Živočícha nikdy nevkladajte do plastových tašiek či do igelitu. Transport do stanice musí prebiehať v úplnom tichu a v úplnej tme.
Špecifiká poľovnej zveri a legislatíva
Nechránená zver ako srnce či diviaky spadá podľa zákona pod správu miestneho poľovníckeho združenia. V tomto prípade treba kontaktovať políciu na čísle 158. Pri manipulácii so zverou je dôležité vždy upovedomiť úrady a nebrať situáciu do vlastných rúk. Ak si totiž nálezca bez nahlásenia vezme domov srnča, hrozí mu obvinenie z pytliactva.
Čo sa deje po odovzdaní do stanice?
Záchranné stanice po príjme pacienta okamžite začínajú s odbornou rehabilitáciou. Hlavným cieľom ošetrovateľov je vždy rýchly návrat zvieraťa späť do prírody. Príroda však niekedy spôsobí zvieratám trvalé a nezvratné hendikepy. Takéto jedince následne zostávajú v záchrannej stanici natrvalo ako takzvané edukačné zvieratá. Odborníci tieto zvieratá pravidelne využívajú na vzdelávanie verejnosti alebo detí v školách. V najťažších prípadoch rozsiahlych zranení pristupujú veterinári k humánnej eutanázii. Rýchle utratenie totiž často predstavuje oveľa milosrdnejšie riešenie než dlhý život v bolestiach.
Odborník v ochranných rukaviciach opatrne naťahuje krídlo sovy, aby lepšie videl presný rozsah zranenia. Záchranári následne robia maximum pre rýchly návrat vtáka do prírody. Zdroj: iStock.com/Michel VIARD
Ochrana prírody sa začína rešpektom
Príroda má vlastné mechanizmy na ochranu nových generácií. Človek môže zasiahnuť do života divej zveri jedine po dôkladnej konzultácii so skúseným odborníkom. Zákon o ochrane prírody prísne zakazuje manipuláciu s chránenými jedincami. Neodborný odber chráneného živočícha z prírody je preto protizákonný.
Najlepšia laická pomoc spočíva v pozorovaní z bezpečnej vzdialenosti. Rešpektovanie týchto pravidiel a telefonát záchranárom ušetria zvieratám množstvo zbytočnej bolesti a zbytočného utrpenia. Záchrana mláďaťa sa vďaka tomu nestane tragickým únosom.
Zdroje: National Geographic, ŠOPSR, Záchrana zvierat Zázrivá, Biological Reviews, Humane World for Animals, PLOS One, SOS Bird Life Slovakia, SLOV-LEX.sk, SON
(KAM)
