Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Preklikajte sa ďalšími novinkami z vedy

Galina Lišháková

Vedci pracujú na kožných štepoch, ktoré sadnú ako rukavice. Zistili tiež, čo voňalo pravekým ľuďom.

Obrázok ilustruje DNA a vývoj človeka od praveku po dnes. Je na ňom ľudoop, praveký človek s kyjakom a moderný človek s aktovkou. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Strata nadváhy by mohla spomaliť zhoršovanie kognitívnych funkcií aj riziko Alzheimerovej choroby – píše SciTechDaily.com odvolávajúc sa na novú štúdiu. Jej autori porovnávali ubúdanie sivej mozgovej hmoty ľudí trpiacich obezitou s ľuďmi, ktorí mali ideálnu váhu. Takisto posudzovali rozdiel medzi úbytkom sivej hmoty u pacientov s Alzheimerovou chorobou a bez nej. Ich výskumnú vzorku tvorilo 1 300 jedincov. Výsledky štúdie naznačujú, že obe diagnózy ovplyvňujú úbytok sivej mozgovej hmoty podobným spôsobom, čiže obezita môže spôsobiť rovnaký typ neurodegenerácie ako Alzheimerova choroba.

Nová koža ako uliata

Budúcnosťou sú kožné štepy priamo na mieru pre postihnutú časť tela, či už ide o nos, ucho, alebo ruku. Vyvinul ich tím vedcov z Kolumbijskej univerzity a proces ich výroby vysvetľuje portál oTechnice.cz. Miesto transplantácie sa najprv naskenuje 3D laserom, aby sa vytvorila jej verná digitálna napodobenina. Tieto dáta sa spracujú v programe CAD, kde sa vytvorí dutá drôtená konštrukcia, ktorá sa potom vytlačí. Slúži ako „lešenie”, na ktorom z kultivovaných buniek za zhruba tri týždne vyrastie nová koža pacienta pripravená na transplantáciu. Výhodou je, že by sa štepy nemuseli prišívať, tým pádom by neboli také nápadné. Sadli by vám ako uliate, teda tak dobre ako pančuchy či rukavice.

Prvé laboratórne testy na myších modeloch dopadli povzbudivo, pričom celá operácia trvala asi desať minút. Myšia koža sa ale hojí odlišne ako ľudská. Pokým sa bude môcť takáto transplantácia vyskúšať na ľuďoch, bude treba uskutočniť ďalšie štúdie na zvieratách a celý výskum potrvá pravdepodobne niekoľko rokov.

Neandrtálci mali iné nosy ako denisovania

Vedci „oživili“ pachové receptory pravekých ľudí, aby zistili, čo im voňalo. Portál Newatlas.com interpretuje výsledky štúdie, ktorú uverejnil minulý týždeň magazín ScienceDirect.com. Jej autori vypestovali v laboratórnych miskách čuchové receptory neandertálcov a denisovanov a potom ich vystavovali rôznym pachom. Merali, nakoľko intenzívne ich vnímali pravekí ľudia v porovnaní so súčasnými ľuďmi. Podľa výsledkov štúdie boli neandertálci menej citliví na korenisté, sladké, mätové a kvetinové vône, ale aj na zápach potu a moču, čo vo svete bez každodenných hygienických návykov určite nebolo na škodu.

Denisovania boli menej citliví na kvetinové vône, ale sírové vône cítili štyrikrát lepšie ako my a ťažké sladké vône, ako je vôňa vanilky a čokolády, vnímali trikrát citlivejšie ako moderní ľudia. Dobre reagovali i na vôňu medu, o ktorom výskumný tím predpokladá, že mohol byť vzhľadom na svoju energetickú výdatnosť ich obľúbeným jedlom. Táto štúdia môže nielen pomôcť lepšie porozumieť genetike pradávnych ľudí a ich správaniu, no tiež môže byť užitočná pri štúdiu genetických variácií citlivosti na zápach medzi jednotlivcami moderných ľudí.

Trvanlivosť imúnnosti voči covidu

Ako dlho trvá imúnnosť voči covidu? Článok na portáli vedeckého magazínu Nature hodnotí výsledky šiestich štúdií, ktoré hľadali odpoveď na túto otázku. Nové dôkazy naznačujú, že „hybridná“ imunita, ktorá je výsledkom očkovania aj prekonania covidu, môže poskytnúť čiastočnú ochranu pred opakovanou infekciou pôvodcom nákazy počas najmenej ôsmich mesiacov.

Podľa ďalších odhadov ponúka viac ako deväťdesiatpäťpercentnú ochranu pred závažným ochorením alebo hospitalizáciou v priebehu šiestich až dvanástich mesiacov po prekonaní infekcie alebo po očkovaní.

Zdá sa, že imunita získaná samotnou posilňovacou vakcináciou slabne o trochu rýchlejšie.

Trvanlivosť imunity je však oveľa zložitejšia, ako naznačujú čísla. Ako dlho dokáže imunitný systém odrážať infekciu SARS-CoV-2, totiž závisí nielen od toho, do akej miery imunita časom slabne, ale aj od toho, ako dobre rozpoznávajú imunitné bunky svoj cieľ. „A to má viac spoločného s vírusom a tým, ako veľmi mutuje,“ hovorí v článku imunologička Deepta Bhattacharyaová.

Zdroje: SciTechDaily.com; oTechnice.cz; ScienceDirect; Nature; Newatlas.com

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky