Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

VIDEO: O športe trochu inak – aj športovanie je veda

VEDA NA DOSAH

Nestihli ste prednášku Oľgy Kyselovičovej z Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave? Pozrite si video.

Vo štvrtok 22. júna 2023 prednášala o športe a jeho prepojení s vedou v rámci cyklu Vedecká cukráreň v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave Oľga Kyselovičová z Katedry gymnastiky, tancov, fitnes a úpolov Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.

Šport je nevyhnutnou súčasťou zdravého životného štýlu a z dlhodobého hľadiska je pre nás prospešný. Verte či nie, športovať by sme mali podľa odborníkov takmer každý deň.

Ľudské telo je vedecký zázrak

Ako hovorí vo svojej publikácii britský popularizátor vedy Chris Woodford: „Samotné ľudské telo je očividne vedecký zázrak, ktorý dokáže premeniť výdatné raňajky na športové majstrovstvo.“

To, čo sa deje v našom tele, je naozaj veľmi zvláštne a ak sa chceme zlepšovať, musíme jednoducho počas života odhaľovať princípy, vďaka ktorým nám to bude umožnené.

Za všetko zodpovedá sval

V našom tele sa nachádzajú tisíce svalových vlákien. Z nich sa následne skladajú svaly a svalové skupiny.

Svalov máme v tele približne štyristo. Nie všetky sú na prvý pohľad viditeľné, no každý má svoju nezameniteľnú funkciu. Zodpovedajú za pohyby, držanie tela, čiastočne nám pomáhajú pri dýchaní, produkujú teplo a prostredníctvom nich komunikujeme s okolím.

Každý sval má pritom určité špecifické vlastnosti. Sú to: kontraktilita (schopnosť stiahnuť sa), schopnosť excitácie, exensibilita (schopnosť natiahnuť sa) a elasticita (sval sa dokáže až desaťtisíckrát natiahnuť a vrátiť sa do tej istej polohy bez toho, že by sa zmenila jeho vlastnosť).

Dva typy svalov

Aby sme zabezpečili správnu funkciu svalov, treba ich pravidelne naťahovať i posilňovať. Niektoré sú predurčené skôr na naťahovanie (takzvané tonické alebo posturálne svaly) a iné na posilňovanie (fázické alebo dynamické svaly). V konečnom dôsledku však musia byť v rovnováhe.

„Prečo dokáže niekto skákať alebo bežať maratón? Prečo je niekto dobrý v gymnastike a iný vo futbale? Sú všetky svaly rovnaké?“ pýta sa Kyselovičová. Odpoveď znie: „Samozrejme, nie.“ „Čo teda zodpovedá za výbušnosť našich tiel?“ pokračuje.

Sú to rýchle svalové vlákna. „Bežec, ktorý behá na krátke trate, má v kvadricepse na prednej strane stehna omnoho viac rýchlych svalových vlákien ako maratónec, ktorý ich na tom mieste nepotrebuje,“ ozrejmuje odborníčka. „Niekoľkonásobný olympijský šprintér Usain Bolt má napríklad až 84 percent rýchlych svalových vlákien, niet sa teda čo čudovať, že je taký rýchly,“ dodáva.

Pomer rýchlych a pomalých svalov v tele závisí v prvom rade od genetiky, no cvičením ním dokážeme mierne manipulovať.

Ako však ideálne športovať? Na čo netreba pri pohybe zabudnúť? Na ktorú športovú aktivitu máte dobré predispozície? Toto a mnoho ďalšieho sa dozviete v prednáške na videu.

Doc. PaedDr. Oľga Kyselovičová, PhD., je vysokoškolská učiteľka, docentka v odbore športová edukológia s 35-ročnou pedagogickou a výskumnou praxou na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave a autorka viac ako 300 publikácií s domácimi i medzinárodnými ohlasmi. Svoje výskumné aktivity smeruje do oblasti rekreačného, výkonnostného a vrcholového športu, kde cielene realizuje a overuje účinnosť intervenčných programov na zlepšovanie pohybovej výkonnosti, telesnej zdatnosti a kvality zdravia z rôznych aspektov.

V súčasnosti sa vedecky zameriava najmä na problematiku tréningu gymnastických športov, ktorý indukuje množstvo adaptácií na rozličných úrovniach organizmu detí, adolescentov a dospelých športovcov. Experimentálne overuje a získava originálne výsledky predovšetkým z kinematickej 3D analýzy, adaptácie kardiovaskulárneho systému na zaťaženie a z viacerých zmien motorických kvalít. Je tiež expertkou Medzinárodnej gymnastickej federácie pre vzdelávanie trénerov, dlhoročnou medzinárodnou rozhodkyňou a osobnou trénerkou reprezentantiek v športovom aerobiku.

Počas pôsobenia v oblasti športu získala viacero domácich a medzinárodných ocenení, napríklad Bronzový odznak Slovenského olympijského a športového výboru za dlhoročnú prácu a prínos pre rozvoj olympijského hnutia a športu, Bratislavskú cenu za šport 2022 v kategórii športový odborník či cenu Čestný rozhodca Európskej gymnastiky.

Čo je Vedecká cukráreň?

Ide o pravidelné stretnutia študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky. Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave oslovuje vedcov odborníkov, ktorí vedia študentom populárnou formou a jednoduchým spôsobom vysvetliť zložitosti vedeckého výskumu. Vedecká cukráreň je pre študentov aj jedinečnou príležitosťou a priestorom na konfrontáciu vlastných poznatkov a názorov na dianie vo vede a v technike. Vo Vedeckej cukrárni sa diskutuje v uvoľnenej a priateľskej atmosfére pri čaji, minerálke a koláčikoch a svoje zohráva aj mimoškolské prostredie. Témy Vedeckých cukrární sa vyberajú podľa aktuálnosti. Vedecká cukráreň trvá približne 90 minút (45 minút vystúpenie vedca a 45 minút diskusia).

Zdroj: CVTI SR
(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky