Týčila sa zhruba do výšky 18 metrov a podzemné úložisko mala vo veľkosti 5 000 kubických metrov.
Počas letných horúčav skladovali v yakhchāloch ľad a mnohé druhy potravín ešte pred vynájdením elektriny. Zdroj: iStockphoto.com
Asi 400 rokov pred naším letopočtom prišli Peržania na území dnešného Iránu a okolitých krajín až po Tadžikistan s jedinečným vynálezom známym ako yakhchāl (v preklade ľadová jama). Pri prvom pohľade na veľkú stavbu s kruhovým pôdorysom s kupolou z nepálených tehál, ktorá pripomína úľ, si pravdepodobne poviete, že je to pohrebisko.
V skutočnosti stavba plnila celkom inú úlohu: Peržania v nej počas letných horúčav skladovali ľad a mnohé druhy potravín, ktoré by sa pri vysokých teplotách rýchlo pokazili, a to dávno pred vynájdením elektriny.
Obrovské úložné priestory a odparovací chladiaci systém
Typická perzská chladnička sa týčila do výšky asi 18 metrov a v jej vnútri sa ukrývali podzemné úložné priestory vo veľkosti približne 5 000 kubických metrov. Vnútorný odparovací chladiaci systém umožňujúci ľahké znižovanie teploty vnútri yakhchālov fungoval pomocou veterných lapačov a vody, ktorú privádzali z blízkych prameňov bežné umelé podzemné regionálne kanály, takzvané kanáty.
Kanáty boli často postavené v tieni. Zdroj: placemania.sk
Kanáty často stáli v tieni, aby voda privedená do yakhchālov rýchlejšie zamrzla. Špirálovito prúdila po bokoch budovy a priekopy na dne stavby zasa zachytávali vodu z roztopeného ľadu, ktorá počas extrémne nízkych teplôt v noci opäť mrzla – tak dokázali Peržania využiť ochladzovací efekt budovy naplno a opakovane.
Yakhchāly udržiavali v chlade aj ďalšie dizajnové triky. Peržania budovali yakhchāly kónického tvaru, špirálovité i v tvare komína. Podľa tvaru sa líšili aj ich chladiace vlastnosti. Niektoré yakhchāly mali v spodnej časti otvory, pomocou ktorých do rozsiahlej podzemnej časti stavby prúdil chladný vzduch, a potom sa tam tvoril a udržiaval ľad.
Otvory v hornej časti zasa slúžili horúcemu vzduchu, aby mal kadiaľ unikať. Práve vďaka nim mala stavba aj v lete kvality veľkej chladničky či dokonca mrazničky.
Pohľad na otvor v kupole zvnútra yakhchālu. Zdroj: Wikimedia Commons
Steny yakhchālov pozostávali zo špeciálnej malty, ktorá poskytovala vynikajúcu izoláciu a ochranu pred horúcim púštnym slnkom a podľa Peržanov bola absolútne nepriepustná. Išlo o zmes piesku, hliny, vaječných bielkov, kozej srsti a popola zvaného sarooj.
Skladisko základných potravín a pochúťok pre panovníkov
V chladničkách Peržania skladovali základné potraviny, ale aj pochúťky a ľad pre kráľovskú rodinu a štátnych úradníkov, no prístup k nim mali aj tí najchudobnejší. Ľad, ktorý dovážali počas zimy z okolitých hôr, sa vo veľkom využíval na výrobu tradičného perzského mrazeného dezertu faloodeh.
Niektoré yakhchāly časom poškodili púštne búrky, mnohé z nich však stále nájdete celkom neporušené. Jeden z najjednoduchších yakhchālov sa nachádza v blízkosti hradu Narin v iránskom Meybode, ale stretnete sa s nimi aj v ďalších iránskych mestách, napríklad v Yazde či Kermane.
Termín yakhchāl sa v regióne – najmä v Iráne, Afganistane a Tadžikistane – zachoval dodnes. Okrem historických budov tak bežne hovoria aj chladničkám v moderných kuchyniach.
Zdroje:Earth Architecture, Max Fordham, PlaceMania
