Virológovia vytvorili protilátky, ktoré fungujú ako liek proti kliešťovej encefalitíde

Denisa Koleničová

Na výskume pracovali parazitológovia z Českej akadémie vied a aj laureát Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu.

Ilustračný obrázok: kliešť, Zdroj: istockphoto.com

Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com

Najúčinnejšou ochranou proti kliešťovej encefalitíde je vďaka výskumu nielen prevencia, ale aj očkovanie. Avšak pacienti, ktorí už ochorením trpia, sú ešte stále odkázaní na podpornú liečbu. 

Keďže ide o vírusové ochorenie, antibiotiká proti kliešťovej encefalitíde neúčinkujú. Lekári sa preto zameriavajú na zmierňovanie príznakov, ktoré ochorenie spôsobuje. 

To v praxi znamená, že pacientov hospitalizujú na infekčnom oddelení a podávajú im lieky, ktoré majú znížiť bolesť hlavy, teplotu a v niektorých prípadoch aj opuch mozgu. 

Obzvlášť závažný priebeh kliešťovej encefalitídy majú najmä ľudia s imunitnými problémami alebo osoby vo vyššom veku, a teda aj nižšou obranyschopnosťou. 

Najnovší objav vedcov môže túto situáciu zmeniť. Podľa štúdie uverejnenej v odbornom časopise Journal of Experimental Medicine sa virológom podarilo vytvoriť špeciálne protilátky, ktoré v predklinickej štúdii fungovali ako prevencia aj ako liek proti kliešťovej encefalitíde. 

Medzinárodný výskumný tím tvorili odborníci z Parazitologického ústavu Biologického centra AV ČR, Rockefellerovej univerzity v New Yorku, Nemocnice v Českých Budějoviciach a z Výskumného ústavu veterinárneho lekárstva v Brne. 

Ak prebehne úspešne aj klinické testovanie protilátok, na trhu by sa čoskoro mohol objaviť prvý účinný liek proti kliešťovej encefalitíde. 

Špecifická liečba neexistuje

Kliešťová encefalitída je infekčné ochorenie, ktoré zasahuje centrálnu nervovú sústavu.

Vírus prenášajú na človeka najmä kliešte, ale lekári zaznamenali aj prípady, keď sa pacient nakazil konzumáciou tepelne nespracovaného mlieka od infikovaných oviec, kráv a kôz. Po tom, ako sa vírus dostane do ľudského tela, napáda mozog aj mozgové blany.

Novú štúdiu zahájil medzinárodný tím vedcov vyšetrením 140 pacientov, ktorí prekonali kliešťovú encefalitídu, vďaka čomu ich krv obsahovala protilátky proti vírusu.

Všetci pacienti, ktorí sa zapojili do experimentu, podchádzali z Českej republiky. Vzorky ich krvi následne putovali do Spojených štátov amerických (USA), konkrétne do Rockefellerovej univerzity, kde ich virológovia podrobne analyzovali. Na tejto časti výskumu sa podieľal aj nositeľ Nobelovej ceny Charles Rice. 

„Charles Rice pripravil na testovanie takzvané pseudovírusy, čo sú vírusové častice, ktoré majú rovnaké štruktúrne vlastnosti ako vírusy kliešťovej encefalitídy, ale nie sú infekčné,” vysvetľuje v tlačovej správe AV ČR Daniel Růžek, vedúci českého výskumného tímu z Parazitologického ústavu Biologického centra AV ČR. 

Zo 140 vzoriek vybrali americkí vedci šesť pacientov, ktorých označili ako takzvaných superneutralizátorov. Títo pacienti mali perfektnú imunitnú odpoveď a ich protilátky najúčinnejšie zaberali na vírus kliešťovej encefalitídy. 

Kryštálová štruktúra naviazanej protilátky na obalový proteín vírusu kliešťovej encefalitídy. Zdroj: bc.cas.cz

Kryštálová štruktúra naviazanej protilátky na obalový proteín vírusu kliešťovej encefalitídy. Zdroj: Biologické centrum AV ČR

„Pacientov sme dobre poznali, starali sme sa o nich počas akútnej fázy kliešťovej encefalitídy a sledovali sme ich aj po prepustení z nemocnice v poradni nášho oddelenia. Je zaujímavé, že to neboli pacienti s najťažším priebehom kliešťovej encefalitídy. Napriek tomu, ako niektorí sami vyhlásili, nechceli by to prežiť znovu a ani by to nepriali nikomu inému,” hovorí v tlačovej správe Aleš Chrdle, primár infekčného oddelenia Nemocnice v Českých Budějoviciach.

Následne vedci vybrané protilátky znovu skúmali v laboratóriách Parazitologického ústavu AV ČR. Pri testovaní už používali živé vírusy, ktoré aplikovali na bunkové kultúry a myši. 

„Ukázalo sa, že štyri monoklonálne protilátky fungovali fantasticky. Keď boli podané pred infekciou, dokázali kompletne zabrániť rozvoju ochorenia, ale zároveň mali vysokú účinnosť, aj keď boli podané po infekcii. Môžeme preto povedať, že mali liečebný účinok,” vysvetľuje Daniel Růžek. 

Čím skôr, tým lepšie

V posledných rokoch odborníci zaznamenali, že v dôsledku klimatických zmien sa kliešte dostávajú do stále vyšších zemepisných polôh, dokonca až do nadmorskej výšky 1000 metrov nad morom. To zapríčiňuje, že rastie výskyt ochorení, ktoré tento hmyz prenáša, najmä lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy.  

Protilátky, ktoré vyvinul medzinárodný tím vedcov, môžu pomôcť pacientom, na ktorých infikovaný kliešť preniesol kliešťovú encefalitídu. 

„Uvažuje sa o tom, že pokiaľ by človek na sebe našiel prisatého kliešťa, nechal by ho otestovať v laboratóriu a zistil by, že kliešť je pozitívny, bolo by možné mu okamžite podať protilátky, ktoré by ho bezprostredne ochránili pred rozvojom ochorenia,” približuje Daniel Růžek. 

Testy tiež ukázali, že čím skôr vedci protilátky podajú, tým lepšie fungujú. Protilátky nasadené neskôr by mohli aspoň mierniť prejavy ochorenia a znižovať dlhodobé následky. 

Virológ Martin Palus z Biologického centra AV ČR. Zdroj: bc.cas.cz

Virológ Martin Palus z Biologického centra AV ČR. Zdroj: Biologické centrum AV ČR

Výhodou je tiež ich preventívny účinok. V predklinickej štúdii ich vedci upravili tak, aby predĺžili ich dobu účinku na dva mesiace. Predpokladajú, že by protilátky mohli oceniť aj cestovatelia, ktorí sa chystajú do oblasti, kde je zvýšený výskyt kliešťovej encefalitídy. 

Podanie protilátok by na rozdiel od očkovania nevyžadovali aplikáciu viacerých dávok s určitým časovým odstupom, čo by predstavovalo jednoduchšiu a okamžitú cestu, ako sa chrániť pred ochorením, a to najmenej na dva mesiace. 

Výskyt kliešťov na Slovensku je vysoký, zaočkovanosť nízka

Podľa Národného portálu zdravia od konca apríla minulého roka k 12. 6. 2020 evidovali lekári na Slovensku 20 prípadov kliešťovej encefalitídy. 

Najviac prípadov pochádzalo z Banskobystrického kraja, z okresov Banská Bystrica, Brezno, Zvolen a Rimavská Sobota. 

Z dvadsiatich pacientov sa dvanásť nakazilo konzumáciou nepasterizovaného ovčieho alebo kozieho mlieka, alebo iných mliečnych výrobkov a osem pacientov prenosom ochorenia z kliešťa.

Zaujímavé je aj to, že hoci vakcína proti kliešťovej encefalitíde existuje, pacienti na Slovensku túto možnosť nevyužívajú, a to aj napriek tomu, že patríme medzi rizikové krajiny s vysokým výskytom tohto ochorenia. 

Zákaz vstupu kliešťom do lesa. Zdroj: iStockphoto.com

Zákaz vstupu kliešťom do lesa. Zdroj: iStockphoto.com

Zaočkovanosť na Slovensku proti tomuto ochoreniu sa pohybuje na úrovni okolo jedného percenta. Na porovnanie možno uviesť, že v Rakúsku je proti kliešťovej encefalitíde zaočkovaných takmer 90 percent ľudí a v Českej republike približne 30 percent. 

Ak si pacient našiel na tele kliešťa a má obavy, či nebol nakazený, môže ho zaslať na vyšetrenie na oddelenie rickettsiológie Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. 

Podľa inštrukcií je kliešťa potrebné zaslať v uzavretej ampulke alebo pevnom vrecku a vložiť do listovej obálky. Dôležité je, aby sa kliešť nerozpučil. Do obálky je nutné pridať aj vyplnenú objednávku. 

Zdroje

https://doi.org/10.1084/jem.20210236

Tlačová správa AV ČR

Národný portál zdravia

 

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.