Výskum českých vedcov otvára nové možnosti v liečbe obezity u ľudí.
V prípade cicavcov vrátane človeka sa na termogenéze podieľa svalový tras alebo nestresová termogenéza v hnedom tukovom tkanive. Zdroj: iStockphoto.com
To, koľko tepla vzniká v našom tele a akým spôsobom ho tvoríme, by mohlo podľa vedcov súvisieť s rozdielnou náchylnosťou na obezitu.
Vedci z Fyziologického ústavu Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) skúmali, ako sa s chladom vyrovnávajú dva rôzne kmene laboratórnych myší. Výsledky naznačujú novú možnosť liečby obezity pomocou aktivácie nestresovej termogenézy v svaloch.
Tvorba tepla (termogenéza) sprevádza všetky základné metabolické deje a je jedným zo základných prejavov života všetkých organizmov. Zvlášť vysokú kapacitu termogenézy majú teplokrvné živočíchy, teda vtáky a cicavce, ktoré musia tvoriť teplo, aby si udržiavali stálu telesnú teplotu. Tento špecifický typ termogenézy je významnou zložkou energetického výdaja a jej aktivita stúpa vplyvom chladu.
V prípade cicavcov vrátane človeka sa na termogenéze podieľa svalový tras alebo nestresová termogenéza v hnedom tukovom tkanive.
„Termogenéza v hnedom tuku je závislá od prítomnosti mitochondriálneho proteínu UCP1 (odprahujúceho proteínu 1) a je stredom záujmu pre svoje možné využitie v liečbe obezity. Ďalšie mechanizmy nestresovej termogenézy a ich význam sú v porovnaní s ním relatívne málo prebádané. No vieme, že mechanizmy, ktoré umožňujú aktiváciu nestresovej termogenézy chladom, môžu sprostredkúvať aj zvýšenie energetického výdaja vplyvom nadmerného kalorického príjmu,“ povedal Jan Kopecký z Fyziologického ústavu AV ČR.
Teplo možno získať z tukov aj zo svalov
Vedci z Fyziologického ústavu AV ČR v Prahe skúmali tvorbu tepla dvoch rôznych kmeňov laboratórnych myší, ktoré sa líšia náklonnosťou na obezitu. Jednej skupine myší možno vyvolať obezitu stravou s vysokým obsahom tuku, zatiaľ čo druhá skupina za týchto podmienok nie je náchylná na obezitu. Myši oboch kmeňov sa dokázali aklimatizovať na chlad len s malým znížením telesnej teploty, pričom na termogenézu spočiatku využívali svalový tras.
Dlhší pobyt v chlade viedol v skupine myší náchylných na obezitu k aktivácii termogenézy a spaľovaniu tukov v hnedom tukovom tkanive. Myši odolné voči obezite prekvapujúco nedokázali aktivovať hnedé tukové tkanivo, v ich prípade sa však zvýšila nestresová termogenéza v kostrových svaloch. Poklesol pri tom účinok mechanizmov riadiacich ióny vápnika v svalových bunkách a nastala akumulácia vápnika v sarkoplazmatickom retikulu. To viedlo k výraznejšiemu spaľovaniu tukov v mitochondriách.
Nádej pre obéznych ľudí
Zapojenie odlišných termogénnych mechanizmov by mohlo podľa Kopeckého súvisieť s rozdielnou náchylnosťou na obezitu. „Rezistencia druhej skupiny myší proti obezite je asi daná ich schopnosťou aktivovať nestresovú termogenézu v svaloch, a to nielen v chlade, ale aj vtedy, keď v nadmernom množstve prijímajú potravu,“ vysvetlil vedec.
Výsledky, ktoré českí odborníci publikovali v odbornom časopise Molecular Metabolism, naznačujú novú možnosť liečby obezity práve vďaka aktivácii nestresovej termogenézy v svaloch. Ide zrejme o nádejnejší spôsob liečby obezity, než je terapia založená na zvýšení termogenézy v hnedom tukovom tkanive.
„U dospelého človeka je kapacita kostrového svalu pre spaľovanie tukových energetických zásob mnohonásobne vyššia než v rámci hnedého tukového tkaniva. Už relatívne malé zvýšenie termogenézy v svale by tak mohlo významne obmedziť ukladanie tukového tkaniva,“ uzavrel Kopecký.
Spôsob, ako také zvýšenie dosiahnuť, je podľa neho výzvou na ďalší výskum.
Zdroj: TS AV ČR, Molecular Metabolism
(af)
