Ryby z vody nasávajú škodlivé látky ako huby. Rybacie mäso je zdravé do tej miery, nakoľko je voda, v ktorej ryba žije, čistá.
Kvalita vody a zdravie ryby sú spojené nádoby. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com. Credit: Francesco Scatena
Ryba je v kresťanskom svete považovaná za pôstne jedlo. Postupne sa ako symbol kresťanstva stala aj súčasťou štedrovečernej hostiny Slovákov. V minulosti sa na Vianoce pripravoval najčastejšie kapor, dnes už sú to často aj iné ryby, ako napríklad pstruh alebo losos.
Kvalita vody a zdravie ryby sú spojené nádoby
Rybacie mäso je ľahko stráviteľné, zároveň je cenným zdrojom bielkovín, minerálov a vitamínov. Na pohľad môže vyzerať chutne, podrobnejšia analýza by nás však mohla nepríjemne zaskočiť.
„Zdravé ryby súvisia najmä s kvalitou vody. Ak voda nie je znečistená, ryby sú kvalitné. Na Slovensku sa síce kvalita vody vo väčšine vodných tokov výrazne zvýšila, no stále máme problematické oblasti, ktoré sú znečisťované najmä zo starých environmentálnych záťaží. Ide napríklad o znečistenie povodia Laborca, a tým aj Zemplínskej Šíravy polychlórovanými bifenylmi, znečistenie stredného toku Nitry ťažkými kovmi či problémy s ťažkými kovmi v Orave. Paradoxne slovenský úsek Dunaja má vysokú kvalitu vody, aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá,“ uviedol v rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH v roku 2019 ekológ Ladislav Pekárik, ktorý pôsobí ako samostatný vedecký pracovník v Centre biológie rastlín a biodiverzity SAV.
Pri kúpe ryby by sme preto mali prihliadať na to, odkiaľ ryba pochádza. Ryby sú totiž akýmsi lakmusovým papierikom čistoty vôd, v ktorých žijú. Vzhľadom na kontamináciu životného prostredia môže rybacie mäso obsahovať ťažké kovy (napríklad olovo), večné chemikálie a v neposlednom rade aj mikroplasty.
Ladislav Pekárik v prednáške venovanej rybám v rámci cyklu Veda v CENTRE uviedol, že by si nekupoval rybu z juhovýchodnej Ázie. Napríklad Mekong alebo veľké čínske rieky sú totiž výrazne znečistené.
Takisto Baltské more a Severné more patria podľa neho medzi najznečistenejšie moria sveta, ktoré sú navyše plytšie a majú tak menší objem vody ako napríklad Stredozemné more, pričom ani to už v súčasnosti nepatrí medzi najčistejšie moria. Podľa environmentálneho programu OSN ho denne znečistí približne 730 ton plastového odpadu.
Ťažké kovy
Ak sa vo vode a v sedimentoch riek nachádzajú ťažké kovy, nájdeme ich aj v rybách. Ryby akumulujú ťažké kovy, či už vo svalovine, alebo vo vnútorných orgánoch.
Medzi najväčší problém patrí v tomto smere ortuť, ktorá zostáva v životnom prostredí aj tisíce rokov. Tento pohyb je známy ako globálny ortuťový cyklus.
Ortuť v riekach, jazerách a oceánoch predstavuje najväčšie riziko, pretože sa mení na zvlášť toxickú formu nazývanú metylortuť – mimoriadne toxické metylzlúčeniny –, ktorá je prítomná najmä v rybách. Tie patria medzi primárne zdroje ortuti pre človeka a ich konzumáciou sa tento ťažký kov dostáva do ľudského organizmu.
Ortuť je toxická pre ľudský nervový systém aj pri pôsobení veľmi nízkych dávok. Štúdie ukázali, že nízke dávky počas fetálneho vývinu spôsobujú vedomostné a funkčné neurologické deficity.
Večné chemikálie v rybách
Ryby akumulujú perzistentné organické látky, najmä tie, ktoré sú rozpustné v tukoch – dioxíny alebo polychlórované difenyly.
Takzvané večné chemikálie, pre ktoré je charakteristická silná väzba uhlíka a fluóru, sa v prírode nerozkladajú a podľa analýz sú prakticky všade. Používajú sa na impregnovanie textílií aj v mnohých iných produktoch (ešte donedávna boli aj vo voskoch na lyže). Odpadovými vodami sa potom dostávajú do životného prostredia. Takzvaným večným chemikáliám sme vystavení každý deň. Jedným z hlavných zdrojov sú sladkovodné ryby.
Perfluórovanými a polyfluórovanými alkylsulfonátmi (PFAS), takzvanými večnými chemikáliami, sa zoberá aj Jaroslav Semerád z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied Českej republiky. PFAS zahŕňajú vyše 4 700 chemických látok, ktoré sa v priebehu času hromadia v ľudských telách a v životnom prostredí. Jaroslav Semerád a jeho tím potvrdili ich prítomnosť aj v kaproch, ktoré sa chovali v čistej vode. Kapor je pritom ryba, ktorá je týmito chemikáliami zamorená najmenej.
Dáta Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR ukazujú, že dôležitú úlohu v kontaminácii rybieho tkaniva zohráva nielen pozícia v potravovom reťazci, ale aj miesto výskytu ryby v rieke. Bylinožravé ryby ich majú v tele menej ako tie dravé. Čím nižšie po prúde rieky ideme, tým sú ryby kontaminovanejšie.
Vzorky pochádzali z rýb z tečúcich aj zo stojatých vôd a koncentrácia PFAS v niektorých rybách násobne prekračovala stanovené limity. Európska komisia pritom stanovuje maximálne bezpečné koncentrácie PFAS vo svalovine sladkovodných rýb určených na konzumáciu od 35 nanogramov pre perfluóroktánsulfonát do 45 nanogramov na gram pre kombináciu všetkých možných látok zo skupiny PFAS. Ak hovoríme o malých deťoch, limitom sú len dva nanogramy na gram mäsa.
Večné chemikálie (PFAS) kontaminujú pôdu, povrchové vody aj zdroje podzemnej vody. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com. Autor: Francesco Scatena
Doba plastová
Ďalším environmentálnym problémom, ktorý má dosah aj na ryby, sú plasty. Zamorujú životné prostredie a časom sa rozpadajú na miniatúrne čiastočky, takzvané mikroplasty a nanoplasty. Riešenie problému s plastovým odpadom je, žiaľ, v nedohľadne. Tohtoročné rokovania OSN o plastovom odpade v juhokórejskom Pusane sa skončili bez výsledku. Štáty sa zhodli len na tom, že rokovania majú pokračovať budúci rok. Podľa OSN sa celosvetovo vyprodukuje okolo 460 miliónov ton plastov, pričom polovica je určená len na jedno použitie. Produkcia sa napriek poznatkom, ktoré máme, stále zvyšuje a do roku 2060 by sa mala strojnásobiť.
V relácii Hyde Park Civilizace na ČT24 environmentálny chemik profesor Tomáš Cajthaml uviedol, že plasty sú toxický odpad. Čo sa stane, ak preniknú do bunky? Podľa Cajthamla je efektov, ktorým nie vždy rozumieme, mnoho. „Takmer vždy však štúdie ukazujú, že spôsobujú (v bunke) takzvaný oxidatívny stres. To znamená, že bunka je v nerovnováhe. Sú tam voľné radikály, reaktívne formy kyslíka, ktoré bunke škodia. To môže mať za následok zápaly.“ Môžu byť aj potencionálne rakovinotvorné. Na živočíchy pôsobia neurotoxicky, uviedol.
Mikro- a nanoplasty v rybách
Znečistenie plastovým odpadom, mikro- a nanoplastmi, predstavuje obrovský problém aj pre ekosystémy oceánov, morí, riek a jazier. Plasty sú hrozbou nielen pre vtáky, veľryby a živočíchy žijúce pri morskom dne.
Na základe výskumu v roku 2016 vedci z Inštitútu Alfreda Wegenera v Helmholtzovom centre pre polárny a morský výskum zistili, že mikroplasty ohrozujú aj ryby a morské slimáky.
V dokumentárnom filme odvysielanom na televíznej stanici ARD morská biologička Melanie Bergmannová z Inštitútu Alfreda Wegenera v Helmholtzovom centre pre polárny a morský výskum v Bremerhavene, ktorá sa od roku 2012 špecializuje na znečistenie oceánov plastmi, uviedla, že ryby a morské plody už takmer nekonzumuje aj vzhľadom na svoje vedomosti o tom, čo obsahujú.
Biodostupnosť plastov a mikroplastov podľa veľkosti a kľúčových zdrojov. Spolu s tým, ako sa plasty rozkladajú ma menšie časti, stávajú sa dostupné pre väčší počet organizmov (znázornené horizontálnymi šípkami). Zároveň sa zvyšuje potenciál pre prenos prostredníctvom potravových reťazcov (diagonálne šípky). (Thompson a kol., 2024).
Problematické akvakultúry chovných lososov
Veľkú diskusiu rozvírila v Nemecku aj najnovšia správa organizácie Foodwatch o podmienkach, v akých chovajú lososy v Nórsku. „Odvetvie chovu lososov vo veľkej miere prispieva k problémom v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Najmä akvakultúry v Nórsku, ktoré sú jedným z najväčších producentov lososov na svete, zápasia s chorobami, so zamorením parazitmi a s vysokou úmrtnosťou,“ uvádza vo svojej správe organizácia Foodwatch. Aj preto zostavila petíciu, v ktorej požaduje zákaz predaja lososa nórskeho v Nemecku. K dnešnému dňu ju podpísalo vyše 34 000 ľudí.
Choroby, parazity, hromadný úhyn
Analýzy organizácie Foodwatch odhalili, že v minulom roku uhynulo v Nórsku sto miliónov chovných lososov. Ide o nový rekord, ktorý poukazuje na dramatickú situáciu v akvakultúre.
Pre svoju správu s názvom Zhnité ryby (Faule Fische) organizácia Foodwatch analyzovala údaje pochádzajúce z viacerých zdrojov – boli to oficiálne vládne správy, správy z médií a štúdie. Výsledky sú podľa Foodwatch alarmujúce: v roku 2023 každý šiesty losos v Nórsku uhynul ešte počas chovu v morských sieťach.
Príčinou sú často infekčné choroby, poranenia a zamorenie všami lososovými (Lepeophtheirus salmonis). Aj malé zamorenia týmto parazitom sú pre lososy nebezpečné: voš lososová sa živí kožou a krvou lososa. Spôsobuje rozsiahle rany, ktoré siahajú až ku kostre, oslabuje imunitný systém ryby a zvyšuje pravdepodobnosť infekcie.
Nórsky úrad pre bezpečnosť potravín pritom už v minulosti opakovane odhalil závažné priestupky týkajúce sa spracovania rýb, ktoré môžu ohroziť zdravie človeka. Tieto chovy sú problémom aj pre životné prostredie. Každoročne podľa Foodwatch unikne 200 000 lososov do voľnej prírody. Potenciálne choré ryby prídu do kontaktu s jedincami žijúcimi vo voľnej prírode, ktoré sa tak môžu nakaziť.
Jesť či nejesť ryby?
Ak ryby konzumujeme, mali by sme vedieť, odkiaľ pochádzajú, s ohľadom na naše zdravie aj s ohľadom na ryby. Nejde totiž len o nás, ale aj o živé stvorenia, ktoré sa často chovajú v zlých podmienkach. Spomínané akvakultúry majú negatívny dosah na životné prostredie a ekosystémy.
Ak berieme do úvahy zdravotné hľadisko, pre určité skupiny ľudí existuje odporúčanie, aby ryby nekonzumovali. Ide o fertilné a gravidné ženy a malé deti. Zdravotným rizikom môžu byť aj parazity, ktoré sa v rybách často nachádzajú. V prípade, že je ryba nedostatočne tepelne upravená, môžu sa preniesť aj na človeka.
Medzi všeobecné odporúčania patrí obmedziť konzumáciu predátorov rýb a meniť druhy rýb v jedálničku.
Zdroj: Foodwatch (1, 2), Welt.de, The Conversation, ARD-aktuell / tagesschau.de, ekonews.cz, ZDRAVIE.sk, ČT24, VND (1, 2, 3)
(zh)
