Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Najpoužívanejší herbicíd sa našiel vo viac ako polovici vzoriek spermií neplodných mužov

VEDA NA DOSAH

Nový výskum poskytol dôkazy vplyvu glyfosátu na DNA a našiel súvislosť s oxidačným stresom.

Poškodené spermie. Zdroj: iStockphoto.com

Našli sme pôvodcu neplodnosti mužov? Zdroj: iStockphoto.com

Podľa najnovších zistení francúzskych vedcov má jeden z najpoužívanejších herbicídov negatívny vplyv na reprodukčné zdravie človeka a pravdepodobne aj na potomstvo. Chemickú látku glyfosát našli vo viac ako polovici vzoriek spermií neplodných mužov.

Semenná plazma

Táto tekutina zahŕňa látky, ako je fruktóza, ktorá dodáva energiu na pohyb spermiám, a ďalšie zlúčeniny podporujúce ich životaschopnosť a funkčnosť.

Pokles je zreteľný

Podľa najnovších poznatkov za posledných 50 rokov prispievajú pesticídy, používané v našich domácnostiach, záhradách a potravinách, k dramatickému poklesu počtu spermií u mužov na celom svete.

Mnoho epidemiologických štúdií zaznamenalo globálny pokles ľudskej plodnosti, presnejšie kvality spermií za posledných niekoľko desaťročí. „V priebehu päťdesiatich rokov klesla koncentrácia spermií na celom svete asi o päťdesiat percent,“ uviedla Melissa Perryová, dekanka Fakulty verejného zdravia Univerzity Georgea Masona vo Fairfaxe vo Virgínii.

Podľa odborníkov k takémuto poklesu prispeli endokrinné disruptory, teda látky spôsobujúce narušenie endokrinného systému. Patria k nim napríklad pesticídy, herbicídy, bisfenol A a ťažké kovy.

Používanie pesticídov v poľnohospodárstve. Zdroj: iStockphoto.com

Používanie pesticídov v poľnohospodárstve má údajne ďalekosiahle účinky. Zdroj: iStockphoto.com

Najpoužívanejší herbicíd

Glyfosát je celosvetovo najpoužívanejší herbicíd. Je to chemická látka, ktorá poľnohospodárom, lesníkom a záhradkárom pomáha s ničením nežiaducich burín. Pôvodne ju na trh uviedla americká firma Monsanto. Glyfosát sa používa ako aktívna zložka zmiešaná s ďalšími chemickými komponentmi v komerčných produktoch všetkých herbicídov na báze glyfosátu.

V rastlinách a vo zvieratách sa glyfosát metabolizuje na oxid uhličitý a kyselinu aminometylfosfónovú (AMPA). Ľahko sa prenáša do okolitých ekosystémov, čo vedie ku kontaminácii pôdy, vody a plodín. Jeho vysoké koncentrácie vedci namerali v pitnej vode, ako aj v pôde a zelenine najmä v poľnohospodárskych oblastiach. Dlho sa verilo, že nemá nijaký vplyv na ľudské zdravie.

Glyfosát a spermie

Francúzski vedci v novej štúdii potvrdili prítomnosť glyfosátu v spermiách, konkrétne v semennej plazme u 60 percent neplodných mužov. Tieto koncentrácie boli v ejakuláte štyrikrát vyššie ako v krvi. Bádatelia svoje zistenia označili za znepokojujúce, chemická látka je podľa nich pre reprodukčný systém zvlášť nebezpečná.

Nový výskum našiel dôkazy vplyvu tejto látky na DNA a súvislosť medzi hladinou glyfosátu a oxidačným stresom v sekréte, čím môže ovplyvňovať plodnosť a reprodukčné zdravie.

„Oxidačný stres je považovaný za jeden z najdôležitejších faktorov mužskej plodnosti tým, že reguluje vitalitu a funkčnosť spermií,“ uviedli autori štúdie.

Najvyššie množstvo glyfosátu mali v tele poľnohospodári, bolo to 96 percent farmárov. Aj fajčiari mali vyššiu hladinu v porovnaní s nefajčiarmi. Konzumácia bioproduktov na množstvo tejto látky nemala zreteľný vplyv.

Genetický kód DNA. Zdroj: iStockphoto.com

Genetický kód DNA. Zdroj: iStockphoto.com

Vedú sa diskusie

Diskusia ohľadom zákazu glyfosátu sa na pôde Európskej únie vedie od roku 2015, keď Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny pri Svetovej zdravotníckej organizácii publikovala štúdiu o možnej karcinogenite látky. Medzitým v roku 2016 Agentúra pre ochranu životného prostredia USA (EPA) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) dospeli v roku 2017 k záveru, že nie je pravdepodobné, že by glyfosát bol u ľudí karcinogénny.

Napokon sa Európska únia rozhodla predĺžiť používanie glyfosátu v Európe na desať rokov do roku 2034, hoci vedecká komunita poskytla dôkazy o karcinogenite a toxikologických účinkoch.

Zdroj: The Guardian, DOI: 10.1016/j.ecoenv.2024.116410

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky