Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Prieskum: O očkovaní sa nerozhodujeme sami, ale hlavne s členmi rodiny

VEDA NA DOSAH

Väčšina slovenských domácností má v otázke vakcín vyhranený názor, či už ich odmieta, alebo s nimi súhlasí.

Vakcína. Zdroj: iStockphoto.com

Vakcína. Zdroj: iStockphoto.com

V takmer štyridsiatich percentách slovenských domácností sú všetci členovia starší ako osemnásť rokov zaočkovaní vakcínou proti ochoreniu Covid-19. Naopak, v necelej tretine domácností nie je zaočkovaný nik. Dá sa teda povedať, že väčšina domácností má v tejto otázke vyhranený názor. Ukazuje sa tak, že očkovanie či jeho odmietanie je významnou charakteristikou domácností, nielen jednotlivcov.

Jedenásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? prebehla v období od 5. do 10. októbra 2021. V tomto období sa zhoršovala epidemiologická situácia a okresy sa postupne sfarbovali do tmavších farieb podľa pravidiel covidového automatu. Podľa neho od 4. októbra už nebol ani jeden zelený okres. Očakávalo sa zahájenie očkovania vybraných skupín treťou dávkou vakcíny proti koronavírusu.

Ako súvisí postoj k očkovaniu ľudí a rodín

Zo zistených údajov je zrejmé, že medzi postojom jednotlivca a postojom ostatných členov domácnosti k vakcíne je významná súvislosť.

Takmer 68 percent zaočkovaných žije v domácnosti s dospelými členmi, ktorí sa rozhodli rovnako. Naopak, medzi ľuďmi, ktorí takúto formu ochrany proti koronavírusu odmietajú a ani sa pre ňu doteraz nerozhodli, zhruba 62 percent býva v domácnosti, v ktorej nie je nik zaočkovaný. Podiel zastúpenia v jednotlivých kategóriách domácností je teda u očkovaných a neočkovaných ľudí výrazne odlišný.

Ochota dať sa zaočkovať u jednotlivcov vyplýva nielen z názorov v domácnosti, ale aj širšej rodiny. Na otázku, či sú dospelí členovia širšej rodiny opýtaných (rodičia, súrodenci, starí rodičia, deti, vnúčatá, ujovia, tety, bratranci, sesternice, synovci, netere) zaočkovaní, odpovedalo necelých 70 percent očkovaných respondentov, že tak spravili buď všetci, alebo väčšina z nich.

Naopak, medzi nezaočkovanými a odmietajúcimi vakcínu je vyše 61 percent súčasťou rodín, v ktorých sa všetci alebo väčšina členov pre túto ochranu pred covidom nerozhodla.

„Vo vzorke tisíc ľudí bolo 43,3 percenta zaočkovaných. Z nich takmer polovica predtým váhala, či sa dať zaočkovať. Vplyv rodiny a situácie v domácnosti tak môžeme sledovať aj z priamych odpovedí na otvorenú otázku, čo nakoniec presvedčilo respondentov (aký argument, dôvod, aké okolnosti), aby ste sa dali zaočkovať,“ vysvetľuje Jana Lindbloom zo Sociologického ústavu SAV.

„Vyjadrenia boli rôznorodé, no rodinné dôvody a okolnosti patrili medzi tie najčastejšie uvádzané. Ako príklad možno uviesť odpovede typu, napr. rodinná situácia, kvôli rodine, aby som sa mohla stretávať s rodinou, som chránila svojich príbuzných a rodinu, nátlak rodiny, nahováranie zo strany môjho syna, tlak okolia, manželka. Či už to teda bola ohľaduplnosť k zdravotnému stavu najbližších, odporúčanie zo strany príbuzných, alebo dokonca priamo prežívaný nátlak, je jasné, že v rámci rodín máme navzájom na seba obrovský vplyv,“ dopĺňa.

Očkovanie a väčšie stretnutia

Na postavenie témy očkovania v našich neformálnych vzťahoch poukazuje aj otázka, či sa respondenti zúčastnili počas posledných mesiacov (júl – august – september) na udalosti, kde boli spolu dlhšiu dobu členovia piatich alebo viacerých domácností. Tretina opýtaných odpovedala kladne. Na účasť pritom nevplývalo, či boli alebo neboli očkovaní.

V prieskume sa tiež zisťovalo, či sa ľudí, ktorí sa na väčšej rodinnej či spoločenskej udalosti zúčastnili, organizátori pýtali na očkovanie. Z odpovedí vyplynulo, že vo vyše 28 percentách prípadov sa pýtali, v takmer 60 percentách sa vôbec nepýtali. Zhruba deväť percent opýtaných nevedelo, zvyšok nechcel odpovedať.

Opäť sa ukázal aj vplyv rodiny. Spomedzi ľudí so zaočkovanou celou širšou rodinou viac ako polovica povedala, že sa organizátori o stav zaočkovanosti účastníkov zaujímali. Naopak, takmer 90 percent opýtaných z rodín, v ktorých nik nemá vakcínu, povedalo, že sa o to organizátori nezaujímali.

„Nevieme presne povedať, či záujem alebo nezáujem svedčí iba o tom, nakoľko a ako sa daná téma v jednotlivých skupinách obyvateľov otvára alebo nie. Prípadne či sa dá možno domnievať, že záujem organizátorov o stav očkovania tak vytvoril aj istý sociálny tlak a možno i pomkol váhajúcich k tomu, aby sa dali zaočkovať. Niektorí z váhajúcich tento dôvod aj explicitne uviedli v otvorenej otázke ohľadom okolnosti, ktorá ich napokon doviedla k tomu, že sa dali zaočkovať,“ ozrejmuje výskumníčka.

Na otázku, či respondentov zaujímalo pred príchodom na udalosť, či budú účastníci zaočkovaní vakcínou proti covidu-19, viac ako 60 percent opýtaných odpovedalo záporne. V tretine prípadov to síce ľudí zaujímalo, ale z nich sa už len štvrtina rozhodovala o svojej účasti na základe tejto informácie.

„Všeobecne možno povedať, že záujem o to, či budú účastníci väčšieho rodinného alebo neformálneho stretnutia zaočkovaní, minimálne cez leto a skorú jeseň nepredstavoval bežnú normu,“ upozorňuje Jana Lindbloom.

Očkovanie proti koronavírusu. Zdroj: iStockphoto.com

Očkovanie proti koronavírusu. Zdroj: iStockphoto.com

Rozhodujeme sa spolu

„Pri téme očkovania, podobne ako pri iných spoločenských otázkach a cieľoch, je rozhodujúce nielen to, ako sú nastavené formálne politiky a opatrenia, ale aj to, ako sa daná záležitosť pretaví do žitých spoločenských noriem, teda do bežného života, vzájomných očakávaní, do toho, čo bude považované za správne a nesprávne, za prijateľné a neprijateľné, za normálne a nenormálne. Oficiálne odporúčania a opatrenia hrajú pri rozhodovaní sa o očkovaní dôležitú rolu,“ pokračuje výskumníčka zo SAV.

Tlak vlády zaváži, no je zrejmé, že aj naše okolie zohráva rolu v tom, či sa rozhodneme chrániť sa. Je to podobne ako pri väčšine záležitostí v našich životoch, rozhodujeme sa spolu s ostatnými. Naše názory, postoje a rozhodnutia sa neformujú v izolácii a ani výlučne z vlastných úvah o koronavíruse a vakcínach. Vplývame na druhých a nechávame sa ovplyvňovať, pretože je to praktické a aj psychicky a sociálne jednoduchšie. Mať pravdu i mýliť sa je ľahšie spolu než osamote.

„Naše názory a rozhodnutia sú len do istej miery individuálne. Veľmi závisia od toho, do akej sociálnej skupiny patríme. S istou dávkou zveličenia možno povedať, že pri mnohých témach a v mnohých situáciách nie je jednotkou rozhodovania jednotlivec, ale skôr skupina, skupinová dynamika a okolnosti, v ktorých sa nachádzame. A to dokonca aj u tých, ktorí sa rozhodli správne,“ dodáva Jana Lindbloom.

Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a päťkrát v roku 2021.

Dáta zo série výskumov budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát. Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke Ako sa máte, Slovensko.

Zdroj: Tlačová správa Seesame

(MAT)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky