Empatiu reguluje hormón oxytocín, ktorý pomáha riadiť sociálne správanie cicavcov.
Danio rerio. Zdroj: iStockphoto.com
Naša schopnosť empatie môže mať omnoho starší pôvod, než sme si spočiatku mysleli. Jej korene siahajú pravdepodobne až k prehistorickým živočíchom, ktoré žili pred miliónmi rokov.
Empatia prešla dlhú cestu
Najnovší výskum ukazuje, že ryby môžu mať vlastný spôsob empatického správania. Zdá sa, že rovnako ako ľudia a iné sociálne cicavce dokážu rozpoznať a reagovať na strach ostatných, uvádza štúdia publikovaná v časopise Science. Vedci tvrdia, že podobný mechanizmus zodpovedný za ľudskú empatiu funguje aj medzi rybami. Schopnosť porozumieť si a chápať pocity druhých sa mohla vyvinúť asi pred 450 miliónmi rokov, keď sa ryby a cicavce rozdelili na evolučnom strome života.
„Niektoré z mechanizmov, ktoré sú základom našej schopnosti prežívať strach alebo lásku, majú dlhú evolučnú históriu,“ uviedol Hans Hofmann, evolučný neurológ z Texaskej univerzity v Austine.
Vedci sa zvyčajne zdráhajú pripisovať živočíchom pocity podobné ľuďom. Zo štúdií však vieme, že ľudia, slony, delfíny a mnohé iné stavovce majú schopnosť byť empatické. Taktiež sme si vedomí, že strach sa šíri medzi húfom rýb pri fenoméne známom ako emocionálna nákaza alebo spontánne šírenie emócií. Je užitočný vtedy, keď nejaká ryba zbadá predátora skôr ako iné – potom môže upozorniť spoločníkov svojím odlišným správaním (nepohodou).
Až doteraz si vedci neboli istí, ktoré biologické systémy, ak vôbec nejaké, sú pri rybách zodpovedné za zachytenie emocionálneho stavu iných. Nová štúdia ukazuje, že medzi sebou dokážu vycítiť strach a začať sa báť tiež a že túto schopnosť reguluje hormón oxytocín, ktorý pomáha koordinovať sociálne správanie a empatiu cicavcov.
Pozrite si
Spojivom je oxytocín
Vedci si na svoje pokusy vybrali rybku danio pásikavé. Na stanovenie úlohy oxytocínu v mozgu vykonali deléciu (odstránenie časti chromozómu) génov spojených s produkciou a absorpciou hormónu. Tieto ryby sa stali v podstate asociálnymi a pri pohľade na vydesených spoločníkov nereagovali adekvátnym spôsobom. Keď im však výskumníci vpichli oxytocín, začali sa správať štandardne a pridali sa k vystrašenému správaniu ostatných.
V ďalšom experimente sa ukázalo, že rybičky venovali väčšiu pozornosť videám rýb, ktoré predtým zažili stresovú situáciu, výskumníci toto správanie prirovnávajú k utešovaniu.
Danio pásikavé v akváriu. Zdroj: iStockphoto.com
Po bližšom preskúmaní mozgového tkaniva sa ukázalo, že dve oblasti, ktoré sa najviac podieľajú na emocionálnej odpovedi rýb, sú podobné oblastiam mozgu cicavcov, ako je striatum a časť čelového laloka, ktoré súvisia s empatiou.
„Je pozoruhodné, že danio pásikavé rozpoznáva a reaguje na strach druhých zmenou svojho správania, no experiment nepotvrdzuje, že pozorujúce ryby skutočne cítia strach,“ tvrdil spoluautor štúdie Rui Oliveira, neurovedec z Inštitútu aplikovanej psychológie. „Základnou formou empatie je nákazlivý strach. Ten je dôležitý na prežitie, ak niektorý člen skupiny spozoruje predátora alebo nejaké iné nebezpečenstvo skôr ako vy.
Funguje prenos emócií podobným spôsobom aj pri pozitívnom správaní? Alebo sa vyskytuje len pri negatívnom? Ako presne a prečo oxytocín ovplyvňuje správanie rýb? To sú otázky, na ktoré sa teraz vedecký tím bude snažiť nájsť odpovede.
Zdroj: Smithsonian, APnews
(JM)
