Kvitnúca jar v Malej Fatre

28. máj. 2018 • Prírodné vedy

Kvitnúca jar v Malej Fatre

Každé ročné obdobie má v Malej Fatre svoje čaro, ale prechádzka či túra v jarnom období, keď sú zakvitnuté lesné prieseky, tiesňavy, rokliny, podhorské lúky či hole, zanechá v nás nezabudnuteľný zážitok.

Malá Fatra patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Pôdorys pohoria predstavuje nepravidelnú elipsu s celkovou vzdušnou dĺžkou 52 km a najväčšou šírkou 16 km. Krivánska časť Malej Fatry bola v roku 1967 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť pre nevšedné prírodné krásy a bohatstvo rastlinných a živočíšnych druhov a v roku 1988 túto oblasť vyhlásili za Národný park Malá Fatra.

Na neobyčajne pestré geologické podložie sa viaže veľká rozmanitosť geomorfologických tvarov, ktoré sú najviac nápadné v severnej časti územia pod najkrajším vrcholom Malej Fatry, ktorým je Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.). Nachádza sa tu aj kaňonový systém s tiesňavami a roklinami, ktoré sú známe pod menom Jánošíkove diery, pozostávajúce z troch častí známych pod menami: Dolné diery, Horné diery a Nové diery. Zvyšná oblasť Krivánskej Malej Fatry má v prevažnej časti hôľny charakter.

Pohľad zo Štefanovej na Veľký Rozsutec a okolitý skalný masív

Pestrý máj

Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. Väčšinu územia zaberajú lesy, najmä zmiešané s prevahou listnatých drevín, hlavne buka lesného.

V tomto období kvitne viacero druhov rastlín, ktoré by sme tu v letnom prázdninovom období márne hľadali. Ideálnym obdobím na pozorovanie rozmanitých jarných kvetov je v prípade Malej Fatry koniec mája. Ak budeme vystupovať napríklad lúkou, potom lesom, prípadne tiesňavou hore až na hlavný hrebeň či skalnatý vrchol, skladba a pestrosť kvitnúceho rastlinstva sa podstatne mení.

Menšie vodopády sú typické pre tiesňavy a rokliny Jánošíkových dier v Krivánskej Malej Fatre. Na vysokých kaňonovitých stenách vyrastajú na mnohých miestach zo štrbín početné kortúzy.

Neobyčajnú pestrosť rastlinstva skrývajú Jánošíkove diery s vytvoreným kaňonovitým systémom, ktorý tu po tisícročia formoval do tvrdej skaly Dierový potok. Postupne sa tu vytvorilo viacero menších vodopádov s výškou od jedného do päť metrov. Prejavuje sa tu teplotná inverzia, keď v hlbokých tiesňavách a roklinách býva nižšia teplota než na vrcholoch a hrebeňoch, a preto sú tu prítomné aj druhy na Slovensku rastúce vo vysokých polohách, v niektorých prípadoch až v subalpínskom stupni. Len na pomerne malej ploche tu môžeme vidieť viacero nevšedných druhov. K nim patrí napríklad bielo kvitnúca tučnica alpínska (Pinguicula alpina), kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli) a horec Clusiov (Gentiana clusii). Koncom jari začína kvitnúť aj zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare) s tmavo fialovomodrými kvetmi.

Vstavačovec májový

Ak navštívite Malú  Fatru v jarnom období, určite neobanujete. Uvidíte tu množstvo kvitnúcich druhov, ktoré sú v letnom období už odkvitnuté. Určite nevynechajte Jánošíkove diery, ktoré skrývajú vzácne druhy rastlín typické pre vlhšie chladnejšie prostredie roklín.

 

Autor a foto: RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.

Uverejnila: VČ

 

Viac o Malej Fatre, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 05/2018), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

Súvisiace:

Hore
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
CVTI SR 80. výročie
Veda v Centre
Prechod VK na VND
kúpa časopisov jún 2016
Bratislavská vedecká cukráreň
Atmosféra počas TVT 2017
QUARK
TVT 2017 články
TAG Spektrum vedy
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Slovenská veda
TAG História
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Rastliny produkujú kyslík a premieňajú energiu svetla na látky, bez ktorých by sme nemali čo jesť.
Zistite viac