Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Stres a únava oslabujú výkony pracovníkov záchraniek

VEDA NA DOSAH

Potvrdil to výskum experimentálnych psychológov z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Unavená zdravotníčka v nemocnici. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok Zdroj: iStockphoto.com

Stres a únava, ktorú pociťujú záchranári počas výkonu služby, nepriamo súvisí s častejším výskytom bezpečnostných incidentov. Potvrdil to výskum vedcov z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV, v. v. i.). Štúdiu uverejnil aj vedecký časopis International Journal of Occupational Safety and Ergonomics.

Na pleciach zdravotníkov a posádok záchrannej zdravotnej služby je veľká zodpovednosť. Vážne pochybenia z ich strany preto vyvolávajú silné negatívne emócie. Experimentálni psychológovia zo SAV sa vo svojom výskume zamerali na dôvody, prečo dochádza na strane pracovníkov záchraniek (lekárov, záchranárov a vodičov sanitiek) k chybám. Zisťovali tiež, aké faktory môžu ich chybovosť pri výkone služby znížiť.

„Prostredníctvom dotazníka sme zisťovali, ako často pracovníci posádok záchrannej zdravotnej služby v práci prežívajú stres a únavu, na akej úrovni sú zvyčajne ich kognitívne kapacity či zručnosti a ako často sa v práci správajú v súlade so zavedenými bezpečnostnými postupmi, pravidlami a predpismi,“ vysvetľuje Martin Sedlár z ÚEP CSPV SAV, v. v. i.

Vedcov zaujímalo aj to, ako tieto faktory súvisia s takzvanými bezpečnostnými incidentmi, čiže chybovosťou počas výkonu služby. „Chybovosť sme merali pomocou otázok, či sa v práci pričinili k udalostiam, ktoré poškodili alebo mohli poškodiť zdravie pacientov, ich samotných alebo aj ich spolupracovníkov,“ dopĺňa experimentálny psychológ.

Oslabujú kognitívnu kapacitu

Výsledné zistenia ukázali, že za častejším výskytom bezpečnostných incidentov stojí práve stres a únava pracovníkov záchranných služieb, ich vplyv je však skôr nepriamy. Pravidelný stres a každodenná únava oslabili kognitívnu kapacitu (situačné uvedomenie) respondentov, kvôli čomu boli menej pozorní, sústredení a mali slabší prehľad o situácii.

Naopak, pracovníci záchraniek, ktorí prežívali menej stresu a únavy, boli podľa Sedlára kognitívne viac bdelí a správali sa viac v súlade so zavedenými postupmi, čím sa napokon znížila pravdepodobnosť bezpečnostného incidentu počas ich služby.

Výsledky výskumu poukázali nakoniec i na možné riešenie, ktoré by chybovosť u záchranárov znížilo. Podľa Sedlára je ním snaha znížiť stres a únavu, zlepšiť kognitívne kapacity a pracovať viac v súlade so zavedenými pracovnými postupmi.

Samotní pracovníci sa o to však môžu snažiť, no celkom pravdepodobne narazia na systém, ktorý ich snahu zmarí napríklad tým, že ich niekedy vyžmýka do „poslednej kvapky potu“.

Ako napokon psychológ zdôraznil, potrebné sú adekvátne systémové opatrenia. Jedine tie v konečnom dôsledku zvýšia bezpečnosť a zdravie pacientov aj zdravotníkov.

Zdroj: TS SAV

(af)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky