Alexander Ač: Žiadne SUV-čka, minimum mäsa a na výlety najlepšie na bicykli. Proti klimatickým zmenám máme moc bojovať všetci


Alexander Ač: Žiadne SUV-čka, minimum mäsa a na výlety najlepšie na bicykli. Proti klimatickým zmenám máme moc bojovať všetci

Hoci sa téma klimatických zmien objavuje stále častejšie a častejšie, stále to nestačí. Podľa Mgr. Alexandra Ača, PhD. z Ústavu výskumu globálnej zmeny v Brne totiž priveľa ľudí verí, že otepľovanie našej planéty je prirodzeným cyklom a následky nebudú také závažné. Opak je pravdou. Narušenie ekosystémov, neschopnosť dopestovať potravu pre narastajúce množstvo ľudí na Zemi a masívna migrácia z tropických oblastí, to všetko nás čaká, ak každý z nás nepodnikne kroky, aby klimatické zmeny spomalil.

J. TUTKOVÁ: Pracujete na Ústave výskumu globálnej zmeny, kde sa denne venujete tematike klimatických zmien. Ste, pokiaľ ide o budúcnosť Zeme, optimista alebo pesimista?

A. AČ: Myslím, že ak človek strávi aspoň kúsok dňa sledovaním problematiky klimatickej zmeny, nemôže byť optimista. Teda odpoveď na vašu otázku ohľadom budúcnosti je jednoznačná: som skôr pesimista.

J. T.: Prečo?

A. AČ: Už viac ako 15 až 20 rokov sme mali dostatok dôkazov na to, aby sme začali obmedzovať vypúšťanie skleníkových plynov na globálnej úrovni. Doteraz sa tak nedeje. Spotreba fosílnych palív stále narastá. Prognózy hovoria, že tento rast bude v najbližších rokoch pokračovať. Aké sú teda dôvody na optimizmus?

J. T.: Keď sa pozeráte na to, ako ľudstvo k problematike klimatických zmien pristupuje, čo sú podľa Vás najhoršie mýty o tejto téme?

A. AČ: Stále si veľa ľudí myslí, že klimatická zmena je zväčša prirodzený cyklus, prípadne že následky pokračovania otepľovania nebudú závažné. Asi najhorší mýtus je ale ten, že klimatickú zmenu za nás (mňa) vyrieši niekto iný.

J. T.: Jedným z mýtov o globálnom otepľovaní je, že by prinieslo okamžité oteplenie na celej planéte. Aký je Váš názor?

A. AČ: Drvivá väčšina planéty sa v priemere naozaj otepľuje. Jedno z mála miest, ktoré sa ochladzuje, je lokalita v Atlantickom oceáne v blízkosti Grónska. Niektoré scenáre naznačujú, že to môže do konca storočia znamenať kolaps Golfského prúdu, čo by znamenalo lokálne ochladenie napríklad aj u nás. V globálnom meradle by však teplota napokon aj tak stúpala.

J. T.: Napriek tomu, že ľudstvo následky globálneho otepľovania už reálne vidí, mnoho svetových lídrov, medzi nimi aj prezident USA Donald Trump, stále popierajú klimatické zmeny a napriek svojej moci proti nim nebojujú. Ako sa na to pozeráte?

A. AČ: Vplyv má každý z nás, hoci samozrejme nami volení zástupcovia majú vplyv neporovnateľne väčší. Aj keď Trump ohlásil zámer odstúpiť od Parížskej dohody, emisie skleníkových plynov v USA klesajú. Rozhodnutia politikov treba vždy vnímať v kontexte. Ak sa Trump, alebo ktokoľvek nejako rozhodne, vždy tým niečo sleduje. USA má dlhodobú tradíciu spochybňovať príčiny klimatickej zmeny, pretože fosílne palivá prinášajú mnohým ľuďom obrovské bohatstvo a bežným ľuďom pohodlnú spotrebu energie. No spotreba fosílnych palív dnes najrýchlejšie rastie v ázijských a mnohých ďalších rozvojových krajinách. Tie nás často však svojou spotrebou len dobiehajú. Rozhodnutia politikov vnímam ako spojené nádoby s voličskou základňou. Nemyslím si, že je pre politikov možné dlhodobo rozhodovať proti záujmom vlastných voličov.

J. T.: Ako teda vnímate iniciatívu ľudí, v poslednej dobe najmä mládeže, ktorá sa stále viac a viac zapája do debaty o klimatických zmenách? Má podľa vás potenciál niečo zmeniť?

A. AČ: Už k niektorým zmenám dochádza. Štáty vyhlasujú stav klimatickej núdze, Európska únia prisľúbila navýšenie rozpočtu pre riešenie klimatickej zmeny. O riešeniach sa dnes diskutuje oveľa intenzívnejšie. Samozrejme, stále sme len na začiatku a stále je to žalostne málo.

J. T.: Spomínali ste, že skutočnú moc má v rukách každý z nás. Aké kroky v súvislosti s ochranou životného prostredia by pomohli spomaliť klimatické zmeny?

A. AČ: Nestačí chrániť prírodu na úrovni národných parkov a rezerváciách oceánov, aj keď lokálna ochrana prírody je nevyhnutná. Potrebujeme zastaviť stále masívne odlesňovanie, naštartovať zalesňovanie a zvyšovať obsah organickej hmoty v pôdach ekologickým hospodárením v krajine. Tieto kroky sú však v rozpore s rýchlym ziskom – preto sa často nerealizujú. Jediný spôsob, ako spomaliť klimatickú zmenu, je dostať spotrebu fosílnych palív a uvoľňovanie CO2 do vzduchu na minimum oproti súčasnosti.

J. T.: Ktoré ľudské zlozvyky najviac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu?

A. AČ: Nemyslím si, že ide o zlozvyky. Všeobecne platí, že vyšší plat, vyššia spotreba energie. Ak je teda túžba mať vyšší plat zlozvyk, tak jednoznačne ten. Z hľadiska emisií je to potom lietanie, osobná preprava vo veľkých autách, nadmerné vykurovanie zle zateplených bytov a domov, nadmerná konzumácia energeticky náročnej (mäsitej) stravy.

J. T.: A v nadväznosti na predchádzajúcu otázku, čo môže spraviť každý jednotlivec, aby tieto zmeny spomalil?

A. AČ: V maximálnej možnej miere obmedziť až vylúčiť leteckú dopravu, nevlastniť SUV, minimalizovať spotrebu mäsa, využívať vlaky, MHD, bicykel a bývať v pasívnom dome alebo byte. A tiež kupovať lokálne potraviny, najlepšie v bezobalových obchodoch.

J. T.: V mnohom dnes dokážu pomôcť nové technológie. Myslíte si, že napríklad elektroautá, solárne panely a podobne majú potenciál vyriešiť problémy so spotrebou energie?

A. AČ: Neexistuje žiadna zázračná technológia. Problém je neustály rast spotreby, a ten nemôže vyriešiť ani tá najdokonalejšia a najčistejšia energia. V súčasnosti ako efektívne, hoci nedostatočné, riešenie, vnímam v elektrifikácii dopravy a domácností a zároveň v znižovaní nárokov na spotrebu energie v budovách. Elektrifikáciu ekonomiky potom treba spojiť s nízko-uhlíkovými zdrojmi energie, teda vhodnou kombináciou obnoviteľných zdrojov a jadra. Primárnym cieľom je však dosiahnutie nerastúcej ekonomiky. To sa však zatiaľ nikomu nepodarilo.

J. T.: A čo plasty? To je dnes veľmi aktuálna téma.

A. AČ: Plasty v súvislosti s klimatickou zmenou vnímam ako okrajový problém. No aj tieto iné ekologické dôsledky na biosféru sú podobne závažné a nezvratné ako v prípade klimatickej zmeny.

J. T.: Ako sa s klimatickými zmenami vyrovnáva príroda? Dokážu sa rastliny a živočíchy prispôsobiť?

A. AČ: Pri súčasnej rýchlosti otepľovania v mnohých prípadoch nie, nehovoriac o očakávanom oteplení. Problém je v tom, že niektoré druhy sa dokážu prispôsobiť lepšie (baktérie, vírusy, hmyz, invázne druhy rastlín), iné horšie (koraly, stromy, dlhoveké organizmy), a tak dochádza k narušovaniu väzieb v ekosystémoch, ktoré sa tvorili po tisícročia, až milióny rokov. V zásade pozorujeme už počiatky rozvratu mnohých typov ekosystémov na súši aj v oceánoch.

J. T.: Čo budú pre ľudstvo najväčšie výzvy s pribúdajúcou teplotou?

A. AČ: Schopnosť dopestovať dostatok potravín pre rastúcu populáciu a migrácia veľkého počtu ľudí. Očakáva sa rast migrácie desiatok miliónov ľudí z tropických oblastí, kde sa budú významne zhoršovať podmienky pre normálny život.

J. T.: Na záver k vašej profesii: Prečo ste sa rozhodli venovať svoju kariéru práve skúmaniu globálnych zmien?

A. AČ: Pretože, ak sa ľudstvu nepodarí vyriešiť problém klimatickej zmeny, prípadne ďalších globálnych ekologických výziev, načaká nás radostná budúcnosť. A čo je dôležitejšie ako zachovanie obývateľnej planéty aj pre budúce generácie?

J. T.: Čomu konkrétne sa na Ústave venujete? Čo tvorí hlavnú náplň vašej práce?

A. AČ: Ja osobne pracujem na viacerých projektoch. V minulosti som sa venoval využitiu prístupov metód pozemného a leteckého diaľkového prieskumu pre lepšie stanovenie uhlíkového cyklu v ekosystémoch. Venoval som sa tiež téme využitiu rýchlorastúcich drevín pre energetické účely a v súčasnosti som zapojený v projektoch na rekonštrukciu podnebia v minulosti a v počítaní bilancie skleníkových plynov z obhospodarovaných pôd na území ČR.

 

Zhovárala sa: Jana Tutková pre portál Veda na dosah

Foto: z archívu Alexandra Ača

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2019
kúpa časopisov jún 2016
Atmosféra počas TVT 2018
Publikácie Veda v CENTRE
Aurelium - centrum vedy
Vedec roka 2018
QUARK
Prechod VK na VND - leto
fotografická súťaž TVT 2019
TVT 2018 články
TAG Mládež
TAG QUARK
TAG Ženy vo vede
TAG Spektrum vedy
TAG Slovenská veda
TAG História
TAG Rozhovor
TAG Publikácia
TAG Zaujímavosti vo vede
TAG Centrum vedy
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Kontaktný vonkajší zatepľovací systém má medzinárodnú skratku ETICS.
Zistite viac