Svetelné znečistenie zo satelitov je väčšie, než vedci predpokladali

Denisa Koleničová

Podľa novej štúdie môže dokonca brániť astronómom pozorovať vesmír.

Východ slnka z vesmíru. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Satelity a vesmírne trosky, ktoré obiehajú okolo Zeme, osvetľujú oblohu viac, než sa odborníci domnievali. 

Nová štúdia uverejnená v časopise MNRAS Letters hovorí, že jas, ktorý objekty na orbite produkujú, tvorí už takmer 10 percent z jasu bežného pozadia. 

Experti varujú, že takéto svetelné znečistenie môže brániť astronómom v pozorovaní vesmíru. 

Na výskume pracoval slovenský vedec Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied (SAV), odborníci z Fakulty matematiky a informatiky Univerzity Komenského, z Utahskej univerzity v Spojených štátoch amerických (USA) a Univerzity v Santiagu de Compostela v Španielsku. 

Ich výsledky zaujali svet, komentovali ich editori magazínu Science a venovali sa im aj reportéri v The Guardian. 

Na obežnej dráhe Zeme máme priveľa satelitov

Svetelné znečistenie vo všeobecnosti vytvára svetlo, ktoré sa rozptyľuje v ovzduší. Presvetľuje oblohu a zvyšuje jej jas.

Vedci rozlišujú dva typy svetelného znečistenia. Prvým je interné, teda to, ktoré človek produkuje na Zemi. Druhým je externé znečistenie vytvárané satelitmi a vesmírnymi troskami, ktoré obiehajú okolo našej planéty a odrážajú slnečné žiarenie. 

Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) sa na obežnej dráhe Zeme v súčasnosti nachádza viac ako 9200 ton vesmírnych objektov, od nefunkčných satelitov až po rozličné malé fragmenty. 

Nočná obloha s hviezdami a mrakmi. Zdroj: iStockphoto.com

Nočná obloha s hviezdami a mrakmi. Zdroj: iStockphoto.com

O externé zdroje svetelného znečistenia sa zaujímal aj slovenský vedec Miroslav Kocifaj. Vo svojom výskume sa zameral na to, či spoločný účinok satelitov, trosiek a najmenších častíc na obežnej dráhe Zeme, ktorých množstvo dlhodobo rastie, môže prekročiť limit doposiaľ považovaný vedeckou komunitou za prijateľný. 

Pri výpočte vychádzal z odborných článkov, ktoré boli publikované za posledné roky, ale zohľadňoval aj trend nárastu počtu a veľkosti vesmírnych objektov od polovice deväťdesiatych rokov.

Výpočty v štúdii naznačujú, že svetelné znečistenie, ktoré satelity a ďalšie objekty na obežnej dráhe produkujú, môže prekročiť 10 percent. To je hranica, ktorú v roku 1979 stanovila Medzinárodná astronomická únia (IAU) pre lokality, kde sa môžu nachádzať observatóriá. 

Prekročenie stanovenej hranice, ktoré štúdia naznačuje, bude mať zásadný význam pre najbližší výskum v tejto oblasti. Môže napríklad ovplyvniť rozmiestnenie megakonštelácií satelitov na obežnej dráhe Zeme. 

Astronómovia hlásia problém

Podľa astrofotografa Tomáša Slovinského je svetelné znečistenie neželaný fenomén 21. storočia. Jeho dôsledok môže pozorný pozorovateľ zazrieť aj voľným okom. 

„Osobne badám obrovský rozdiel na oblohe, kde je aj malé svetelné znečistenie v porovnaní s miestom, kde uvidíme prírodu okolo nás vrátane nočnej oblohy nepoškvrnenú. Okrem samotného kontrastu oblohy a tmavého hviezdneho pozadia na oblohe vynikajú štruktúry, ktoré mnoho ľudí pozná len z astrofotografií.”

Zvýšenie svetelného znečistenia môže podľa Slovinského astronómom znemožniť pozorovanie menších galaxií a aj ďalších vesmírnych objektov.

„Svetelné znečistenie zabraňuje nášmu pohľadu zo Zeme do okolitého vesmíru. Naša atmosféra rozptyľuje lúče svetelných zdrojov natoľko, že vo väčších mestách na oblohe prakticky úplne zaniká Mliečna cesta, slabšie hviezdy, meteory či rôzne iné úkazy.”

„Z „hviezdneho spektra”, ktoré je naše oko schopné zachytiť, na miestach s tmavou oblohou tak ubudne niekoľko tisíc hviezd a my sa dostávame z hranice 3000 – 4000 na 40 – 50 hviezd. Na takýchto znečistených miestach nie je možné zachytiť svetlá slabších objektov z vesmíru, a tak je prakticky nemožné fotografovať, pozorovať či prevádzkovať výskum,” vysvetľuje astrofotograf.

Astronomická fotka dňa 21.10.2020: Mliečna cesta, galaxia Andromeda a niekoľko meteorov z roja Kvadrantidy, Zdroj: Tomáš Slovinský

Astronomická fotka dňa 21. 10. 2020: Mliečna cesta, galaxia Andromeda a niekoľko meteorov z roja Kvadrantidy, Zdroj: Tomáš Slovinský

Dodáva, že ak sa zvýši množstvo svetelného znečistenia, astronómovia môžu mať problém pozorovať napríklad Mliečnu cestu, tmavé prachové hmloviny, ktoré sa v nej nachádzajú, či napríklad galaxiu M31 v súhvezdí Andromeda. 

Svetelné znečistenie spôsobujú aj interné zdroje

Svetelné znečistenie nespôsobujú len satelity a kozmický odpad. Veľké množstvo vyprodukujú na Zemi samotní ľudia. Znečistenie vzniká aj zo svetla pouličných lámp, svetelných bilbordov či osvetlených kultúrnych pamiatok, ako sú hrady a zámky.

Tomáš Slovinský vysvetľuje, že množstvo znečistenia závisí od rozličných faktorov, napríklad od populačného indexu, miery ochrany parkov tmavej oblohy či legislatívy, preto je aj v rozličných častiach planéty odlišný stupeň svetelného znečistenia. 

„Ak sa pozrieme na mapu svetelného znečistenia, prvý fakt, ktorý nám udrie do očí, je to, že južná pologuľa svieti omnoho menej. To má za následok redšia miera osídlenia, no mnohokrát aj chýbajúca potreba osvetlenia. Na čo je ľuďom v Afrike osvietený bilbord, kultúrna pamiatka, žiariaci hrad či nákupné centrum? Svoj život vedú v spojení s prírodou, ktorú najčastejšie neničia oni, ale, žiaľ, my „civilizovaní” ľudia naším zásahom.”

Najlepším miestom na pozorovanie nočnej oblohy na Slovensku je Park tmavej oblohy Poloniny. Ide o najtmavšie miesto na Slovensku vôbec, preto aj obloha na tomto území vyniká najviac. 

„Park tmavej oblohy Poloniny zaujme nielen nadšencov astronómie, ale aj astroturistov. Nízka miera svetelného znečistenia na tomto území priamo súvisí aj s miestnou nižšou úrovňou preľudnenia či životným štýlom, ktorý nevyžaduje nadbytok svetla. Svetelné reklamy tu ľudia neuvidia, no zato si ich podmaní miestna tmavá obloha. A možno to v nich zanechá taký silný dojem, že sa zamyslia nad potrebou či „nepotrebou” svietenia a nad tým, o čo všetko kvôli nadmernému osvetľovaniu prichádzame,” hovorí na záver astrofotograf Tomáš Slovinský. 

Ak vás téma svetelného znečistenia zaujala, odporúčame vám aj autorský film Mateja Poka z produkcie Centra vedecko-technických informácií SR.

Zdroje

Tlačová správa SAV

The Guardian

https://doi.org/10.1093/mnrasl/slab030

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.