Kardiovaskulárne riziko chce pri prognózach znížiť na minimum

17. sep. 2017 • Lekárske vedy

Kardiovaskulárne riziko chce pri prognózach znížiť na minimum

Mária Bisahová v detstve často počúvala nahrávky a rôzne príbehy o svätých. Najviac ju zaujal príklad sv. Vincenta de Paul, ktorý sa neúnavne staral o chorých a biednych i na uliciach, ktorí trpeli často vážnymi nákazlivými diagnózami. Títo ľudia ho nikdy neodpudzovali, práve naopak, každého chorého videl ako svojho brata a s láskou ich ošetril. Preto je patrónom všetkých diel lásky k blížnemu. Takto Mária odpovedala na otázku, prečo sa vydala cestou pomoci chorým pacientom.

„Myslím, že to bol ten moment kedy som cítila, že to je tá správna cesta pre mňa a zároveň pomoc druhým je niečo, čo naplní každého človeka,“ povedala Mária, ktorá sa so svojou prácou „Aterogénny index plazmy je pozitívne asociovaný s rizikom smrti u starších žien – 10-ročná follow up štúdia“ prihlásila do projektu Študentská vedecká odborná činnosť /ŠVOČ/. Spolu s ďalšou autorkou, Rúth Báneszovou, sa umiestnili v kategórií Klinická sekcia I. na druhom mieste. Šikovnú študentku sme oslovili na rozhovor.

M. HUCÁKOVÁ: Mária, v úvode práce uvádzaš, že kardiovaskulárne choroby vedú v rebríčku príčin úmrtnosti v európskych krajinách. Prečo je to tak?

M. BISAHOVÁ: Priamo je za to zodpovedná ateroskleróza, čo je multifaktoriálne podmienený proces, v minulosti vnímaný ako jednoduché hromadenie tukov v cievach s následnou kalcifikáciou. Dnes však viaceré výskumy predkladajú dôkazy o zložitejšom deji, ktorého podstatou je poškodenie vnútornej vrstvy cievy a telo na toto poškodenie odpovedá chronickým imunitným zápalom (dôkazom sú zvýšené hladiny CRP a iných markerov zápalu). V dôsledku týchto dejov sa tvoria aterosklerotické plaky, ktoré môžu prasknúť a spôsobiť náhle uzavretie cievy, čo vedie napríklad k infarktu srdca.

Európa je podľa WHO nelichotivých štatistík prvá napríklad v užívaní tabaku. Až 28 % populácie Európy pravidelne fajčí, to znamená, že takmer každý tretí človek dobrovoľne a priamo ohrozuje svoje zdravie a vystavuje sa riziku kardiovaskulárnych chorôb! Takto by sme mohli pokračovať ďalej, no zistili by sme, že problematika nezahŕňa iba krajiny Európy, ale je to problém globálny.

ilustračné foto /fajčenie/

M. H.: Popíš oblasť, na ktorú si sa v rámci ochorenia zamerala a prečo ste si s kolegyňou vybrali ako účastnícku skupinu práve geriatrických pacientov?

M. BISAHOVÁ: Bližšie sme sa venovali rizikovému faktoru dyslipidémii, resp. hypercholesterolémii, čo je množina metabolických ochorení definovaná zvýšenou hladinou alebo nevhodným zložením lipidov a lipoproteínov v plazme. Je prítomných mnoho dôkazov asociujúcich dyslipidémiu s vysokými LDL a nízkymi HDL koncentráciami s vývojom a progresiou kardiovaskulárnych chorôb. Starší pacienti sú osobitná skupina na hodnotenie kardiovaskulárneho rizika, vďaka polymorbidite, efektom početných modifikujúcich faktorov i pre fakt, že prevaha týchto ochorení je prítomná u pacientov nad 60 rokov. Štúdie dodnes nedokázali jednoznačnú spojitosť medzi kardiovaskulárnym rizikom a LDL cholesterolom v geriatrickej populácii a veľká metaanalýza dokázala negatívnu asociáciu koncentrácie LDL s rizikom smrti u staršej populácie. Koncentrácia LDL teda nie je vhodná na odhadovanie kardiovaskulárneho rizika u geriatrických pacientov. Preto bol zavedený iný užitočný marker kardiovaskulárneho rizika, AIP. Aterogénny index plazmy (AIP) je logaritmus podielu koncentrácie triacylglycerolu k HDL. AIP totiž úzko koreluje s plazmatickou koncentráciou malých denzných LDL častíc. Tie sú významne asociované s rizikom rozvoja kardiovaskulárnych ochorení.

Vzťah medzi AIP a prežívaním u geriatrickej populácie nebol doposiaľ skúmaný. Našim cieľom bolo zistiť vzťah AIP a mortality v populácii pacientov nad 60 rokov a overiť hypotézu, že AIP by mohol predstavovať lepší prognostický faktor než koncentrácia LDL alebo celkového cholesterolu u seniorov.

M. H.: K akým zisteniam si vo svojom výskume došla?

M. BISAHOVÁ: AIP nám vyšlo štatisticky signifikantne ako prognostický faktor u žien nad 60 rokov a to nezávisle od ostatných rizikových faktorov (diabetes, vek, fajčenie ). Iné štúdie zistili, že koncentrácia podtriedy malých denzných LDL koreluje s kardiovaskulárnym rizikom u seniorov. Keďže AIP koreuluje s malými denznými LDL, tak koreluje aj s KVS rizikom u seniorov. Na rozdiel od malých denzných LDL, ktoré treba pracne a nákladne stanovovať elektroforézou, sa AIP dá jednoducho vypočítať a my sme zistili, že sa dá použiť na odhad rizika smrti u seniorov ako prví na svete. Stručne povedané – existuje štatisticky významná asociácia rizika smrti z akejkoľvek príčiny s AIP a HDL u žien nad 60 rokov. Nárast rizika je asociovaný s poklesom HDL a nárastom AIP.

Veríme, že tieto objavy raz pomôžu lepšie pochopiť procesy diagnostiky a liečby kardiovaskulárnych chorôb.

M. H.: Želáme veľa úspechov pri ďalšom výskume.

 

Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah

Foto: Pixabay.com

Uverejnila: VČ

Hore
kúpa časopisov jún 2016
Extrapolácie 2017
QUARK
téma mesiaca
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Prechod VK na VND - jeseň
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
TAG Mládež
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Chobotnice majú 3 srdcia.