Do najväčšej štúdie svojho druhu sa zapojilo viac ako 44-tisíc účastníkov.
Vzorka krvi. Zdroj: iStockphoto.com
Storoční ľudia boli kedysi považovaní skôr za raritu, no dnes ich vďaka vyšším životným štandardom a lepšej zdravotnej starostlivosti stále pribúda. V skutočnosti sú najrýchlejšie rastúcou demografickou skupinou svetovej populácie, pričom od 70. rokov sa ich počet každých desať rokov zhruba zdvojnásobuje. Ako dlho dokážu ľudia žiť a čo rozhoduje o dlhom a zdravom živote, je predmetom bádania výskumníkov od nepamäti.
Nová štúdia sa snažila odhaliť, čo je jedinečné na ľuďoch, ktorí sa dožijú 100 a viac rokov. Ide vôbec o prvý výskum svojho druhu, ktorý porovnáva krvné biomarkery namerané v skorších štádiách života u ľudí, ktorí sa nakoniec dožili storočnice, s ostatnými, ktorí podobný vek nedosiahli.
Jedinečná štúdia dlhovekosti
Už pred viac ako 2300 rokmi diskutovali a písali o procese starnutia dvaja najvýznamnejší grécki filozofi – Platón a Aristoteles. Snaha o pochopenie tajomstiev výnimočnej dlhovekosti však nie je jednoduchá. Je nutné rozlúštiť komplexnú súhru genetických predispozícií a faktorov životného štýlu a ich vzájomné pôsobenie počas života človeka. V roku 2015 žilo na svete takmer pol milióna storočných ľudí a predpokladá sa, že do roku 2050 sa ich počet zvýši na 3,7 milióna.
Autori novej štúdie publikovanej v časopise GeroScience hľadali a aj našli rozdiely v krvi dlhovekých ľudí.
Najväčšia štúdia svojho druhu porovnáva profily rôznych biomarkerov krvi merané počas života ľudí s mimoriadne dlhým životom s ich rovesníkmi s kratším. Zapojilo sa do nej viac ako 44-tisíc Švédov. Účastníci, ktorí boli do nej zaradení v rokoch 1985 až 1996, mali v tom čase okolo 70 rokov. Výskumníci ich sledovali až do roku 2020.
Vedci sa zamerali na 12 krvných biomarkerov metabolického stavu a funkcie ľudského tela. Patrili sem hodnoty celkového cholesterolu a glukózy, ako aj alanínaminotransferázy (Alat), aspartátaminotransferázy (Asat), albumínu, gama-glutamyltransferázy (GGT), alkalickej fosfatázy (Alp) a laktátdehydrogenázy (LD), ktoré súvisia so zdravím pečene.
Odborníci sledovali tiež kreatinín, marker stavu obličiek, ako aj kapacitu viazania železa (TIBC) a železo, ktoré indikujú anémiu. Hodnotili i výživu, a to meraním albumínu.
Usmievajúca sa seniorka. Zdroj: iStockphoto.com
Aké je tajomstvo krvi?
Vedci zistili, že účastníci, ktorí sa dožili stých narodenín, mali od sedemdesiatky nižšie hladiny glukózy, kreatinínu a kyseliny močovej. Tieto parametre indikujú lepšiu funkciu obličiek, ktorá by mohla byť ukazovateľom lepšieho celkového životného štýlu a stravovania – tie vplývajú rovnako i na hladinu glukózy v krvi.
Hoci sa stredné hodnoty pre väčšinu biomarkerov medzi ľuďmi významne nelíšili, storoční zriedkavo vykazovali extrémne vysoké alebo nízke hodnoty. Dosahovali akoby zlatú strednú cestu. Napríklad len veľmi málo zo storočných malo hladinu glukózy vyššiu ako 6,5 alebo hladinu kreatinínu vyššiu ako 125.
Účastníci v skupine s najhoršími hodnotami celkového cholesterolu a železa mali nižšiu šancu dosiahnuť 100 rokov. Rovnako na tom boli tí s vyššími hladinami glukózy, kreatinínu, kyseliny močovej a markerov funkcie pečene.
Napriek tomu, že rozdiely, ktoré vedci objavili, boli celkovo skôr malé, naznačujú potenciálne prepojenie medzi metabolickým zdravím, výživou a výnimočnou dlhovekosťou. Je však rozumné posvietiť si na zdravú výživu a obmedziť príjem alkoholu. Rovnako nie je zlý nápad s pribúdajúcim vekom sledovať hodnoty vitality obličiek a pečene, ako aj glukózy a kyseliny močovej.
Zdroj: ScienceAlert, MedicalNewsToday
(JM)
