Počet slovenských opatrovateliek rakúskych seniorov klesá

10. jan. 2019 • Sociálne vedy

Počet slovenských opatrovateliek rakúskych seniorov klesá

Fenomén opatrovníctva slovenských žien v Rakúsku môžeme na Slovensku pozorovať už od 90-tych rokov uplynulého storočia. Sociológ Miloslav Bahna a etnologička Martina Sekulová, obaja zo Slovenskej akadémie vied, sa na tento jav pozreli dôkladne a výsledky výskumu zhrnuli do knihy Crossborder Care: Lessons from Central Europe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Palgrave Macmillan.

„Ide o dlhodobý výskum, ktorý kombinuje kvantitatívne a kvalitatívne prístupy a umožňuje pozrieť sa na to, akým spôsobom sa vyvíjala situácia v tejto oblasti na Slovensku, ale aj v Rakúsku. Originálnym prístupom je to, že doterajšie výskumy sa venovali skôr krajine, ktorá prijímala opatrovateľky, ale aj opatrovateľov. Kolegovia sa ale zamerali na to, ako sa vyvíjala situácia vo  vysielajúcej krajine, teda na Slovensku. Dáta z ich výskumov umožňujú vidieť, aká je skladba tých opatrovateliek, akým spôsobom sa dajú charakterizovať ich rodinné zázemia, ako to celkovo ovplyvňuje ich životné stratégie a akým spôsobom sa táto situácia vyvíja,“ povedala riaditeľka Sociologického ústavu SAV Silvia Miháliková.

Rakúski výskumníci pripisujú zvýšený rozmach opatrovníctva v krajine nároku na peňažnú kompenzáciu. Ak máte v Rakúsku dlhodobé zdravotné postihnutie, situácia umožňuje kúpiť si starostlivosť od akéhokoľvek poskytovateľa. Situáciu využívajú aj slovenské opatrovateľky, ktorých ale počet od roku 2015 klesá.

„Podľa odhadov sa počet opatrovateliek pracujúcich v Rakúsku postupne zvýšil po našom vstupe do EÚ na necelých 10 000 a ďalší rast až na úroveň viac ako 20 000 dosiahol po legalizácií opatrovania v Rakúsku a príchode krízy na Slovensko v roku 2009. Počet opatrovateliek kulminoval v roku 2015, kedy v Rakúsku legálne pracovalo viac ako 26 a pol tisíca slovenských opatrovateliek. Ku koncu tretieho štvrťroku 2018 toto číslo kleslo na približne 23,3 tisíc,“ povedal Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

graf

Výskum sa skladá z dvoch zložiek. Prvý je kvantitatívny, dotazníkový, kde urobili výskumníci dve série výskumov. Prvý výskum je z roku 2011 a bol na vzorke 151 opatrovateliek, ktoré v tom čase aktívne pracovali v Rakúsku. Druhý výskum bol realizovaný na väčšej vzorke, v novembri 2016 a reflektuje 434 aktívnych opatrovateliek. Druhý pilier tvorí kvalitatívny výskum, teda rozhovory s opatrovateľkami. Prvá séria je z roku 2011 a druhá séria z roku 2017, pričom sa výskumníčke podarilo kontaktovať mnohé aj tie isté opatrovateľky z roku 2011.

„U týchto žien sú v popredí ekonomické a sociálne kontexty. Tým vieme napríklad vysvetliť aj jav, prečo dochádza k nárastu počtu opatrovateliek z východu. Mnoho z našich respondentiek sa stretávalo buď s nezamestnanosťou, alebo s ponukou krátkodobých zmlúv, neustálou skúšobnou dobou. Nemožnosť sa uplatniť, sa podpísala nielen na tom, prečo odišli, ale aj prečo v tejto práci zostávali dlhodobo,“ povedala Martina Sekulová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Výskumníčka ďalej uviedla, že v obidvoch vlnách výskumu charakterizovala opatrovateľky vysoká miera spokojnosti s vykonávaným povolaním. Odborníčka si to vysvetľuje aj tak, že túto prácu robí atraktívnym pracovný rytmus rozdelený do dvoch častí – najčastejšie na dvojtýždňový čas v práci a na čas doma v rovnakej dĺžke, ktorý umožňuje zosúladiť rodinný a pracovný život.

„Mladšie ženy túto prácu vnímali trochu problematickejšie, avšak stále ju hodnotia pozitívne. V prípade starších žien, tie opisovali vplyv na osobnú autonómiu – že práve možnosť odísť do zahraničia, zažiť to, že sa stávajú hlavnými živiteľkami v rodinách, vytvoriť si vlastnú ekonomickú nezávislosť nejakým spôsobom prispieva k ich emancipácií, osobnému rozvoju, majú pocit sebarealizácie. Dá sa na to pozerať aj ako na pozitívny prínos, nielen ako na pohľad, že nám odchádza kapacita starostlivosti do zahraničia,“ povedala etnologička.

Medzi rokmi 2011 a 2016 pozorovali výskumníci mierny nárast dennej mzdy opatrovateliek v Rakúsku z 55,- na 63,- EUR. Priemerný čistý mesačný zárobok opatrovateliek v Rakúsku predstavoval v roku 2016 840,- EUR. V roku 2017 už pracovalo v Rakúsku viac opatrovateliek z Rumunska než zo Slovenska.

 

Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: SAV

Uverejnila: VČ

 

Hore
Vedec roka 2018
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
QUARK
Aurelium - centrum vedy
TVT 2018 články
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Pohlavné chromozómy hrajú úlohu pri genetickom určovaní pohlavia dieťaťa.
Zistite viac