Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Bývate často vyčerpaní z duševnej práce?

VEDA NA DOSAH

Podľa najnovšej štúdie za to môžu toxíny v mozgu.

Muž zavalený prácou. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Nie je nijako prekvapujúce, že ťažká fyzická práca ľudí vyčerpá. Náročná duševná práca a dlhé sústredené premýšľanie však človeka unaví rovnako. Vedci majú teraz nový dôkaz, ktorý vysvetľuje, prečo je tomu tak.

Štúdie, ktoré publikovali v časopise Current Biology, ukazujú, že je to spôsobené nahromadením potenciálne toxických vedľajších produktov v časti mozgu, zvanej prefrontálna kôra.

Keď príde kognitívna únava, mení sa naša kontrola nad rozhodnutiami, takže uprednostňujeme akcie, ktoré si nevyžadujú veľa úsilia alebo dlhé čakanie. „Vplyvné teórie naznačujú, že únava je druh ilúzie, ktorú si mozog pripraví, aby nás prinútil prestať robiť čokoľvek a obrátiť sa na príjemnejšiu činnosť,“ hovorí Mathias Pessiglione z Univerzity Pitié-Salpêtrière v Paríži. „Naše zistenia však ukázali, že kognitívna práca vedie k skutočnej funkčnej zmene v mozgu, kde sa akumulujú škodlivé látky. Únava by teda mala byť naozaj signálom, ktorý nás donúti prestať pracovať, avšak z iného dôvodu, ako by sme sa domnievali – aby sme zachovali integritu fungovania mozgu,“ dodáva.

Chceli pochopiť, čo je duševná únava

Pessiglione a jeho kolegovia vrátane prvého autora štúdie Antoniusa Wiehlera chceli pochopiť, čo je duševná únava. Zatiaľ čo stroje dokážu počítať nepretržite, mozog nie. Chceli zistiť, prečo je to tak. Mali podozrenie, že to súvisí s potrebou organizmu recyklovať potenciálne toxické látky, ktoré vznikajú pri nervovej činnosti.

Aby o tom nahromadili dôkazy, použili magnetickú rezonančnú spektroskopiu (MRS), ktorou monitorovali chémiu mozgu počas pracovného dňa. Pozreli sa pritom na dve skupiny ľudí. Na tých, ktorí potrebovali poriadne premýšľať, a na tých, ktorí mali počas dňa relatívne jednoduché kognitívne úlohy.

Mali rozšírené zrenice a v mozgu nahromadený glutamán

Znaky únavy vrátane zníženej dilatácie, čiže rozšírenia zreníc, zaznamenali iba v skupine ľudí, ktorí vykonávali ťažkú duševnú prácu. Výskumný tím u nich zároveň spozoroval posun v rozhodovaní takým spôsobom, aby získali za krátky čas a úsilie nejakú odmenu.

Okrem toho mali v synapsách prefrontálnej kôry vyššiu hladinu glutamánu. Autori zohľadnili aj predchádzajúce výsledky výskumu a dospeli k názoru, že nahromadenie glutamánu spôsobuje ďalšiu aktiváciu prefrontálnej časti mozgu.

Najdôležitejší je oddych a spánok

Existuje teda nejaký spôsob, ako obísť schopnosť nášho mozgu, aby veľa premýšľal? Pessiglione sa obáva, že nie. „Odporučil by som len staré dobré recepty: oddych a spánok. Existujú totiž dôkazy, že počas spánku sa glutamán zo synapsií vylučuje,“ poznamenal.

Štúdia môže mať aj ďalšie praktické dôsledky. Vedci napríklad tvrdia, že monitoring prefrontálnych metabolitov by mohol odhaliť ťažkú duševnú únavu, čo môže prispieť k prispôsobeniu pracovných programov, aby sa zamestnanci vyhli vyhoreniu. Ľuďom tiež radí, aby sa vyhýbali dôležitým rozhodnutia, keď sú unavení.

Odborníci dúfajú, že sa v nasledujúcich štúdiách dozvedia, prečo sa prefrontálny kortex javí taký náchylný na akumuláciu glutamánu a únavu. Takisto sú zvedaví, či môžu markery únavy v mozgu predpovedať zotavenie sa z takých ochorení, ako sú depresia či rakovina.

Zdroje: Current Biology, ScienceDaily

(af)

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.