O širokej škále využitia probiotík v humánnej medicíne aj o tom, ako probiotiká pomáhajú v boji s nemocničnými baktériami.
Martin Haranta, MSc. Zdroj: Komunikačná agentúra BeeContent
- o novinkách z oblasti výskumu probiotík,
- ako ovplyvňuje kontakt s prírodou črevný mikrobióm detí,
- ako súvisí črevný mikrobióm matky so zdravím dieťaťa,
- či môžu mať aj probiotiká vedľajšie účinky a či nám dokonca môžu zhoršiť priebeh ochorenia,
- o súvislosti črevného mikrobiómu s akné a obezitou,
- či je užívanie probiotík prospešné pri psychických ochoreniach,
- o inovatívnom využití probiotík ako „dezinfekcie“ v nemocniciach,
- ktoré prírodné zdroje probiotík sú najlepšie.
Hovorí sa, že zdravie sa začína v črevách. Dnes je už známe, že črevný mikrobióm a probiotiká majú obrovský potenciál skvalitniť a predĺžiť život ľudí. V súčasnosti sa čoraz viac rozpráva o prepojení črevnej mikroflóry s celkovým zdravotným stavom človeka a o prepojení čreva s mozgom či čreva s kožou.
Stres, nesprávna životospráva a užívanie liekov spôsobujú zmeny v zložení črevného mikrobiómu s negatívnym dosahom na jeho fungovanie. Dokážu nám v takýchto prípadoch pomôcť probiotiká? Alebo stačí, keď budeme užívať prebiotiká? Aký je medzi nimi rozdiel? Čo všetko dokáže črevný mikrobióm ovplyvniť? A ako je to v prípade probiotík a detí?
Na tieto aj ďalšie zaujímavé otázky sa zameriavali vedci zo Slovenska aj z celého sveta (okrem iného z Južnej Kórey, Kanady, Talianska, Francúzska, Holandska, Dánska, Nemecka, Českej republiky či zo Spojeného kráľovstva), ktorí sa v júni zúčastnili na najväčšej vedeckej konferencii o probiotikách, prebiotikách a zdraví mikrobiómu – IPC.
Rozhovor o aktuálnych a najzaujímavejších výsledkoch výskumov zo sveta probiotík, prebiotík a črevného mikrobiómu nám poskytol Martin Haranta, MSc, spoluorganizátor konferencie a jeden zo zakladateľov vedeckej spoločnosti PerBiotiX.
Najzaujímavejšie výsledky výskumov
V júni sa v Bratislave konala najväčšia vedecká konferencia o probiotikách, ktorú spolu s kolegami organizujete. Čo vás najviac z prezentovaných špičkových výskumov inšpirovalo alebo prekvapilo?
Jeden z najzaujímavejších bol výsledok z dánskej Kodane, kde vedci dokázali, že probiotické kmene môžu fungovať vzhľadom na stravu, ktorú práve jeme. To znamená, že ak jedinec užíva nejaký bakteriálny kmeň, môže fungovať, keď konzumuje západnú, často nezdravú stravu. Avšak nefunguje, keď konzumuje stredomorskú stravu a naopak. Takýto fakt nás posúva opäť o krok ďalej, aby sme mohli neustále zvyšovať efekt probiotík. Ak vieme, že tam musí byť tento parameter, vieme výsledok optimalizovať.
Je tiež zaujímavé, akým smerom sa vyvíja genetická modifikácia mikroorganizmov, aby sa upravil ich efekt. Pracuje sa na tom, aby tieto mikroorganizmy produkovali lepšie metabolity. Dokonca môžu byť použité ako nosič pre lieky, čo je v tejto oblasti veľmi perspektívne.
Pozoruhodný posun vidíme tiež v personalizovanej medicíne. V podstate je už v súčasnosti možné zostaviť jedálny lístok na základe rozboru mikrobiómu a napríklad v ňom opísať, ktorú zeleninu by mal daný jedinec konzumovať. Takémuto zostavovaniu ideálneho probiotického jedálneho lístka sa plánujeme v blízkej budúcnosti venovať aj my v iProbio.
Pozrite si
Črevný mikrobióm detí
Na konferencii sa predstavil aj Marco Van Es z nadácie Marco Bac2nature z Holandska, ktorý rozprával o tom, prečo majú deti z dedín lepší mikrobióm ako tie, ktoré žijú v meste. Prečo je to tak?
Nie je to úplne len o tom, či je dieťa z dediny alebo z mesta. Ak je aj dieťa v meste, pravidelne sa však hráva v hline a aj ju „jedáva”, potom to môže byť i v meste vyhovujúce. Deti sa dnes zdržiavajú vo veľmi sterilnom prostredí, ktorým je napríklad škôlka, kde sa takmer vôbec nedostávajú do kontaktu s pôdou.
Deti by mali byť v častejšom kontakte s prírodou. Prospieva to ich črevnému mikrobiómu aj budovaniu imunity. Zdroj: iStockphoto.com
Pôda je niečo ako obrovský rezervoár baktérií. Na dedine je pravdepodobnejšie, že rodičia pustia deti hrať sa na dvor, kde prídu do kontaktu s hlinou. Malé deti zjedia v priemere asi 30 gramov hliny denne. Ak dá mestský rodič dieťa do škôlky, kde nie je žiadna zeleň, len betón, nie je to ideálna situácia. Dieťa by malo byť celkovo viac v kontakte s prírodou, v tomto prípade s pôdou ako takou.
Vyvíja sa mikrobióm u detí už v prenatálnom období? Ako veľmi ovplyvňuje vývin dieťaťa?
To, či sa vyvíja ešte v prenatálnom období, nie je jasné. Ešte stále je to predmetom skúmania. Ak by tam aj bol mikrobióm, nie je to nič zásadné. Takže v tomto prípade ide skôr o mikrobióm matky, nie o mikrobióm dieťaťa. Ak je mikrobióm matky z nejakého dôvodu porušený, dieťa sa môže zle kolonizovať aj počas pôrodu, pretože v matke môžu byť premnožené hocijaké baktérie, teda nielen dobré, no i zlé. V prenatálnom období sa netreba sústrediť na dieťa, ale na matku, aspoň podľa nášho súčasného poznania.
Je dôležité, aby brali deti probiotiká aj preventívne? Alebo stačí, keď ich nasadíme pri chorobe alebo užívaní antibiotík?
Ak je dieťa zdravé, probiotiká od istého obdobia nemajú zmysel. Ak však chceme probiotikami potláčať napríklad alergie, sú vhodné, vždy to však závisí od konkrétneho stavu. Ak je však jedinec zdravý, nie je veľmi dôvod nasadzovať probiotiká, dôležité je dojčiť. Pri užívaní antibiotík sú probiotiká, samozrejme, vhodné. Dobré výsledky sú dokonca tiež pri kolikách.
Napríklad aj náš Mikrobióm + je vhodný na posilnenie črevnej bariéry pre deti od 3 rokov. Mikrobióm sa od narodenia až po 3. rok života búrlivo vyvíja, prebiehajú v ňom veľké zmeny. Zásady, ktoré platia pri probiotikách pre dospelých, sa nedajú pretransformovať na detské probiotiká.
Bifidobaktérie tvoria po narodení dieťaťa takmer celý mikrobióm, t. j. 90 až 95 percent. Ich hladina vekom postupne klesá. Vo veku približne 3 rokov je na úrovni asi 5 percent. Niektoré deti však majú veľké problémy. V rámci výskumov sme to v iProbio aj merali. Niektoré deti nemajú vo veku 1 roka bifidobaktérie, čo je šialené.
Akné a obezita
Veľa mladých, ale aj dospelých ľudí trápi akné. Môžu byť črevá, respektíve nezdravý mikrobióm vinníkom problematickej pleti?
Akné je multifaktoriálne ochorenie. Mikrobióm je určite jeden z faktorov, nie však jediný. Existujú jasné výsledky, ktoré hovoria, že ak sa upraví alebo zlepší mikrobióm, zníži sa výskyt akné. Mikrobióm má celkový vplyv na kvalitu kože. Existuje aj kožný mikrobióm, ktorý sa tiež upravuje vo vzťahu k tomu črevnému. Práve zmeny v kožnom mikrobióme majú veľký potenciál pri liečbe akné.
V súčasnosti sa črevný mikrobióm často spomína i v súvislosti s obezitou. Môžu baktérie v našich črevách spôsobovať okrem iného aj nadváhu? Ak áno, dokážu nám v boji s obezitou pomôcť probiotiká?
Áno, môžu spôsobovať nadváhu. Baktérie dokážu meniť energetickú výťažnosť z potravy, čo znamená, že telo dokáže z potravy vytiahnuť určité množstvo kalórií a ony dokážu regulovať, či ich vytiahne viac alebo menej. Čiže ak vytiahnu viac kalórií, viac priberiem.
Mikrobióm mení metabolizmus ako taký, teda mení metabolické dráhy a iným spôsobom sa spracúva alebo ukladá tuk. Metabolity sú známe tým, že keď je vyššia produkcia kyseliny octovej alebo maslovej, pomáhajú znižovať váhu. Otázka, či to dokážeme využiť na boj s obezitou, je veľmi kľúčová. Odpoveď na ňu však ešte nie je úplne jasná.
Už teraz sú na trhu probiotiká, o ktorých marketéri tvrdia, že to dokážu. Ja som voči tomu veľmi skeptický, pretože to nie je také jednoduché. Jediné probiotikum, ktoré by mohlo naozaj fungovať, je probiotikum na báze molekulárnej mimikry. Ide o baktériu vylučujúcu molekulu, ktorá je veľmi podobná hormónu sýtosti, vďaka ktorému nemáme potrebu toľko jesť. Môže pomôcť schudnúť rýchlejšie, avšak zázračné tabletky neexistujú. Stále je potrebné zdravo sa stravovať a športovať.
Vplyv probiotík na psychiku
Vedci z londýnskeho King´s College v nedávno publikovanej štúdii pozorovali pozitívny vplyv probiotík na psychický stav pacientov s klinickou depresiou. Majú podľa vás probiotiká a prebiotiká vplyv na zlepšenie duševného zdravia? Ak áno, treba ich užívať dlhodobo?
Išlo o štúdiu, v rámci ktorej sa probiotiká podávali ľuďom, ktorí brali antidepresíva. A práve vtedy sa zvyšuje efekt antidepresív. Testujú sa aj kmene, ktoré sú vyslovene určené na psychický stav i depresiu, výsledky sú však nateraz nejasné. Existuje už aj liek Cerebiome, ktorý je určený na ľahké formy depresie. V Kanade a Brazílii je registrovaný ako klasický liek, nie ako výživový doplnok.
Otázka je, či to probiotiká a prebiotiká dokážu riešiť z dlhodobého hľadiska, čo v súčasnosti nie je jasné. Existujú však indície, že by mohlo ísť o vhodnú doplnkovú liečbu. Depresia má rôzne spúšťače a jedným z nich je chronický zápal. V tomto prípade je pravdepodobné, že ak sa zníži zápal v črevách, technicky sa zníži zápal aj v mozgu a môže dôjsť k zlepšeniu. Toto všetko je však zatiaľ v štádiu výskumu. Psychiatri nás už oslovovali ohľadom spolupráce. Momentálne však nie sme v takom štádiu, aby sme mohli povedať, že probiotickou intervenciou dôjde k zásadnému zlepšeniu duševného zdravia.
Možné vedľajšie účinky
Niektorí ľudia sa k užívaniu probiotík stavajú skepticky alebo majú obavy. Môže sa stať, že nám užívanie probiotík zhorší priebeh ochorenia, prípadne že budeme mať nejaké vedľajšie účinky?
Najčastejšie vedľajšie účinky bývajú na začiatku užívania probiotík. Jedinec môže mať hnačku alebo nejakú funkčnú poruchu trávenia, čo je však spôsobené zmenou mikrobiómu, ide teda o dočasný stav. Zhruba u 1 z 1 000 ľudí však môže nastať niečo vážnejšie, čiže nejaká systémová reakcia. Takáto reakcia je však veľmi raritná a jej pravdepodobnosť existuje vlastne pri akomkoľvek lieku. Stať sa to ale môže.
Sú ľudia, ktorí majú problém napríklad s histamínom. Ak užijú kmene produkujúce histamín, nastane u nich zásadné zhoršenie. Ak však človek užíva vhodné kmene, ktoré potrebuje, vedľajšie účinky sú limitované. V prípade, že beriem probiotiká, ktoré sú imunostimulačné, a navyše mám nejakú silnú imunosupresívnu liečbu, môže to byť veľmi kontraindikatívne. Ak chcem totiž potláčať imunitu, nemá zmysel, aby som ju stimuloval.
Pri niektorých ochoreniach by mal byť človek s probiotikami opatrný, ale prebiotiká môže brať stále. Vysvetlím to. Prebiotiká sú potravou pre probiotiká. Teda v našom prípade môžete brať Mikrobióm + stále, pretože sú to prebiotiká. Medzi naše probiotiká patrí napríklad HIT-ko.
Probiotiká kontra nemocničné baktérie
Probiotiká nachádzajú využitie aj v iných oblastiach ako v humánnej medicíne. Chemická dezinfekcia v nemocniciach má len dočasný efekt a môže prispievať k vzniku rezistentných patogénov. Profesorka Elisabetta Caselliová z talianskej Univerzity vo Ferrare skúma využitie probiotík na dezinfekciu zdravotníckych zariadení. Ako to funguje?
Nie je to úplne ako dezinfekcia. Oni vysiali spóry formujúce probiotiká. Ak máte obyčajnú živú baktériu len tak na povrchu a nemá čo jesť, zomrie. Spóra sa zakuklí a prežije takmer hocičo, je veľmi odolná. Tieto probiotiká spóry obsadia, niektoré sa zakuklia a ak k nim príde napríklad baktéria ako stafylokok (nemocničné MRSA), nedovolia jej rozšíriť sa na daný povrch, pretože sú tam už ony. Zlé baktérie teda nemajú šancu sa uchytiť, pretože jednak nemajú miesto, jednak probiotiká svoj priestor bránia. Pri testovaní zistili násobne vyššiu účinnosť ako pri dezinfekcii chlórom a dokonca aj ochranu pred kolonizáciami vírusov. Funguje to teda ako taká protektívna vrstva, ktorú netreba nanášať stále, iba v určitých intervaloch. Výsledky sú veľmi nádejné.
Zdroje dobrých baktérií v strave
Aké typy potravín sú najlepším prírodným zdrojom probiotík?
Kyslá kapusta, kimči a všetko, čo je fermentované alebo kvasené. U nás sú stále populárnejšie kombucha a kimči. Vhodné je taktiež všetko kyslé, teda napríklad jogurt, kefír a skyr.
Fermentované a kvasené potraviny aj kyslomliečne výrobky sú zdrojom dobrých baktérií. Zdroj: iStockphoto.com
Dôležité je však poznamenať, že to nie sú probiotiká, ale len zdroje dobrých baktérií. Probiotiká musia byť klinicky testované (teda prejsť výskumom na ľuďoch) a musia mať špecifický efekt. Toto je často veľmi zle chápané. Napríklad v kyslej kapuste nájdete rôzne kmene baktérií, môže ich byť aj 150, ale je pravdepodobné, že len 1 kmeň by spĺňal kritériá pre probiotickú baktériu. Čiže áno, fermentované potraviny sú zdravé, rozhodne však nie sú plné probiotík, ale len baktérií.
Martin Haranta, MSc.
Martin Haranta, MSc., sa dlhodobo venuje technologickému transferu, inovačnému a strategickému manažmentu v rámci medzinárodných projektov a medzinárodného výskumu. Jeho kľúčovou kompetenciou je prenos poznatkov vedy do praxe, čo ho priviedlo aj k spoločnosti PerBiotiX, ktorá ako jediný slovenský vedecký startup skúma personalizovanú aj cielenú moduláciu mikrobiómu. Spolu s kolegom Ing. Norbertom Bombom organizuje IPC konferenciu, najväčšiu vedeckú konferenciu zameranú na črevný mikrobióm a probiotiká na svete. Publikoval niekoľko vedeckých článkov v prestížnych svetových odborných časopisoch.
