Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

December i január budú bohaté na astronomické úkazy. Nezmeškajte ich

Ján Svoreň

Ilustračné foto: Pixabay (Pexels)

Geminidy, kvadrantidy, ale aj polotieňové zatmenie Mesiaca. V mesiacoch december a január sa rozhodne oplatí zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na nočnú oblohu. 

Geminidy

 Geminidy sú veľmi koncentrovaný roj. Z fotografických pozorovaní vychádza jeho priemer len 22 miliónov km (pre porovnanie – priemer meteorického roja Orioníd je 56 miliónov km). V oblasti maxima je viac jasnejších meteorov. Hustejšie centrálne vlákno obsahuje mnoho väčších čiastočiek, avšak len málo teleskopických meteorov.

Roj sa pohybuje v dráhe asteroidu MP 3200 Phaethon. Uzol dráhy sa stáča rýchlosťou približne 1 stupeň za 60 rokov spätne. Po niekoľkých storočiach preto prestane dráha roja križovať zemskú dráhu. V maxime je možné vidieť až 70 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie nebudú tento rok veľmi priaznivé, pretože mesiac bude len dva dni po splne.

Meteorický roj Geminidy môžete pozorovať približne 6 dní okolo maxima, ktoré dosiahne 14. decembra. 

U Midy alebo Ursidy

Meteorický roj U Midy alebo Ursidy spozoroval prvýkrát astronóm Antonín Bečvář, a to 22.12. 1945 na Skalnatom plese. Jeho radiant leží blízko Polárky. Pri objave bola frekvencia roja 88 meteorov za hodinu. V ďalších rokoch boli frekvencie o 85 percent nižšie, avšak v posledných rokoch znovu narastajú.

Roj súvisí s periodickou kométou Tuttle, ktorá má obežnú dobou 13,6 roka. Najhustejší oblak meteoroidov je na dráhe presne oproti kométe. Dráhu dosť ruší Jupiter. Vďaka poruchám môžeme pozorovať jednotlivé deformované časti vlákna, keďže minimálna vzdialenosť Zeme od dráhy kométy je až 15 miliónov km. V maxime je možné vidieť približne 10 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie roja by mali byť výborné, keďže Mesiac bude 3 dni pred novom.

Meteorický roj U Midy alebo Ursidy budete môcť pozorovať od 17. do 26 decembra. Maximum aktivity by mal roj dosiahnuť 23. decembra. 

Kvadrantidy

Prevažná väčšina meteorov sa objaví v noci z 3. na 4. januára alebo zo 4. na 5. januára. V maxime, ktoré trvá len niekoľko hodín, bude frekvencia až 45 meteorov za hodinu. Hoci sa roj vyskytuje  pravidelne- každoročne, frekvencie v jednotlivých rokoch dosť kolíšu. Zvýšené frekvencie (až do 200 meteorov za hodinu) boli pozorované v rokoch 1864, 1909 a 1922. V roku 1953 bolo na radare zaznamenané krátkodobé maximum až 300 ozvien za hodinu.

V radarovej oblasti je roj dokonca silnejší ako známe Perzeidy a Geminidy. Dráha roja je dosť nepresná. Materským telesom môže byť buď asteroid 2003 EH1, alebo periodická kométa 96 P/Machholz. Samotné meteory roja nie sú veľmi jasné, pozorovanie preto vyžaduje miesto s dokonalou tmou. V roku 2020 by mali byť podmienky na pozorovanie priemerné. Čiastočne ho bude rušiť Mesiac, ktorý bude v čase maxima 1 deň po prvej štvrti.

Meteorický roj Kvadrantidy budete môcť pozorovať od 1. do 6. januára. Maximum aktivity by mal dosiahnuť 4. januára. 

Polotieňové zatmenie Mesiaca

Zatmenie bude viditeľné na väčšine územia Európy (aj v ďalších častiach sveta, najmä východnej pologule). Zo Slovenska bude možné pozorovať celý jeho priebeh. Zatmenie začne o 18. hodine a 8. minúte a bude trvať do 22. hodiny a 12. minúty.

V maximálnej fáze zatmenia o 20. hodine a 10. minúte bude v polotieni ponorených 90% mesačného disku. Keďže ide o polotieňové zatmenie, Mesiac bude stále viditeľný, len spodná časť bude tmavšia ako horný okraj, ktorý do polotieňa nevstúpi.

Pokles jasnosti Mesiaca pri polotieňovom zatmení nie je veľký, výhodou je, že toto zatmenie nastane v zime, keď je obloha spravidla priezračnejšia.  

Polotieňové zatmenie Mesiaca môžete pozorovať 10. januára 2020.

Informácie poskytol: doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici

Ilustračné foto: Pixabay (Pixels)

Uverejnila: DK

O autorovi

Ján Svoreň

Ján Svoreň | externý autor

doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.

  • V rokoch 1967 až 1972 vyštudoval astronómiu a geofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Od roku 1981 je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. Venuje sa výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov.
  • V roku 2016 získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
  • V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň.
  • Doposiaľ publikoval vyše 280 vedeckých a odborných publikácií.
  • Od roku 2002 je predsedom Vedeckého kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre.
  • Je členom Medzinárodnej astronomickej únie aj Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky