Preležaniny sú dôsledkom zanedbanej starostlivosti, približne 95 percentám z nich sa dá predísť. Trpia nimi aj pacienti s covidom.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Svetový deň prevencie preležanín, odborne dekubitov, každoročne pripadá na tretí novembrový štvrtok. Aj v tomto roku upozorňuje iniciatíva EPUAP (European Pressure Ulcer Advisory Panel) na potrebu lepšej prevencie preležanín u ležiacich pacientov so sprievodným sloganom: „Stop dekubitom.“ (Stop Pressure Ulcers Day) Výskyt preležanín v komunite imobilných pacientov je až 33 percent. V súčasnej epidemiologickej situácii je hrozba veľmi aktuálna, najmä u pacientov so stredne ťažkým až ťažkým priebehom covidu-19, ochorenia, ktoré je následkom nového koronavírusu. V dôsledku vážnych ťažkostí s dýchaním môžu byť títo pacienti dlhodobo pripútaní na lôžko.
Odhaduje sa, že komplexná starostlivosť o pacienta na lôžku môže pomôcť zamedziť vzniku preležanín v miere 80 až 95 percent prípadov. Odborníci upozorňujú, že je nevyhnutné dbať na prevenciu, ako sú polohovanie, použitie antidekubitných pomôcok, zvýšená pozornosť ohľadom hygieny a voľba správnych hygienických pomôcok, ako aj výživa a hydratácia pacienta.
Pozrite si
Preležaniny môžu ohrozovať životy
U imobilných pacientov, ale aj u ľudí, ktorí sú dlhodobo na lôžku počas hospitalizácie kvôli úrazu či pri chronickom ochorení, môžu vzniknúť preležaniny. Ak sa podcenia, existuje riziko, že sa v rane rozvinie infekcia. Následne sa rana zväčší a prenikne do hlbších vrstiev kože a svalovej hmoty a môže dôjsť k zničeniu tkanív až na kosť.
Liečba takéhoto dekubitu je veľmi náročná. U ľudí s chronickými preležaninami je zaznamenaná až 4-násobne vyššia úmrtnosť v porovnaní s rovnakou skupinou pacientov bez poškodenia kože. Situácia u pacientov s covidom je oveľa výraznejšia v dôsledku poškodenia pľúc a následne zníženia prísunu kyslíka a živín do tkanív. Títo pacienti sú preto skutočne v ohrození v zmysle formácie dekubitov, vzniku sepsy z dekubitov až smrti.
Rizikové faktory
Dekubity alebo dekubitárne vredy sú defekty kože a podkožných štruktúr, ktoré vznikajú v dôsledku trenia a priameho tlaku podložky na disponované časti tela. Preležaniny vznikajú najčastejšie v miestach, kde vytŕčajú kosti z úrovne tela tak, že pri dlhodobom ležaní kosť tlačí na podložku a vyvíja tlak na okolité tkanivo. Väčšinou je to krížová časť, päty, členky a vonkajšie hrany chodidiel, oblasť bedier, ale aj kolená.
Napriek tomu, že vo väčšine prípadov dokážeme predchádzať vzniku dekubitov, existujú aj takzvané nepreventabilné dekubity. Objavujú sa aj napriek tomu, že sú dodržané všetky preventívne opatrenia, a to v dôsledku vnútorných faktorov organizmu, ktorým nie je možné zabrániť. „Liečba dekubitov je však náročná a komplikuje ju nielen vek pacienta a všeobecne zlý zdravotný stav spôsobený chronickými ochoreniami, ale aj častá prítomnosť nekrózy a baktérií v rane. Liečbu sťažuje aj hĺbka dekubitárneho vredu a jeho tvar,“ hovorí PhDr. Beáta Grešš Halász, PhD., MPH, z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ).
Preležaniny a inkontinencia
Rizikovým faktorom vzniku dekubitov je aj únik moču. Pokožka človeka s inkontinenciou je opakovane počas dňa vystavovaná amoniaku, ktorý má vyššie pH než pokožka, ale aj ďalších látok prítomných v moči a stolici. Pri nesprávnej alebo nedostatočnej hygiene pokožka trpí zaparením a zvyšuje sa šanca ďalšieho poškodenia kože.
Na pozore sa treba mať už pri prvých príznakoch
U ležiacich pacientov treba zbystriť pozornosť už pri začervenaní pokožky v mieste, kde sa telo najčastejšie dotýka podložky. Pacient väčšinou v tomto mieste cíti bolestivosť, pálenie alebo mravčenie. Nasleduje tvorba pľuzgierov, ktoré prechádzajú do poškodenia povrchovej časti kože.
Takto vznikajúci dekubitus sa postupne prehlbuje a tkanivo odumiera. V najťažších štádiách preležanín môžu byť zasiahnuté aj kĺby, telové dutiny alebo kosti. K úmrtiu v súvislosti s dekubitmi môže dochádzať kvôli riziku sepsy – otravy krvi. Po kliknutí na nasledujúci link môžete vidieť preležaninu v štvrtom, najhoršom štádiu. Upozorňujeme, že obrázok nie je vhodný pre slabšie povahy.
Predchádzanie preležaninám
Zabrániť vzniku preležanín u imobilných osôb je možné iba vďaka komplexnej starostlivosti. Tá zahŕňa správnu výživu pacienta, dôslednú hygienu (čistiace peny, vlhčené obrúsky, ktoré obmedzia časté namáčanie kože, ale pokožku dôkladne vyčistia a vyživia), polohovanie pacienta každé dve hodiny, redukcia vlhkosti (používanie vhodných inkontinenčných pomôcok), ale aj využitie antidekubitárnych matracov.
Zdroj: TS Snowball Communications
(GL)
