Sneh, ľad a nebezpečenstvo lavín


Sneh, ľad a nebezpečenstvo lavín

V zime sú vo vysokohorskom teréne jedným z nebezpečenstiev lavíny. Ohrozujú turistov, skialpinistov, horolezcov a ďalších, ktorí sa tam pohybujú. Lavíny sú spôsobené spravidla odtrhnutím nahromadeného snehu. Ide o rýchly zosuv hmoty po strmom svahu. Táto hmota obsahuje prachový, mokrý alebo doskovitý sneh, kamene, ľad a ďalšie zložky. Lavína často ničí všetko, čo jej stojí v ceste. 

Lavíny delíme na povrchové a základové. Pri povrchových lavínach ide o zosuv len časti snehových vrstiev. Pri základových ide o zosun všetkých vrstiev až po podložie (pôdu, skalu), ktoré pri tom rozrušujú. Na Slovensku sú lavíništia 1 200 – 2 000 m n. m., t. j. v Tatrách a Fatrách. Najčastejšie sú tam lavíny z doskovitého, vetrom naviateho snehu. 

Najväčšia lavínová tragédia na Slovensku

Udiala sa v noci zo 6. na 7. februára 1924 (približne o 21.30 hod.) v lesníckej osade Rybô (časť obce Staré Hory) v Hornojeleneckej doline vo Veľkej Fatre. Obrovská lavína sa uvoľnila na juhovýchodných svahoch Krížnej (1 574 m n. m.) a jej nános sa zastavil až v hornej časti osady Rybô, kde strhol a zasypal tri domy a ďalšie dva domy poškodil. Lavína tak zasypala 22 ľudí. Iba štyria z nich lavínu prežili, ostatných 18 (z toho 15 detí) v lavíne zahynulo. Lavína sa tak smutne zapísala do dejín Slovenska, ako najtragickejšia lavína v histórii.

Dráha lavíny bola dlhá približne 2 500 m a pri svojom páde prekonala výškový rozdiel 760 m. Celková plocha uvoľneného snehu bola približne 800 000 m štvorcových. V nánose sa nachádzalo podľa odhadu približne 2 400 000 m kubických snehu s odhadovanou hmotnosťou 600 000 ton. Takáto lavína vyvinula veľmi veľký nárazový tlak (do 800 kPa) a rýchlosť (do 50 m/s), ktorý strhol približne 1 200 m kubických stromov. Podľa dnešnej medzinárodnej klasifikácie lavín by sa táto lavína zaradila do kategórie veľmi veľké lavíny (najväčšia veľkosť podľa tejto klasifikácie).

Z histórie Strediska lavínovej prevencie na Slovensku

Po najtragickejšej lavíne v lesníckej osade Rybô (v roku 1924) sa začali lesníci intenzívne zaoberať problematikou lavín na Slovensku. Na vybudovaní protilavínových zábran nad osadou Rybô a tiež v iných horských oblastiach Slovenska má veľkú zásluhu lesný inžinier Bukovčan, jeden z prvých priekopníkov lavínovej problematiky v 50-tych rokoch minulého storočia.

Po druhej lavínovej tragédii na Slovensku vo Vajskovskej doline na južných svahoch Nízkych Tatier (v roku 1956) sa viaceré skupiny odborníkov začali zaoberať pozorovaním vývoja podmienok na vznik lavín. Na Chopku vznikla prvá lavínová pozorovacia stanica pri meteorologickej stanici SHMÚ pod vedením Ing. Dušana Holého. Vo Vysokých Tatrách sa lavínami zaoberala Výskumná stanica TANAP-u pod vedením Dr. Ing. Ladislava Kňazovického, CSc. a Ing. Miliča Blahouta.

V šeťdesiatych rokoch minulého storočia (1964) sa začínajú systematickejšie vykonávať aj profily snehovej pokrývky zamestnancami Horskej služby a TANAP-u v oblasti Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. V Nízkych Tatrách túto činnosť vykonávajú pracovníci HS v Jasnej a to v r. 1964 až 1968 prof. Karol Špánik a v r. 1968 až 1972 Ing. Ladislav Milan, Pavol Hvorka a Štefan Hošala.

Po ďalšej lavínovej katastrofe na Slovensku (v roku 1968 na Kubínskej holi) padlo rozhodnutie o vybudovaní špecializovaného pracoviska na problematiku lavín pre celé Slovensko – Stredisko lavínovej prevencie so sídlom v Jasnej. Budova a priestory SLP boli skolaudované a dané do užívania v novembri 1972. 

Odtrh na Lomnickom štíte

Stredisko lavínovej prevencie, ktoré sleduje lavíny na Slovensku, sa presťahovalo z Jasnej do bývalého objektu Národného lesníckeho centra v Liptovskom Hrádku. Stredisko dohliada na všetky slovenské horstvá, preto nie je dôležité, či sídli v jednom z nich.

Európska spolupráca lavínových služieb

Európske spoločenstvo lavínových služieb (EAWS) združuje hlavné európske inštitúcie zaoberajúce sa vydávaním lavínových správ. EAWS bol založený v roku 1983 piatimi národnými lavínovými varovnými centrami, konkrétne Rakúskom, Francúzskom, Nemecka, Talianskom a Švajčiarskom. Odvtedy už ubehlo niekoľko rokov a celá organizácia sa začala inštitucionalizovať. Momentálne EAWS združuje 35 predpovedných služieb zo 16 krajín.

V roku 2017 bolo podpísané Memorandum o porozumení. Toto memorandum bolo založené s cieľom ďalej posilniť spoluprácu medzi Európskymi lavínovými službami, pričom hlavný dôraz je kladený na: vymieňanie si nápadov, skúsenosti a prevádzkových postupov pri lavínových predpovediach; vypracovanie noriem, zdieľanie pravidiel a smerníc pre takéto činnosti (napr. Európska stupnica lavínového nebezpečenstva, pomocná „Bavorská Matrica“); vypracovanie kritérií, štruktúr a grafických výstupov predpovedných produktov, dodávaných pre rôzne typy používateľov; zvýšenie efektivity prevádzky a posilnenie zručnosti zamestnancov lavínových služieb.

V Európskom spoločenstve lavínových služieb má svojho zástupcu aj Slovensko. Je ním Marek Biskupič zo   Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby, ktorý je členom technickej komisie EAWS.

Čo znamenajú stupne lavínového nebezpečenstva?

1. stupeň: malé riziko, nepredpokladá sa výskyt lavín s výnimkou malých snehových zosuvov

2. stupeň: mierne riziko, možný ojedinelý výskyt lavín pri mechanickom zaťažení na extrémnych, strmých svahoch

3. stupeň: zvýšené riziko, výskyt lavín pri malom mechanickom zaťažení na extrémnych, strmých svahoch. Možný samovoľný vznik malých a stredných lavín

4. stupeň: veľké riziko, uvoľnenie lavín na väčšine lavínových svahoch už pri malom mechanickom zaťažení. Výskyt samovoľných stredných a veľkých lavín

5. stupeň: veľmi veľké riziko, samovoľné uvoľnenie veľkých lavín aj na menej strmých svahoch

Príklad lavínovej situácie zo dňa 18. 12. 2017

Vo Vysokých, Nízkych, Západných Tatrách v polohách nad 1 600 m n. m. platí mierne lavínové nebezpečenstvo, t. j. 2. stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice. V nižších polohách Tatier (pod 1 600 m n. m.) a vo Veľkej a Malej Fatre trvá malé lavínové nebezpečenstvo, t. j. 1. stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice. Za posledné dni napadlo vo vyšších polohách 5 – 15 cm nového prachového snehu na stabilizovanú tvrdú vrstvu snehu z predchádzajúcej periódy sneženia. Nový sneh je silným premenlivým vetrom previevaný na záveterné svahy, do terénnych depresií, žľabov a ukladaný vo forme nestabilných snehových dosiek a vankúšov. V týchto miestach je možné mechanicky uvoľniť lavínu pri dodatočnom zaťažení. Tendencia lavínového nebezpečenstva: zotrvalá.

Počasie a snehová pokrývka: Ráno (18. 12. 2017) bolo na horách polooblačno, miestami hmlisto, miestami jasno. Teploty na vrcholoch hôr -16°C až -10°C, v stredných polohách -10 až -6°C. Na hrebeňoch Tatier fúkal čerstvý prevažne severný vietor o sile 3 – 10 m/s, v nárazoch miestami do 17 m/s (60 km/h). (...) Zostavil: Filip Kyzek, Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby.

Aktuálne informácie o lavínovej situácii poskytuje denne Horská záchranná služba na svojej webovej stránke

 

Zdroj a foto: Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby

Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: VČ

 

V najbližších dňoch uverejníme súvisiaci článok Mgr. Ivany Sikulovej pod názvom: Lavínová nehoda – kto má šancu na prežitie?

 

 

Vyskúšajte sa v našom kvíze o lavínach...

Súvisiace:

Hore
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
QUARK
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Za vyriešenie rovnice o tečení vody je vypísaná odmena 1 000 000 $.
Zistite viac